Květen 2011

Krakow

22. května 2011 v 9:05 | Pauli
Od utorka do štvrtka sme boli na školskom výlete v Krakowe. Boli to len 3 dni, ale boli vcelku zaujímavé.
V utorok sme sa stretli pri autobuse už o šiestej ráno, takže sme museli skoro vstávať. Išli sme veľkým autobusom, bolo nás tam vyše 50. Z našej triedy išli 12, čiže skoro celá trieda. Cesta trvala asi 7 hodín. Veľmi sa mi to páčilo, pretože sme prechádzali cez mestá, v ktorých som ešte nebola a ja strašne rada spoznávam krajiny. Cestou tam sme išli z Bratislavy cez Trnavu, Piešťany, Trenčín, Považskú Bystricu, Třinec až sme sa dostali do Poľska.
Najskôr sme išli do koncentračného táboru v Osvienčime. Bolo to tam hrozné. Prehliadka to bola dobrá, ale keď sa človek dozvedel, koľko miliónov ľudí tam za strašných podmienok zomrelo, nebolo mu do smiechu. Energie toho miesta boli strašné. Po troch a pol hodinách som bola veľmi šťastná, že odchádzam z toho hrozného miesta.
Potom sme išli na hodinku do nákupného centra blízko nášho hotela. Tam sa mi trochu zlepšila nálada. Išli sme do New Yorkeru a skúšali sme si oblečenie. Ja som si nakoniec kúpila pekné elegantné šaty. Potom sme sa išli ubytovať. Hotel vyzeral ako obyčajný panelák na sídlisku pri našej škole, takže sme mali domácku atmosféru. Necítila som sa ako niekde v zahraničí.
Na druhý deň sme išli do centra Krakowa. Doobeda sme mali asi 5 hodinový rozchod. Chodili sme po meste a obzerali obchody. V suvenýrovom obchode som kúpila zopár maličkostí ako darčeky pre rodinu. Boli sme aj v Metal shope, kde si kamoška kúpila tričko. Ja som si kúpila reggae náramok (heh niekto tu fandí Šepsovi:D). No a po troch hodinách chodenia po obchodoch sme boli z toho znudené, tak sme ešte išli do parku. Tam sme sedeli a sedeli, potom sme ešte raz obišli mesto a išli k hradu, kde sme sa mali stretnúť so zvyškom skupiny.
Absolvovali sme prehliadku hradu Wawel, ktorá trvala hodinu a pol. Bolo to strašne nudné (aspoň podľa mňa). Vyhľadávala som každé miesto, kde by som si mohla sadnúť. Tá sprievodkyňa stále rozprávala o gobelínoch, ktoré boli podľa mňa v každej izbe rovnaké. Hrad to bol ako každý iný a nijak ma nezaujal. Potom sme išli do akejsi katedrály. Aj to bolo podľa mňa nudné. Vydeli sme hrobky poľských kráľov a potom sme sa vytrepali do nejakej veže, na ktorej schodoch som sa skoro zabila.
Keď sme konečne odišli z toho nudného miesta, povedali nám, že máme ďalší 3 hodinový rozchod v meste. Nerozumiem, prečo nám dali ďalší rozchod, veď sme celé mesto prešli už 3 krát, čo tam máme ešte obzerať? Tak sme sa len tak motali po meste. Mesto je to pekné. Sú tam staré domy, kostoly, zkrátka všetko, čo sa nachádza v normálnom meste. Zaujímavé to bolo tým, že sa na každom kroku nachádzali pouličný žobráci alebo ako mám nazvať tých ľudí, ktorý predvádzajú nejaké umenie a chcú za to drobné. Narazili sme na jedného gitaristu, pri ktorom sme sedeli vyše pol hodinu, lebo kamarátky boli z toho unesené. Uznávam, že hral dobre, ale po tej polhodine som sa už začala nudiť. Videli sme tam ešte hráča na akordeóne, bláznivého tancujúceho dedka, podivnú tancujúcu dievčenskú skupinu v ružových kostýmoch, míma... Bolo ich tam veľa.
Večer sme išli znovu do toho nákupného centra. Jedna kamarátka bola taká zničená z toho chodenia, že ani nevystúpila z autobusu. Druhá kamarátka som mnou išla na chvíľiu do obchodov, ale ani zďaleka neovplývala takou nákupnou eufóriou ako ja, tak ma opustila. Ja som zatiaľ 3 krát obehla nákupné centrum a v snahe kúpiť darček pre rodinu som skončila v obchode s oblečením a kúpila si niečo pre seba.
V posledný deň našeho výletu sme sa vybrali navštíviť soľnú baňu vo Wieliczke. Bolo to tam pekné. Najskôr sme išli dolu dlhými schodmi, ktoré akoby viedli do jadra zeme. Boli tam chodby, ktoré ukazovali, ako sa tam kedysi ťažila soľ. Boli tam soľné útvary aj sochy. Jedna miestnosť tam bola obzvlášť pekná, bola to taká veľká sála s krásnym lustrom. Hore sme sa mali vyviesť starým baníckym výťahom a mysleli sme si, že ideme na smrť. Našťastie sme to prežili a bolo to dobrý zážitok.
Potom sme mali ešte chvíľu rozchod a tak sme si kúpili zmrzlinu a v stánku so suvenýrmi sme minuli prachy. Ja som kúpila každú hlúposť, pretože som musela všetky zloté pomíňať.
Nakoniec sme išli domov. Cesta domov bola trochu iná. Nešli sme cez Česko, iba chvíľu cez Poľsko a potom cez Oravu až do Bratislavy. Nebola to prijémná cesta, lebo pri mne sedeli dvaja blbci, ktorí ma stále otravovali. Vkuse ma tam niekto otravoval a chcel odo mňa, aby som si presadla. Nakoniec som im vyhovela, aby som sa vyhla tým škaredým pohľadom. Stále ma prekvapuje, aké je to Slovesnko malé. Veď sme prešli poriadny kus cesty a ani nám to dlho netrvalo. Z autobusu sme videli tieto hrady: Oravský, Trenčiansky, Beckov, Strečno, Wawel a ešte Bratislavský samozrejme.
Na druhý deň mala byť normálne škola, ale nikto tam nešiel. Ani ja, na čo by som tam chodila, keď sú maturity, polku dňa máme supľovanú a nič tam nerobíme. Ale chcela by som vidieť tváte učiteľov, keď videli dvoch ľudí sedieť v triede:D.
Takže v zhrnutí to bol dobrý výlet, aj keď trochu nudný. Ale dalo sa to vydržať, lepšie ako sedieť v škole:).
Možno niekedy pridám aj fotky, to ich ale musím najskôr získať od kamarátky.

