Duben 2011

A zase som o rok staršia...

28. dubna 2011 v 18:00 | Pauli |  Všetko o mne
Čas plynie ako voda a ja som zase staršia. Dnes oslavujem svoje 16. narodeniny a mám z toho zmiešané pocity. Na jednej strane som šťastná - všetci si ma všímajú, gratulujú mi, dávajú darčeky. Je to príjemný pocit!:) Ale na druhej strane nemôžem uveriť tomu, že som už taká stará. Mám pocit, že 16 roční ľudia sú skôr braní ako dospelí, nie ako deti. A ja sa vôbec necítim na to, že by som mala byť za chvíľu dospelá.

Minulý rok som vo svojom článku o narodeninách riešila v podstate to isté. Vtedy sa mi zdalo 15 rokov veľa, teraz sa mi zdá 16 rokov veľa. Zaujímalo by ma, či sa niekedy budem konečne cítiť primerane svojmu veku. Ja mám pocit, že som v 12 rokoch zastala s vývojom na mŕtvom bode a odtiaľ som sa nepohla. Výzorovo som sa veľmi nezmenila (ak nerátam, že mi narástli vlasy, trochu som schudla, prestala som nosiť zubný strojček a okuliare). Do výšky som nenarástla a vyzerám ešte mladšie ako v dvanástich. Vyzerám tak na 13 - 14 rokov, nie na 16 (z fotiek to možno tak nevyzerá, ale keby ste ma videli teraz naživo ako píšem tento článok, asi by ste zmenili názor). Predvčerom, keď som išla s mamou do posilňovne si trénerka myslela, že mám 10. Strašne sa divila, keď som jej povedala, že mám o dva dni 16. Aj knihovníčka v knižnici sa na mňa začudovane pozerala a nechcela mi veriť, že už chodím na strednú školu. Keď chodím so sestrou do školy, ostatní ma berú ako jej spolužiačku aj keď som o 5 ročníkov vyššie ako ona. K môjmu mladému výzoru prispieva aj môj tenký detský hlas, neisté vystupovanie, detský ksicht a naivita. Môj výzor závisí ale aj od toho, ako som oblečená. Na fotkách väčšinou vyzerám staršie, lebo sa upravím, namaľujem. Keď si dám 10 cm podpätky, moderné oblečenie a poriadne sa namaľujem, viem vyzerať aj na 18. Ale stále sa neubránim pocitu, že čím som staršia, tým vyzerám mladšie. Keď som mala 10, ľudia mi tipovali 12. Keď som mala 12, ľudia mi tipovali 15. Keď som mala 13, ľudia mi tipovali 17. Keď som mala 14, ľudia mi tipovali 13, keď som mala 15, ľudia mi tipovali 12. Som veľmi zvedavá, ako budem vyzerať v osemnástich. Žeby rovnako? Možno...
Moja osobnosť sa trochu pomenila, ale stále som podobná, žiadna veľká zmena sa nekonala. Keď ma stretávajú spolužiačky zo štvrtej triedy, hovoria, že som sa výzorovo ani povahovo nijak nezmenila. Nie som z toho veľmi nadšená, lebo by som sa konečne chcela zmeniť. Stále mám strach hovoriť pred ostatnými ľudmi, stále pôsobím ako naivné dievčatko, stále mám trému, stále mám problémy vyjadriť sa. Rada by som sa oslobodila od zbytočných strachov a obmedzení a objavila svoju skutočnú povahu. Zmena je v mojom prípade nutná, lebo ak budem pokračovať v živote ako doteraz a predstavím si svoju budúcnosť, nevyzerá to so mnou dobre. Asi budem ťažko makať v nejakej firme, v ktorej ma to vôbec nebude baviť, budem sa stresovať, nebudem mať žiadnych kamarátov, žiadne peniaze, budem bývať kdesi v zapadákove, zostarnem, ochoriem, zomriem bolestivou smrťou a budem ľutovať, že som celý život premárnila. Rozhodne nechcem takto skončiť. Chcem prežiť svoj život naplno, aby som nemusela ľutovať ani jednu sekundu. Chcem konečne nájsť seba a byť šťastná. Chcem nájsť niečo, čo ma baví, nájsť človeka, ktorý mi bude rozumieť a tešiť sa zo života. Potrebujem v živote výraznú zmenu a nestavať sa do role obete, ale bojovníka. A ja to zvládnem! Oddnes žijem na svete sedemnásty rok (keď sa to ráta od 0). Prestanem sa konečne brať ako malé dieťa a vezmem svoj život do vlastných rúk. Som už dosť stará na to, aby som si to konečne ujasnila v hlave a podnikla nejakú zmenu. Nemôže to byť také ťažké. Keď som sa ja sama dostala do tejto kaše, dostanem sa aj do svojho vysneného bodu. Možno to bude chcieť trochu času a viac vytrvalosti, nevzdávať to hneď na začiatku. Bolo by fajn konečne dospieť.

