Srpen 2009

Na niečo som prišla

31. srpna 2009 v 10:09 | Linka |  Zamýšľania o sebe
Dnes som prišla na jednu vec. Viem to už dlho, ale uvedomila som si to až teraz. Nechcem žiť tak, ako som žila doteraz. Chcem sa zmeniť, zmeniť k lepšiemu. Chcem sa zbaviť strachu na pochybností. Chcem jednu vec a tou je láska. Myslím tým vidieť a cítiť ju v každom tvorovi, aj v sebe. Viem, že to dokážem. Písala som už článok o tom, aké je dôležité zbaviť sa strachu. Písala som, že som sa ho už zbavila. Ale nezbavila som sa ho úplne. A ten malý kúsok strachu, ktorý ostal, za nejaký ten čas narástol do väčšieho strachu a depresie. Musím si položiť otázku: Chcem takto žiť? Odpoveď je jasná: Nie. Najväčší strach mi naháňa škola. Pre mňa škola vždy znamenala niečo strašné a hrozné. A teraz sa bojím ešte viac, keď idem do novej ťažšej triedy. Čo ak nebudem ničomu rozumieť? Čo ak budem mať zlé známky a prepadnem? Čo ak budem mať zlých učiteľov a spolužiakov? Čo ak sa popri škole nebudem stíhať starať o blog? To to všetko sú myšlienky plné strachu. A ja sa ho chcem konečne zbaviť. Lenže ako? Minule som sa ho zbavovala, ale po čase sa znovu objavil. To sa ho nikdy nezbavím? Dúfam, že áno. Prvým krokom na odstránenie strachu je zmena myslenia. Skúste si na chvíľu sadnúť a sledujte svoje myšlienky. Aké sú? U mňa sú to hlavne myšlienky plné obáv. Musím si niečo uvedomiť, uvedomi´t si to, že žijem v budúcnosti. To znamená, že neustále myslím na budúcnosť a bojím sa jej. To ale nie je správne. Na minulosti nezáleží, je to to, čo už bolo a môže nám to byť ukradnuté. Prítomnosť je hlavná, sme tu a teraz a budúcnosť si vytvárame svojimi myšlienkami v prítomnosti. Už veľa krát som písala o sile myšlienky, ale musím to napísať zase, lebo si to sama často neuvedomujem. Myslím na zlé veci a potom sa čudujem, prečo je všetko zlé. Bodaj by aj nebolo, keď som si to sama tak vytvorila. A keď som si dokázala vytvoriť život plný obáv, dokážem si vytvoriť aj život plný lásky. Nebudem myslieť toľko na budúcnosť a už nikdy sa jej nebudem báť. Budem myslieť iba na veci, po ktorých túžim a budem myslieť na to, aký je môj život krásny. Čoskoro sa to určite zmení, lebo strach žije z myšlienok plných obáv a keď tieto myšlienky zo života odstránim, strach sa nebude mať čím živiť a odíde. Teraz napíšem zoznam vecí, ktoré chcem a po ktorých túžim. Každý deň si budem tento zoznam čítať a predstavovať si, že to už všetko mám a aké je to krásne. Nebudem myslieť na to, že to ešte len budem mať, ale na to, že to už mám, lebo lebo, keď si predstavujem, že moje priania sa splnia v budúcnosti, nikdy sa nestanú skutočnosťou, vždy to bude len budúcnosť. Takže sa tvárim, že to už všetko mám. Tu je ten zoznam: V prvom rade mám lásku. Vidím ju v každom a vo všetkých oblastiach, čiže aj v škole. Učitelia sú ľudia, ktorý len vykonávajú svoju prácu a nemajú v úmysle nás týrať, ako si to my žiaci niekedy myslíme. Sú to bytosti lásky. Takisto aj spolužiaci sú skvelí, majú určité životné poslanie, ktoré je rešpektujem, sú to tiež úžasné tvory plné lásky. Aj všetky moje kamarátky sú super. Ako druhé, vidím jemnohmotné bytosti a dokážem s nimi komunikovať. Môj strážny anjel ma sprevádza na každom kroku, pomáha mi a ja ho vidím a počujem. Vidím aj prírodné bytosti. Keď idem do záhrady, vítajú ma víly, ktoré sú šťastné, že som k nim prišla, poletujú okolo mňa a ja cítim ich jemnú energiu. V stromoch vídam dryády a v lesoch elfov. Celý môj život je krásny, otvorila som sa láske a tak to má byť. Verím, že som sa zbavila strachu už naozaj. Nepúšťam k sebe žiadnu negatívnu myšlienku. Toto nie sú len prázdne slová, sú to slová, ktoré zmenili môj život.
Animated Dividers

