Prosinec 2010

Čo mi rok 2010 priniesol?

31. prosince 2010 v 14:22 | Pauli |  Z môjho života
Dnes je posledný deň v roku 2010 a tým pádom aj posledný článok, ktorý v tomto roku napíšem. Rozhodla som sa urobiť rekapituláciu a zamyslieť sa nad tým, čo mi tento rok priniesol.

Rok 2010 bol pre mňa pekný rok. Dalo by sa povedať, že to bol pre mňa rok vzťahov. Začalo sa to v januáry, keď sme boli ako trieda na lyžiarskom kurze. Tam som sa viac zoznámila so svojimi spolužiačkami. Zažila som prvé hádky a nedorozumenia, predtým som nič také nepoznala, lebo som žiadne kamarátky nemala. Počas celého roka sa zaujímavo vyvýjali vzťahy s kamarátkami, známymi aj rodinou. Po prvý krát v živote som zistila, aké je to mať dobrú kamarátku, ktorá ti rozumie a vždy vie poradiť. A čo také som v tomto roku robila? Napíšem to tu stručne:
  • Január: lyžovačka v Alpách, nástup do školy, lyžiarsky kurz
  • Február: nič zaujímavé, narodeniny blogu
  • Marec: taktiež nič zaujímavé
  • Apríl: prvá časť výmenného pobytu
  • Máj: Vysoké tatry
  • Jún: pobyt v Nemecku, posledný mesiac školy
  • Júl: dovolenka na Rodose, ktorá bola super
  • August: Praha, kreslenie a kreatívna nálada
  • September: začiatok školy
  • Október: nič zvláštne
  • November: škola, veľa učenia
  • December: pekné Vianoce, zimné prázdniny, pohoda, oddych
Tento rok bol veľmi zaujímavý, priniesol mi do života veľa nových ľudí a upevnil priateľstvá. Mala som dobré obdobia, ale aj tie horšie. Určite som sa naučila veľa nových vecí a som skúsenejšia, ale stále sa mám čo učiť. Myslím si, že som odvážnejšia, sebavedomejšia, mám viac kamarátov, viac vedomostí a ustálenejšie názory ako minulý rok.
Som rada, že som prežila aj tie horšie obdobia, vďaka nim som sa poučila.
A tu sú moje novoročné predsavzatia:
  • Budem sa správať sebavedomejšie a prirodzenejšie v spoločnosti.
  • Každý deň budem trénovať hlas, aby som hovorila hlasnejšie a zrozumiteľnejšie.
  • Dovolím si ukázať navonok svoju silu a prejaviť svoje názory.
  • Každý deň budem aspoň chvíľu meditovať.
  • Začnem cvičiť.
  • Budem jesť menej sladkostí a nezdravých vecí. (toto predsavzatie si dávam už 5 rokov a ešte sa mi ho nepodarilo dodržať:D)
  • Budem chodiť častejšie do prírody.
  • Budem sa učiť kratšie a efektívnejšie.
  • Začnem si viac užívať života.
Dúfam, že sa mi podarí to splniť. Minulý rok som si tiež spísala svoje predsavzatia, ale skoro nič sa nesplnilo. Ale teraz sa naozaj posnažím a dokážem to, prekonám sa!
Som zvedavá, čo mi prinesie do života rok 2011.

A tiež by som sa chcela poďakovať vám, milým čitateľom, čo ste ostali verní tomuto blogu v roku 2010. Bez vás by to tu nemalo zmysel, som rada, že na môj blog chodíte a dúfam, že sa vám tu páči. Budem sa snažiť venovať svojmu blogu aj v roku 2011, pridávať kvalitnejšie a múdrejšie články.

Nakoniec by som vám všetkým chcela popriať šťastný nový rok, aby ste boli šťastní, vyrovnaní a zdraví, aby ste objavili svoje poslanie na zemi a nasledovali túžby svojho srdca:).

Bolesť na duši

27. prosince 2010 v 12:03 | Pauli |  Zamýšľania o živote
Celé doobedie píšem článok na tému týždňa Bolesť na duši a práve keď chcem článok zverejniť, téma týždňa sa zrazu zmení. A ešte pred piatimi minútami tam bola bolesť na duši. No čo už, keď už som ten článok napísala, tak ho predsa zverejním, aj keď už nebude priradený k téme týždňa.