Moje mesto

14. května 2011 v 17:23 | Pauli
Témou týždňa je Moje mesto, tak som sa rozhodla, že na túto tému niečo napíšem.

Mesto, v ktorom žijem je Bratislava. Určite ste o ňom už počuli, je to hlavné mesto Slovenska. Nie je to moje rodné mesto, takže nie som pravá Bratislavčanka, ale za tých 7 rokov som si už zvykla a môžem Bratislavu označovať za moje mesto. Nežijem v centre mesta, ale na okraji. Tam to vyzerá ako na dedine alebo ako v malom mestečku, máme tu kopec aj lúky. Aj keď je pravda, že lúky sa za chvíľu zastavajú a táto malá časť Bratislavy sa neustále rozrastá.

Ako som už spomínala, Bratislava je hlavné aj najväčšie mesto Slovenska. Ale v porovnaní s ostatnými hlavnými mestami je Bratislava len malé mestečko. Má rozlohu 367,584 km² a žije tu 457-tisíc obyvateľov.
Sídli tu prezident, parlament, vláda, ministerstvá a rôzne úrady. V Bratislave tiež pôsobí niekoľko univerzít, vysokých škôl, divadiel, múzeí a iných kultúrnych sídiel akou je napríklad svetoznáma Slovenská filharmónia alebo Slovenská národná galéria.

Bratislava je sídlom viacerých medzinárodných inštitúcií. Od roku 1997 tu sídli Rozvojový fond OSN pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov - United Nations Development Programme for Europe - skr. UNDP Europe. Od roku 2000 je mesto sídlom Medzinárodného vyšehradského fondu - International Visegrad Fund. Na Námestí Slobody sídli Európska rada Svetovej poštovej únie (UPU).

Bratislava je mesto bohaté na pamiatky, z ktorých mnohé sa nachádzajú v Starom Meste. Pre Bratislavu je symbolický Bratislavský hrad, vedľa ktorého sa nachádza budova Národnej rady Slovenskej republiky a neďaleko Dóm svätého Martina. Najvýraznejšou modernou stavbou je Nový most na Dunaji.

Cez Bratislavu preteká rieka Dunaj. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe.