Na výzore ani na veku nezáleží

14. srpna 2009 v 17:06 | Linka |  Zamýšľania o živote
Na výzore nezáleží.
Túto vetu počujeme často, ale nie často si ju uvedomujeme. V tejto dobe je ľudstvo posadnuté vyzážou a vládne tu nepísané pravidlo - výzor a šaty robia človeka. Keď si zapneme televíziu, vidíme kopu reklám na make-upy, kozmetické prípravky, riasenky, rúže... Aj väčšina herečiek a hercov musí dobre vyzerať, aby sa preslávila. Ale čo je to vlastne dobre vyzerať? Krása nemá len jednu podobu. Pojem krása sa mení každú dobu. Niekedy sú všeobecne pekné chudé ženy, inokedy plnšie.
Človek môže byť hocijako pekný, ale v skutočnosti to môže byť poriadne nepríjemný a krutý človek. A naopak môže byť aj niekto škaredý, ale napriek tomu ho majú všetci radi, pretože je milý a láskavý. Podľa mňa krása človeka nezávisí od toho, ako človek vyzerá, ale od toho, ako sa človek správa, aká energia z neho vyžaruje.
Ale stále mi vŕta v hlave, prečo sú všetky víly a anjeli takí pekní. V živote som nevidela škaredú vílu. Ale prečo je to tak, keď na výzore nezáleží? Asi to bude tým, že víly a anjeli sú jemnohmotné bytosti. Nemajú ani hmotnú podobu, sú to hlavne energia. A keď z nich vyžaruje iba tá pozitívna energia lásky, potom aj podoba, ktorú nadobudnú, keď sa pre človeka zviditeľnia je pekná.
Z výzoru človeka sa dá veľa vyčítať. Keď niekoho vidíme naživo, vieme, aký človek to je a čo ho zaujíma. Je to tou energiou, ktorá z neho vyžaruje. Aj keď nemali by sme sa na to spoliehať, lebo to niekedy aj klame.
Podobne je to aj s vekom. Náš pozemský vek nie je dôležitý, dôležité je to, aký sme a ako sa správame. Niektoré deti sú veľmi múdre a inteligentné už od narodenia, a niektorí dospelí môžu byť hlúpy, krutý a bezcitný. Vek nie je dôležitý aj kvôli tomu, že v tomto živote ste možno mladší ako vaši rodičia, ale v skutočnosti môže byť vaša duša staršia ako ich. Napríklad anjelom na veku tiež nezáleží. Nerozdeľujú ľudí na deti a dospelých.
Veľa ľudí sa pýta, že keď anjeli existujú, tak prečo nezachránia deti, ktoré umierajú od hladu alebo nejako inak trpia, lebo si myslia, že deti sú nevinné a nikomu nič zlé nespravili. Ale možno práve tie deti v minulom živote niekoho zabili alebo niečo zlé urobili. Teraz si oni sami vybrali život v ťažkých podmienkach.
Takže, mali by sme sa riadiť heslom Na výzore ani na veku nezáleží. Nemali by sme ľudí súdiť podľa výzoru ani veku. Vlastne by sme ľudí nemali súdiť vôbec. V každom z nás je svetlo a láska, každý z nás je v niečom dobrý a výnimoční, všetci sme bratia a sestry.

Časopis Nadprirodzené bytosti

7. srpna 2009 v 12:33 | Linne |  Časopis Nadprirodzené bytosti
Inšpirovala som sa inými blogmi, ktoré tiež vydávajú časopisy. Napadlo ma, že vyrobím tiež nejaký časopis o jemnohmotných bytostiach, lebo taký som ešte nevidela. Bolo s tým strašne veľa práce a aj tak to nevyzerá tak, ako som si to predstavovala, lebo sa mi program na upravovanie obrázkov pokazil a musela som to robiť v takom primitívnom. Pôvodne mal mať tento časopis 10 strán, ale nakoniec má 29. Je dosť dlhý, takže kým to prečítate, budú vianoce:)