Bolesť na duši pozná každý z nás. Všetko je stvorené v dualite a preto nemôžeme byť stále šťastní. Občas je každý bez nálady, s hlavou v smútku, bezmocný, podráždený, precitlivený... Život nás často dostane do situácií, ktoré s nami poriadne zamávajú. Osobné a manželské krízy, smrť niekoho blízkeho, vážne zdravotné ťažkosti, traumatický zážitok, dlhodobý stres, vyčerpanie... Čas vraj zahojí všetky rany. Po mnohých však ostávajú trvalé následky.
Bolesť na duši bolí viac ako fyzická bolesť a môže vzniknúť z mnohých dôvodov. Väčšinou je spôsobená stratou niečoho, na čom nám záležalo. Vždy nás to bolí, keď stratíme niečo pre nás veľmi dôležité. Smútok patrí k životu, ale nesmieme dovoliť, aby nás premohol. Dôležité je, aby sme neostávali dlho v smútku. Utápaním sa v sebaľútosti nič nezískame. Všetky situácie sa nám dejú v dobrom zmysle, majú za úlohu nás poučiť a posunúť nás ďalej v našom vývoji. Keď sme smutní, je potrebné svoj smútok analyzovať, pochopiť jeho príčinu, poučiť sa z neho a ďalej sa radovať zo života. Nie pre každého je to jednoduché. Keď sa nachádzame v naozaj ťažkej situácii, je veľmi ťažké len tak sa cez to preniesť a byť opäť šťastný. Často to prerastie až do depresie. Ak je trápenie dlhodobé a všetky pokusy o vrátenie duševnej rovnováhy zlyhávajú, je namieste vyhľadať pomoc psychoterapeuta alebo psychológa. Dobrý terapeut vám pomôže pochopiť problémy, navedie vás na správnu cestu. Žiadna bolesť na duši nie je taká strašná, že by sa nedala zvládnuť. Vždy máme možnosť slobodnej voľby a môžeme si vybrať, či sa budeme umárať vo svojom trápení alebo sa na to pozrieme z lepšej stránky.
Pre človeka sú city prirodzené a bolesť k nim patrí. Rozhodne nie je správne bolesť v sebe dusiť a potlačovať. To spôsobí vážne zdravotné problémy. Veľmi výhodné je poriadne sa vyplakať a dať svojim citom voľný priebeh. V ťažkom období sú pre nás veľkou oporou priatelia alebo členovia rodiny. Oni vedia, oni chápu, oni nám rozumejú, oni nám pomôžu. Bohužiaľ nie každý má takého človeka, ktorému sa môže zdôveriť a ktorý ho pochopí. Práve zrada blízkeho priateľa a osamelosť bývajú často príčinou depresie. Pravdou ale je, že nikdy nie sme osamelí. Vždy pri nás stojí strážny anjel, či už na ňho veríte alebo nie. Väčšina ľudí v žiali a smútku neverí, že existuje nejaká vyššia sila, že existuje niekto, kto ich naozaj miluje. Anjeli tu sú a pomáhajú nám zvládať životné situácie, ale je potrebné požiadať ich o pomoc a veriť, že pomoc sa dostaví. Možno to znie nereálne, ale skúste sa nad tým zamyslieť. Často sa stáva, že keď niekomu hrozí nebezpečenstvo, nejaká neznáma sila mu napovie a zachráni život. Je veľa prípadov, ktoré si ani moderná veda nevie vysvetliť. Aj vy možno cítite oporu a prítomnosť milujúcej bytosti vedľa vás. Verte, že je to váš anjel, ktorý pri vás stojí a snaží sa vám pomôcť. Áno, je to pravda. Anjel dokáže vyliečiť hocijakú bolesť na duši, ktorá nás trápi. Stačí ho poprosiť o pomoc a dovoliť mu to. Uvidíte, že výsledok bude priaznivý. V dnešnej materialistickej dobe využíva pomoc anjelskych bytostí len málokto, lebo spoločnosť v nás potlačuje vieru v nadprirodzené bytosti.
Bolesť je pre život potrebná. Všetko zlé je na niečo dobré. Často sa v čase najväčšej bolesti spamätáme a začneme žiť nanovo s oveľa väčším nadšením.