Jednotlivé časti Bratislavy:

mesto
  1. Staré Mesto
  2. Ružinov
  3. Vrakuňa
  4. Podunajské Biskupice
  5. Nové Mesto
  6. Rača
  7. Vajnory
  8. Karlova Ves
  9. Dúbravka
  10. Lamač
  11. Devín
  12. Devínska Nová Ves - Tu bývam ja
  13. Záhorská Bystrica
  14. Petržalka
  15. Jarovce
  16. Rusovce
  17. Čunovo

Môj vzťah k Bratislave: Mám svoje mesto veľmi rada! Bývať v hlavnom meste má veľa výhod. Sídlia tu všetky inštitúcie, konajú sa tu všetky dôležité podujatia. Máme tu pekné kultúrne pamiatky, múzeá a parky. Sú tu aj veľké nákupné centrá. Samozrejme, že to má aj svoje nevýhody. Nie je tu taká pekná príroda ako na dedine, všade musíme cestovať autom a dopravnými prostriedkami... Ale ja som veľmi rada, že tu žijem. Mám to tu rada:).

Pohľad na nočnú Bratislavu:

Hlavné námestie:

Centrum Bratislavy:

Mesačné novinky

13. května 2011 v 20:26 | Pauli
Ahojte! Už dlhší čas som vás neinformovala o tom, čo je u mňa nové. Vlastne sa nič svetoborné v mojom živote neudialo, píšem to sem len preto, lebo tu chcem mať zdomkumentované všetky pre mňa dôležité udalosti.

Na blogu som sa o tom nezmienila, ale cez veľkonočné prázdniny som bola v Londýne. Boli sme tam na štyri dni. Bolo tam super! Videli sme mnoho pamiatok, napríklad Big Ben, Tower Bridge, Buckinghamský palác, Westminister Abbey, historické námestia a rozkvitnuté parky. Londýn je krásny a atmosféra je tam úžasná. Je to mesto mnohých národností. Na každom kroku sme stretávali černochov, Číňanov, Japoncov, Indov... Typický Angličania sa tam vyskytli len málokedy. Hotel sme mali priamo v centre mesta a mali sme skvelý výhľad na nočný Londýn. Bývali sme blízko pri indickej štvrti a mala som pocit, že sme nastúpili na zlé lietadlo a prileteli do Indie, lebo tam boli samí Indovia, vyzeralo to tam exoticky a bolo tam strašne teplo. V Čínskej štvrti to zase vyzeralo ako v Číne. Pre Londýn je typické daždivé a sychravé počasie, ale my sme mali veľké šťastie. Celý čas nám svietilo slniečko a bolo veľmi teplo, asi 27 stupňov. Mali sme pocit, že sme na letnej dovolenke a parili sme sa v dlhých rifliach a dlhých tričkách. Keď sme si konečne kúpili letné šaty, tak sa naschvál ochladilo a prišla búrka. Ale potom bolo znovu pekne. Boli sme tam týždeň pred kráľovskou svadbou, takže na každom kroku a v každom výklade boli výrobky s kráľovským párom. Celkovo to bol veľmi vydarený výlet!:).

Po návrate z Londýna sa skončili prázdniny a ja som musela v škole čeliť viacerým písomkám. Chvalabohu som zo všetkých dostala jednotky, takže som bola z toho šťastná (to sa mi často nestáva).

V nedeľu 1.5 som mala narodeninovú oslavu. Bolo to fajn a môžem len Bohu ďakovať, že mám takú úžasnú rodinu. Dostala som mnoho krásnych darčekov. Napríklad nové kamene do zbierky, krásny fotorámik s vílou, pekné oblečenie, zaujímavé knihy, šperky... Potom sme išli na prechádzku so lesoparku a dali sme si zmrzlinu. Príjemne strávený deň:).

V utorok minulý týždeň sme boli s kamarátkou vo Viedni, lebo sme ako jediné z triedy prihlásili na exkurziu. So školou sme vo Viedni boli asi 7 krát, takže je pochopiteľné, že sa tam už nikomu nechcelo ísť, hlavne keď tam stále robíme to isté. Ale mne to nevadí, stále je lepšie obzerať múzeum, zámok a nakupovať na najväčšej Viedenskej ulici ako sedieť v škole a nudiť sa. Kúpila som si peknú tašku v mojom obľúbenom obchode, stále sa z nej vytešujem. Bol to dobrý výlet:).

