Červenec 2009

Môj príbeh

29. července 2009 v 13:06 | Pauli |  Všetko o mne
Je pravda že strach je najväčší nepriateľ človeka. Strach nás neskutočne obmedzuje a zabraňuje nám užívať si život. Aj mňa celý život strach obmedzoval. Začalo sa to vtedy, keď same sa presťahovali z Banskej Bystrice do Bratislavy. Bola som štvrtáčka a mala som tak 9-10 rokov. Vždy som sa niečoho bála, od úplných blbostí až po vážne veci. Vždy som sa strašne bála, čo si o mne ostatní myslia. Nedokázala som vyjadriť svoj vlastný názor, lebo čo ak by sa ostatným nepáčil. Radšej som sa pred všetkými skrývala a nechala som sa zožierať strachom. Nemala som žiadne kamarátky ani kamarátov, všade ma poznali iba ako nejaké hlúpe dievča, ktoré sa s nikým nebaví a nevie rozprávať. Často som bola terčom posmechu ostatných detí, niekedy mi aj kradli veci a bili ma. Nedokázala som to nikomu povedať, nikoho som nemala. No vlastne som mala rodinu, ale tá nebola pre mňa veľkou oporou. Moja mama nikdy nepochopila, prečo som taká tichá a všetkého sa bojím. Moji súrodenci tomu tiež nechápali, boli ešte malí a otec, ten nemal čas. Vtedy som si naozaj myslela, že som niečo menej ako ostatní. Ešte som neverila na jemnohmotné bytosti ani nič také. Potom som robila prijímačky na osemročné gymnázium. Nejakým zázrakom sa mi tam podarilo dostať, aj keď som bola medzi poslednými. Tam sa všetko trochu zlepšilo, aj keď to stále nebolo dokonalé. Nemala som žiadne kamarátky a nešla mi matematika. Takmer som prepadla, ale našťastie ma prišiel doučovať môj dedko a na vysvedčení som mala jednotku! Bola som veľmi šťastná. Moje vzťahy v rodine sa zlepšili, mama ma konečne pochopila a stali sa z nás kamarátky. Dozvedela som sa od nej o existencii anjelov a prírodných bytostí. Jej rozprávania o nich ma uchvátili a ja som sa o ne začala viac zaujímať. Najradšej som mala víly, vždy mi pripadali úžasné. Potom prišiel ďalší rok na gymnáziu. Nemala som už také problémy v škole, učila som sa veľa a mala so takmer samé jednotky. Našla som si dokonca aj kamarátku, jej blog je tu. Stále som sa však veľmi bála. Môj strach nado mnou vždy zvíťazil, ani som poriadne nežila. Bála som sa napríklad, že dostanem zlú známku, že si o mne bude niekto niečo zlé myslieť... Keď v sebe dusíš strach, vznikajú z toho zdravotné problémy. Aj keď som bola mladý človek, mala som toľko zdravotných problémov ako stará babička:) Chodili sme po doktoroch, ale nikomu sa nepodarilo mi pomôcť. Mala som sociálnu fóbiu a ešte kopu iných. Neustále ma niečo bolelo, niečo sa mi zapaľovalo atď. Keď som bola vystresovaná, často som sa prejedala. To všetko malo len jednu príčinu- môj strach. Nevedela som s tým nič urobiť. Chodila som aj k psychoterapeutke, ale veľmi mi to nepomáhalo.
Prechádzala som ďalšími školskými ročníkmi, až som sa dostala do ôsmeho. Robila som testy z nemčiny na bilingválne gymnázium. Strašne som sa bála, že ich nespravím. Stále som sa modlila a prosila celé nebo o pomoc. Naozaj to fungovalo. Prímačky som urobila a skončila som na celkom dobrom mieste, dokonca lepšom, ako moja kamarátka, ktorá bola rok v nemecku, aj keď som bola lepšia iba o pár bodov:D Bola som veľmi šťastná. Vtedy som sa začala ešte viac zaujímať o duchovno. Založila som si aj tento blog. Spoznala som aj jedno dievča, čo má tiež rado prírodné bytosti. Jej blog je tu. Nikdy som nemala kamarátku, ktorá by verila v prírodné bytosti, takže to pre mňa veľa znamená. Odvtedy sa viacej snažím o kontakt s jemnohmotnými bytosťami. Zatiaľ sa mi až tak nedarí, ale verím, že keď sa zbavím strachu, pochybností a budem veriť sama sebe, tak to dokážem. Ešte stále sama seba prichytím, ako sa bojím, že budúci školský rok nezvládnem, že nie som z nemčiny dobrá, že prepadnem, že keď mi nejde matematika a fyzika ani po slovensky, ako to zvládnem po nemecky? Takéto myšlienky musím zo seba vyhnať. Som krásna, silná a mocná bytosť, tak ako aj všetky ostatné. Musím veriť sama sebe. Žiadna matematická ani fyzikálna rovnica nie taká ťažká, že by som ju nedokázala vyriešiť. Som dosť dobrá na to, aby som školu zvládla a naučila sa poriadne po nemecky. Stačí len premôcť lenivosť a občas sa do tej nemčiny aj pozrieť:) Môže mi byť úplne jedno, kto si čo o ne myslí. Nikto nežije môj život, preto nikto nemá právo ma súdiť. Už je mi jedno, čo si o mne iní myslia. Viem, že som dostatočne silná, silnejšia ako strach. Verím, že som sa ho zbavila. Už nikdy nebudem o sebe pochybovať, nikdy sa nebudem ponižovať. Mám také isté práva ako ostatní, som bytosť stvorená Božskou láskou. Verím sama sebe a nie je nič, čo by som nedokázala. Treba si len veriť.
Viem, že sa vždy nájdu takí, ktorí hovoria, že nič medzi nebom a zemou neexistuje. Je to predsa ich problém. Mne nikto moju vieru nezoberie. Som šťastná, že som tu na zemi. Som vďačná, že mám takú skvelú rodinu, domov, kamarátov, školu, proste všetko. Viem, že som obklopená ľuďmi, ktorí ma majú radi. Narodila som sa sem, aby som iným pomáhala a nie preto, aby som celý život pretrpela a nechala sa zožierať strachom. Preto aj vás prosím, nikdy nedovoľte, aby vás strach ovládol. Ste dostatočne silní, aby ste ho prekonali. Verím sama sebe a verím aj vám. Verím, že sa spoločne budeme podieľať na zlepšení našej Zeme.

Moja zbierka sošiek víl

29. července 2009 v 11:01 | Linne |  Fotky
Tu je moja zbierka sošiek víl. Sú tu aj 2 barbie víly a jeden anjel.

Moja životná cesta

28. července 2009 v 13:45 | Linne |  Všetko o mne
Napadlo ma, že to sem dám, aby ste vedeli, kto píše do tohto blogu.

11- Spiritualita

Označuje človeka mysticky založeného, nositeľa slova Krista. Váš zmysel pre krásu, hudbu, umenie, spravodlivosť je nevyčerpateľná studnica a oáza kľudu. Ste predurčený druhých učiť poznaniu, dodávať im silu v ťažkých chvíľach. Kráčajte životom odhodlane, nech ste pre druhých pevnou oporou. Váš talent pre jemnocit vám zaručí obľúbenosť.