Upratovanie

23. prosince 2010 v 19:43 | Pauli |  Zamýšľania o živote
Upratovanie je trochu zvláštna téma na článok, že? Ale táto činnosť je veľmi dôležitá. Veď ako by to vyzeralo bez upratovania? Všade by bola špina a chaos.
K napísaniu tohto článku ma inšpirovalo to, že som dnes celý deň upratovala. Keďže zajtra sú Vianoce, museli sme upratať dom, aby to tu vyzeralo pekne. Lenže my máme veľký dom a kým sme všetko vyčistili, dlho to trvalo.
Potom som sa pustila do upratovania svojej izby. Už bolo na čase, lebo to tam vyzeralo ako po výbuchu bomby. Všade porozhadzované knihy, zošity, špinavé prádlo, papiere, perá, hračky a všelijaké blbosti. Okolo koša všetko zahádzané odpadkami, smrad a chaos. Ten neporiadok tam bol preto, lebo pár týždňov som neupratovala, mala som veľa práce so školou a na to neostal čas (aspoň som si to nahovárala). Myslím si, že som celkom poriadkumilovný človek, väčšinou mám izbu pekne čistú a upratujem si priebežne (poznám ľudí, o ktorých by sa to nedalo povedať). Len teraz bol v mojej izbe výnimočne taký bordel.
A prečo to tu vlastne celé vypisujem? Chcela som vám len povedať, že upratovanie je dôležité a prospešné nie len z hľadiska poriadku v dome, ale odzrkadlí sa to aj na našej psychike.
Keď žijeme v prostredí, ktoré je špinavé a smradľavé, na naše podvedomie to vplýva. Obklopí nás energia chaosu a špiny. Nebudeme si môcť urobiť poriadok v mysli. Tak to bolo aj so mnou, keď som tých pár týždňov žila v neporiadku. V hlave som mala chaos a nevedela som si vysvetliť, prečo nič nechápem, prečo sa mi nič nedarí. Preto bolo pre mňa ťažké učiť sa v takom neporiadku. V noci ma trápili divné a škaredé sny (to bude asi tým odpadkovým košom rovno pri hlave).
Dnes som si povedala, že s tým skoncujem. Chcem mať poriadok vo svojom živote, chcem mať v hlave čisto. A tak som vyhádzala 4 vrecia nepotrebných starých vecí. Bola to náročná práca, lebo trpím pocitom, že každá vec sa mi ešte zíde. Nebola som schopná tieto veci predtým vyhodiť, lebo som si nahovárala, že ich ešte určite využijem. Samozrejme, že som ich už nikdy nepotrebovala. (Aj keď občas sa mi stáva, že jednu vecvyhodím a práve na druhý deň ju potrebujem, aj keď som ji 100 rokov predtým nevyužila).A tak som sa zbavila všetkých nepotrebných vecí. Moje skrine a poličky sú teraz poloprázdne. Utrela som prach, povysávala, umyla dlážku. Poukladala som všetky veci na správne miesto a umiestnila ich čo najkrajšie. Popri tom som si vyrobila dekorácie a moja izba je ešte krajšia ako predtým. Okrem toho som pri upratovaní našla niekoľko vecí, ktoré som dlho hľadala. Keď som teraz s upratovaním skončila, mám z toho dobrý pocit. V mojej izbe sa cítim úžasne, je tu krásne, čisto, vládne tu harmónia a príjemná atmosféra. Aj moje myšlienky sú usporiadanejšie a tým, že som zahodila nepotrebné staré myšlienky, informácie a presvedčenia, naskytol sa priesto pre nové.
Upratovanie je naozaj veľmi prospešná činnosť. Môže sa využiť aj na liečenie. Napríklad keď vás bolí hrdlo, predstavte si, že vašim hrdlom je špinavá skriňa, ktorú idete práve vyčstiť. Poriadne ju umyte, vydrhnite a predstavujte si pri tom, ako sa čistí aj vaše hrdlo, ako ho zbavujete bacilov a vírusov. Uvidíte, že naozaj vyzdraviete.
Pre mnoho ľudí je upratovanie otravná činnosť. Ani mne sa upratovať nechce, keď ma do toho mama núti. Vtedy to vždy odfláknem. Ale keď dostanem upratovaciu náladu a sama sa do toho pustím, baví ma to a perfektne si upracem. A aspoň budem mať zajtra na Vianoce pekne čisto a možno sa poličky zaplnia novými vecami:)
Koľko som toho napísala na takú obyčajnú tému:D. Dúfam, že vás to nenudilo a že vám tento článok aj niečo dal (aspoň to, že máte tie smradľavé ponožky zvihnúť zo zeme:D).

Múdre myšlienky

20. prosince 2010 v 18:11 | Pauli |  Múdre myšlienky a citáty
Vašou školou, chrámom a náboženstvom je váš život.

Každý deň formuje náš život tak, ako tečúca voda dáva tvar kameňu.

K veľkým ponaučeniam sa často dostávame spôsobom veľmi jednoduchým a všedným.