Neviem sa zbaviť pocitu, že vyzerám divne. Možno je to súčasť pubertálneho vývoja, ktorým si musí prejsť každý. Ale mňa už môj výzor nudí. Každý deň, keď sa pozriem do zrkadla na mňa pozerá tá istá tvár. Už niekoľko rokov mám ten istý imidž, ktorý ma nudí. Už chápem, prečo si toľko ľudí v pubertálnom veku farbí vlasy a strihá si ich do najbláznivejších účesov. Už chápem aj to, prečo sa mladí ľudia často delia do rôznych štýlov - chcú sa nájsť. Ja som na tom vlastne tak isto. Keď už chcem podniknúť nejakú veľkú zmenu môjho životného štýlu a povahy, bolo by dobré zmeniť aj svoj výzor. Mám chuť si niečo spraviť s vlasmi. Už pred rokom som mala chuť si ich ostrihať, ale nakoniec som si to rozmyslela. Mne sa dlhé vlasy hodia a páčia sa mi také, aké sú. Bolo by mi ľúto ostrihať si ich teraz, keď mi chýba už len pár centimetrov, aby som ich mala po chrbát. Mám rada svoje vlasy, ale často ma strašne otravujú. Stále mi zavadzajú a lezú do ksichtu. Strašne veľa mi ich vypadáva, všade kam sa pozriem, sú len moje vlasy. Ale mojim vlasom to nevadí, stále sú husté a rastú ako divé. Keď sa ráno zobudím, mám vybuchnuté vlasy a vyzerám ako striga. Niekedy by som rada mala rovné jemné poddajné vlásky ako normálny človek. Okrem toho by som rada narástla. Nechcem byť už najmenším dievčaťom v ročníku. A ešte by som chcela schudnúť. Skúsim niečo urobiť so svojím výzorom.

No dobre, prestanem konečne rozoberať svoj výzor. Viem, že na výzore ani na veku by mi nemalo záležať. Lenže mne na tom akosi záleží. Keď si predstavím, že už za necelé dva roky maturujem. Teraz sme si mali vyberať semináre, ktoré budeme mať budúci školský rok. O rok si môžem robiť vodičák. Vôbec sa mi nechce veriť, že som už taká stará. Keď sa pozriem na život normálneho 16 ročného človeka a porovnám ho so svojim, mám pocit, že som z úplne inej galaxie. Zmýšľam inak, vyzerám inak, voľný čas trávim inak. Vyrovnám sa 12 ročným dievčatám, ktoré majú podobné záľuby ako ja. Ktovie, možno v sa v dvadsiatke budem správať ako normálny 16 ročný človek.

No dobre, celý tento článok je chaotický a plný mojich nezmyselných kecov, ktoré asi nikomu nič nedajú, iba vás tým znudím. Ale potrebovala som to niekam napísať! Keď už začnem písať, neviem s tým prestať, aj keby som mala donekonečna omieĺať hlúposti.

Dnešný narodeninový deň bol trochu zvláštny. V škole som nič nerobila, len každú voľnú chvíĺu počítala príklady z matiky. Dnes sme písali písomku z matematiky, na ktorú som 4 dni nič nerobila, len sedela doma a počítala príklady, že mi z toho skoro zašibalo (aký blbec dáva písomku z matiky, moju najväčšiu nočnú moru na deň mojich narodenín?). V konečnom dôsledku to nedopadlo tak strašne, ako zvyčajne tak sa snaha oplatila. Poobedie trávim doma pri dejepise, lebo sa musím naučiť milión rokov a udalostí naspamäť a ešte po nemecky. Ale nevadí, z toho aspoň dostanem jednotku, to sa učiť oplatí, narozdiel od matiky.

Tak fajn, snáď som vás už dostatočne unudila týmto dlhým článkom o ničom:D. Idem sa teda naďalej učiť dejepis a keď bude viac času, chcela by som zmeniť dizajn a konečne napísať zopár inteligentných, normálnych článkov...