Život - ako ho vidím ja

3. srpna 2009 v 11:29 | Pauli |  Zamýšľania o živote
Život - každý z nás ho žije, ale len málo ľudí vie, čo je pravým zmyslom života. Samozrejme, každý z nás má iný zmysel života, každý sa musí naučiť niečo iné. Ale podľa mňa všetci žijeme preto, aby sme sa vzdelávali. Myslím tým hlavne to duchovné vzdelávanie. Nie práve to, čo nás učia v škole. V škole sa učíme hlavne o materiálnych veciach, ale v živote by to malo byť inak. Podľa mňa nie je škola zlá, naučila som sa v nej veľa o živote, našla som si tam kamarátky. Ale v škole by sme sa mali aj viac duchovne vzdelávať. Napríklad na prírodopise. Učíme sa o prírode, rozoberáme do podrobna takmer každú rastlinku a živočícha, ale neučíme sa o tých, ktorí sa o prírodu starajú, o prírodných bytostiach. Hlavne vďaka nim je predsa príroda taká krásna. Podobne je to aj na iných predmetoch. Učíme sa o vesmíre, o fyzikálnych zákonoch, ale neučíme sa o zákonoch, na ktorých je celý vesmír postavený (tie zákony sú pekne vysvetlené tu). Tak je to aj na celej našej zemi. Zmyslom života väčšiny ľudí sa stala honba za majetkom. Dnešní ľudia si predstavujú ideálny život tak, že budú mať veľa peňazí a veľa milostných vzťahov. Napríklad, keď pozeráme televíziu. Veľmi často v nej dávajú kriminálky, horory, filmy plné negativity. Aj vďaka nim si niektorí začnú myslieť, že to tak má byť, že zabiť niekoho je úplne normálne. Prečo nemôžu v hlavnom vysielacom čase pustiť nejaký duchovnejší film, prečo majú ľudia radšej strach a nenávisť? Ono to tak predsa nemá byť. Zmyslom života by mala byť láska, ale nie taká, akú ju chápu dnešní ľudia. Láska je tá najsilnejšia sila vo vesmíre. Sám Boh je láska. On nemá žiadnu hmotnú podobu, je to energia lásky, ktorá je v každom z nás. Boh je v nás, to znamená, že my sme Jeho súčasťou. V každom z nás je ukrytá láska, len nie každý tú lásku v sebe vidí. Dnešní ľudia sú tak zaslepení materiálnym svetom, že podľa nich láska neexistuje, alebo lásku vnímajú ako vzťah k osobe opačného pohlavia. Lásku však môžeme cítiť ku každému tvorovi a ku každej veci. Mali by sme sa naučiť bezpodmienečnej láske, to znamená mať rád všetkých bez nejakých podmienok, uvedomiť si, že všetci pochádzame z toho istého zdroja-Boha. Tým pádom sme všetci rodina, všetci sme bratia a sestry. Ako som už hovorila, každý sa narodil, aby sa naučil niečo iné. Napríklad ja vidím svoj zmysel života tak, že by som sa mala naučiť správnej komunikácii s ľuďmi, naučiť sa bezpodmienečne milovať a pomôcť prírode. Každý človek má určité životné poslanie, ktoré si on sám určil ešte pred narodením. Nežijeme len jeden život, žijeme ich viacej. Nie je to tak, ako si myslí väčšina ľudí, že žijeme raz, tak si treba užívať, zarobiť čo najviac peňazí, zneužiť čo najviac ľudí a dostať sa k moci. Žijeme tých životov viac a budeme sa takto rodiť dovtedy, kým nepochopíme sami seba, nájdeme spojenie so Stvoriteľom a pochopíme princípy, na ktorých stojí vesmír. Samozrejme nemusíme žiť iba na tejto planéte. Je obrovské množstvo planét a dimenzií, na ktoré sa môžeme narodiť. To, že sme sa narodili na Zemi práve v tejto dobe je vlastne výhra, lebo veľa duší sa chce teraz sem narodiť. To preto, lebo sa Zem nachádza vo vzostupe do ďalšej dimenzie. Teraz je ten čas, aby sme sa my ľudia spamätali, uvedomili si, že sme bytosti stvorené Bohom, máme veľké práva, môžme rozhodovať sami za seba. Ale ani duchovno nie je také dobré, keď sa preháňa. Napríklad keď nemáš čo jesť, môžeš sa celý deň modliť, aby ti anjel priniesol chleba, anjel ti sám chlieb nedonesie. Môže ti iba pomôcť zarobiť nejaké peniaze a chlieb si musíš ísť kúpiť sám. Je dôležité, aby sme to s tým duchovnom príliš nepreháňali, ale uvedomili si, že máme hrubohmotné telo, ktoré potrebuje jedlo a domov.
Veľa ľudí sa sťažuje, prečo majú takú rodinu, akú majú , prečo majú takú zlú prácu... Ale za to všetko si môžu oni sami. Naša duša si ešte pred narodením vyberá, kde a komu sa narodí, určí si to, čo chce v živote splniť a naučiť sa. Takto si vytvoríme predbežný plán toho, čo chceme v živote dosiahnuť. Je to niečo ako osud, lenže mi ho môžme kedykoľvek zmeniť našimi myšlienkami. Presne, myšlienka má obrovskú moc, väčšiu, ako si myslíme. Vlastnými myšlienkami si vytvárame budúcnosť. Veštica dokáže predpovedať budúcnosť, ale ak zmeníme svoje myslenie, vôbec sa to, čo nám vyveštila nestane. V živote platí aj zákon karmy, to znamená, že všetko, čo robíme, sa nám niekoľkonásobne vráti. Keď robíme dobré veci, vracia sa nám ešte väčšie dobro. Keď konáme zlo, vracia sa nám ešte väčšie zlo. Keď niekto v minulom živote niekoho zabil, môže v tomto živote zabiť niekto jeho. Keď bol niekto v minulom živote bohatý a zneužíval to, v tomto živote môže byť chudobný bezdomovec.
Nehovorím však, že úplne všetci ľudia sú zaslepení materiálnym svetom. Ja poznám veľa ľudí, čo takí nie sú, vážia si sami seba, žijú naplno a tešia sa z každej maličkosti. Takže, každý z nás musí prísť na zmysel svojho života sám. Každý ho niekde v hĺbke svojej duše pozná, veď sme si ho sami určili. Meditujte o tom, snažte sa spoznať samého seba. Ja vám len prajem veľa šťastia pri poznávaní samého seba, žite svoj život naplno, splňte si svoje životné poslanie a hlavne sa pri tom nezabudnite usmievať .