K chorobe máme najväčšiu úctu: dobrote a múdrosti iba sľubujeme, zato bolesť počúvame.

Keď človek veľmi dlho hĺba o tom, že niečo urobí, často nakoniec neurobí nič.

Najväčším zo všetkých učení je žiť s otvoreným srdcom.

Každý z nás musí veslovať tým veslom, ktoré má.

Nedovoľ, aby to, čo nemôžeš urobiť prekážalo tomu, čo urobiť môžeš.

Keď prijmeme svoje obmedzenie, prekonávame ho.

Pokiaľ ľudí súdiš, nemáš čas ich milovať.

Počiatky všetkých veľkých vecí sú malé.

Príroda ide na všetko prosto a jednoducho.

Chop sa vlády nad svojim životom, lebo to urobí niekto iný.

Modli sa tak, ako by všetko záviselo od Boha, ale pracuj, ako keby všetko záviselo od teba.

Stačí, keď dáš ľuďom kľúč - oni si už svoje zámky dokážu odomknúť.

Aby si lepšie počul vonkajší svet, s dôverou načúvaj hlasu vo svojom vnútri.

Ak dokážeš rozoznať dobrú radu od zlej, nijakú radu nepotrebuješ.

Každý východ je vchodom do niečoho iného.

Nikdy nie je prineskoro byť tým, kým by ste mohli byť.

Tí, ktorí rozumejú, vidia sami seba vo všetkom a všetko vidia v sebe samých.

Skutočnosť vzniká najskôr hlboko vo vašom vnútri a až potom sa prejavuje navonok.

Môj vzor

12. prosince 2010 v 10:13 | Pauli
Rozhodla som sa napísať niečo na tému týždňa - Môj vzor.
Uvažovala som, či existuje niekto, koho by som mohla nazvať svojim vzorom. Po chvíľke uvažovania som prišla na to, že vzorom je pre mňa každý. Každý z nás je originál, každý vyniká v niečom inom. Nikto nie je dokonalý, každý má aj svoje slabšie stránky. Preto nemôžem jednu osobu nazvať svojim vzorom. Nenájde sa nikto, kto je láskavý, odvážny, vždy dobre naladený, nápomocný, trpezlivý, energický, hudobne, výtvarne, tanečne, herecky, spisovateľsky nadaný, výnimočne inteligentný a so zmyslom pre humor zároveň.
Keďže každý človek má svoje jedinečné vlastnosti, každý je pre mňa vzorom. Napríklad moja mama je pre mňa vzorom preto, lebo je komunikatívna, úprimná, milá a odvážna. Môj otec je zábavný, spoločenský a múdry a v tom je mojim vzorom. Aj moji súrodenci a moje kamarátky majú také vlastnosti, ktoré obdivujem. V každom človeku vidím jeho krásne vlastnosti, z každého by som si mohla brať príklad.
Niektorí ľudia, hlavne teenagery majú ako svoje vzory celebrity. Samozrejme, že aj celebrity sú ľudia, majú svoje dobré vlastnosti, ale aj zlé. Podľa mňa nie je správne, keď sa ľudia zúfalo snažia podobať druhému človeku. Musíme si uvedomiť, že nikdy nebudeme takí istí, ako naše vzory. Každý človek je niečim iným výnimočný, má svoju vlastnú osobnosť, ktorá sa nedá zmeniť. Svoje vlastnosti dokážeme rozvíjať a usmerňovať, ale nie meniť. Príroda nás stvorila každého inak. Každý by mal byť sám sebou a nekopírovať štýl iných. Je dobré vidieť v ľuďoch ich dobré vlastnosti a obdivovať ich, ale nie je správne snažiť sa byť za každú cenu ako oni. Niekedy je ale ťažké byť sám sebou. Mladí ľudia často nepoznajú samých seba a hľadajú sa tak, že sa snažia kopírovať štýl známych ľudí. Často svoje vzory menia a postupne možno prídu na to, že každý človeka a každý štýl má niečo do seba, ale najlepšie je správať sa tak, ako je to im prirodzené. Prijať sám seba takého, aký som s kladnými i zápornými vlastnosťami môže byť ťažké, ale odmenou za to bude krásny pocit a vedomie, že som aký som a mám vo svete svoje miesto.
Takže aby som to zhrnula: podľa môjho názoru každý môže mať ľudí, ktorých obdivuje, ale svoj vzor musí každý nájsť v sebe. My sami si vyberáme cestu, po ktorej sa vydáme, každý je tvorcom vlastného života. Rozhodne nie je správne nútiť sa preberať názory a ciele iného človeka.