Říjen 2010

Môj názor na módu

14. října 2010 v 17:45 | Pauli |  Vzhľad, Zdravie, Krása
Pýtate sa, čo má spoločné móda s tématikou tohto blogu? Je to aj môj osobný blog, kde pridávam svoje názory a myšlienky a toto k tomu tiež patrí. Väčšina dievčat v mojom veku má blog o móde, tak aj ja k tejto téme niečo napíšem. Obliekanie predsa patrí do života, predpokladám, že nechodíte po meste nahý.

Poviem vám pravdu. Móda je mi úplne ukradnutá. Je mi jedno, čo sa teraz nosí. Nesledujem žiadne nové trendy ani výstrelky módnych dizajnérov. Podľa mňa je hlúpe, keď časopis alebo celebrita udáva štýl obliekania a všetci to nosia len preto, lebo chcú byť cool, chcú sa podobať nejakej známej osobnosti, chcú byť obdivovaní alebo chcú zapadnúť.
Ja nosím len to, čo sa mi páči. Najradšej mám šaty. Milujem krásne šaty, ženské strihy, kvietky a volániky. Veľmi sa mi páčia aj stredoveké šaty, aké nosili princezné. Najradšej by som chodila oblečená v dlhých krásnych zdobených šatách, ale také bohužiaľ v obchodoch nedostať a musím uznať, že by som vyzerala fakt divne.

Mám svoj elegantný, dievčenský a romantický štýl. Mám rada veselé, svetlé a pastelové farby. Zbožňujem fialovú, žltú, zelenú, modrú, oranžovú, červenú..., no vlastne všetky farby. Keď vidím nejaký kus oblečenia, ktorý sa mi páči, je mi úplne jedno, že vyšiel z módy pred 100 rokmi, hlavné je, že sa páči mne.

Nemám nič proti tomu, keď sa niekto pekne oblieka. Aj ja ako dievča sa rada pekne obliekam, cítim sa krajšie a lepšie, keď mám na sebe niečo, čo sa mi páči. Rada nakupujem a vyhľadávam oblečenie podľa môjho vkusu.

Kedysi som taká nebola. Bolo mi úplne jedno, čo som mala na sebe oblečené, vôbec ma to netrápilo. Ale už som z toho vyrástla a objavila svoj štýl. Vtedy som ešte nepoznala sama seba a nevedela som, čo sa mi páči.
Tak som vám predstavila môj obľúbený štýl obliekania. Nemusíte s ním súhlasiť, je to len môj štýl a každý má právo vytvoriť si svoj. Ja rešpektujem ľudí, ktorý nosia to, čo sa mne nepáči. Je to predsa ich vec, im sa to páči a ja nemám právo zasahovať im do života.

Podľa mňa by si každý mal vytvoriť vlastný štýl obliekania a nie nutne kopírovať celebrity a módne časopisy len aby bol v spoločnosti obľúbený alebo sa chvastal tým, že má tričko od najdrahších módnych značiek.
Pokiaľ niekto nosí veci, ktoré sú síce v móde, ale nosí ich preto, že sa mu páčia, nemám nič proti tomu.

Oblečenie môže o človeku veľa povedať. O tom, čo sa mu páči, aký má štýl. Samozrejme, že by sme nemali byť povrchní a súdiť ľudí len podľa výzoru a oblečenia. Aj vzhľad môže klamať. Ale prví dojem môže toho o človeku veľa napovedať.
Čo sa týka maľovania a líčenia... Väčšina dievčat sa začína maľovať asi tak v 13, 14 rokoch. Ja som sa začala maľovať až teraz v 15. Dovtedy som sa maľovala len na veľmi zvláštne príležitosti. Ani teraz sa nejako komplikovane nemaľujem. Jediné, čo robím je to, že si dám očnú linku. Make-up som na sebe v živote nemala a ani ho nepotrebujem. Nepatrím k tomu typu dievčat, čo trávia v kúpeľni celé hodiny. Ja som v kúpeľni chvíľku, vykonávam len potrebnú hygienu.

Donedávna som nevedela rozlíšiť riasenku od ceruzky na oči, nevedela som ako vyzerá púder a čo so šminkami. V týchto veciach sa vôbec nevyznám. Ja keď sa namaľujem, tak sa snažím, aby to vyzeralo čo najprirodzenejšie a najjemnejšie. Nepáčia sa mi zmachlené namyslené dievčatá s hrubou vrstvou make-upu. Som zástanca prirodzenej krásy.

Takže to si ja myslím o obliekaní a líčení. To, čo sa teraz nosí mi je jedno, hlavné je, že sa v tom cítim dobre.
A ako je to u vás, milí čitatelia?
Ako chodíte oblečení, máte svoj vlastný štýl?
Líčite sa a maľujete?
Čo si myslíte o móde?

Poučné myšlienky

12. října 2010 v 17:29 | Pauli |  Múdre myšlienky a citáty
Múdrych lichotenie nepreľstí. Všetkých však pochvala povzbudzuje. No pamätajme, že túžba po pochvale oslabuje zmysel pre rozhodnutia.

S čo najväčšou ostražitosťou sa chráňte, aby ste sa nechytili do pasce klamu a podvodu.

Hľadanie chýb na druhých je nebezpečný zvyk. Tým, že premýšľam o svojej nadradenosti nad druhými, strácam prehľad o svojich nedostatkoch. Nebolo by naprávanie vlastných chýb lepším využitím energie?

Náš domov, planéta Zem, nám dáva živobytie a ponúka nepredstaviteľné bohatsvo. Ak minieme všetko toto bohatstvo, čo ostane tým, ktorí prídu po nás? Správne sa starať o náš domov, jeho vody, vzduch, pôdu a milióny rastlín a zvierat by malo byť povinnosťou, ktorú nesmieme prehliadať. Nemali by sme zanechať Zem v lepšom stave, než sme ju dostali od našich predkov?

Príroda je vo svojej podstate stelesnením Môjho mena, Tvorca, Stvoriteľ.

Niekedy čelíme úlohe, ktorá vyzerá, že nie je možné ju splniť. Ale ak vytrváme, môžeme byť prekvapení, čo sme schopní dosiahnuť. Vytrvalosť je jedným z kľúčov k úspechu.

Bez úsilia toho veľa nedosiahneme. Tí, ktorí sa nechajú odradiť, porazili samých seba. Víťazstvo vlastní ten, kto sa pokúša znova a znova.