Náš "milovaný" fyzikár si zo dňa na deň zmyslel, že si napíšeme písomku, takže sme ju v stredu písali. Väčšinou sa na písomku učím týždeň dopredu, ale teraz som nemala čas sa to učiť. Ale vydala som zo seba to najlepšie a na písomku som bola celkom dobre pripravená. To, že som dostala štvorku už nie je moja chyba. Písomky z fyziky sú väčšinou o šťastí. Jedna skupina to má vždy ťažšie ako tá druhá. A ja vždy nejak zázračne patrím do tej skupiny, ktorá to má ťažšie. Nemôžem za to, že tam fyzikár dal také príklady, ktoré sme ani nepočítali. Keby tam nebol príklad s možnosťami, obišla by som bez jediného bodu, ale našťastie som si správne tipla. Aké poučenie z toho vyplýva? Na fyziku sa netreba vôbec učiť, pretože keď sa poctivo učím dlhé hodiny, dostanem štvorku a keď sa na to vykašlem, tiež dostanem štvorku. Ešte v ten deň som zinkasovala štvorku z diktátu, takže super:D.

V pondelok som sa dala ostrihať. Pre normálneho človeka je to obyčajná vec, ale keďže ja som sa 4 roky nestrihala a u kaderníčky som bola dovtedy len raz v živote, bola to pre mňa mimoriadna udalosť. Chcela som sa dať ostrihať na postupno. Vpredu kratšie vlasy, vzadu dlhé. Bála som sa, ako to dopadne a či kaderníčka správne pochopí ako som to myslela. Dopadlo to nad moje očakávania. Vlasy mám trochu podstrihnuté a smerom dopredu sú kratšie. Veľmi sa mi to páči a vnímam to ako zmenu, ale asi také výrazné to nie je, pretože si to nikto okrem mňa nevšimol. Mne sa to ale páči omnoho viac ako predtým, lebo sa mi predné vlasy ešte viac vlnia a tvoria pekné súmerné lokničky.

Vo štvrtok sme písali písomku z matematiky. Nebolo to fér, pretože som o tej písomke vôbec nevedela. Väčšinou som ja tá prvá, čo o písomke vie a učí sa týždeň dopredu, ale teraz to išlo mimo mňa, dozvedela som sa to dva dni predtým a mne neostávalo nič iné, iba sa na dva dni zavrieť do izbe a zbesilo počítať. Na začiatku som tomu vôbec nechápala. To boli časy, keď sme na matike ešte počítali s číslami! Na matike najviac neznášam analytickú geometriu. Rovniciam a logickým úlohám rozumiem, ale keď mám kresliť súradnice v rôznych priestoroch , zisťovať vzťahy rôznych priamiek a rovín, počítať vzdialenosti bodov a uhly s miliónom vzorcov a rovníc a ešte k tomu v nemčine, tak mi z toho šibe. Deň pred písomkou sme s kamoškou na skype bedákali a vymýšľali, ako sa písomke čo najlepšie vyhnúť. Postupne som tomu akosi začínala chápať. Večer som ešte urobila rituál so sviečkou, pretože pred minulou písomkou som sfúkla sviečku a želala som si, aby som na písomke vydala zo seba to najlepšie a prosila o ochranu. Z tej písomky som potom dostala plný počet bodov, čo sa mi stalo prvý krát po troch rokoch. Dúfala som, že to bude fungovať aj na tejto. V škole som potom nič nerobila, len diskutovala so spolužiakmi, ako sa čo počíta. V škole mi to dobre vysvetlili, takže som tomu konečne chápala. Keď nám ale učiteľka rozdala písomky, na mojej tvári aj na tvárach ostatných spolužiakov sa objavil vydesený výraz. To boli také príklady, ktoré sa ani nedali vypočítať. Som si istá, že som zo seba vydala najviac, ako som mohla. Ale tie príklady vôbec nevychádzali. Na hodinách sme nič také nepočítali, tak ako som to mala vedieť? Jeden príklad bol taký komplikovaný a nepochopiteľný, že som s ním ani nepohla. Prakticky mi ani jeden príklad nevyšiel, takže sa môžem tešiť na maximálne 3/14, čo je aj tak päťka. Ale nie som v tom sama. Celá trieda bude mať päťky, tak sa možno učiteľka nad nami zľutuje a dá nám opravnú písomku. Ale môžem byť so sebou spokojná, na písomke som využila všetky svoje schopnosti a to, že mám päťku nie je moja chyba.

Tento rok ideme na ďalší výmenný pobyt. Možno si spomínate, že som pred rokom bola na výmennom pobyte v Nemecku v Bambergu. Napísala som o tom sériu dlhočizných a nudných článkov. Tento rok sa bude výmenný pobyt konať tiež, taktiež s Nemeckom, ale tentoraz s Lipskom. Oni k nám prídu na týždeň do rodín v júny a my k nim pôjdeme až v septembri. Tento týždeň sme si prideľovali výmenných partnerov a partnerky. Sú o dosť mladší ako my, majú len 13/14 rokov, sú siedmaci. My máme 16/17 rokov a sme podľa ich merítok jedenástaci. Ale aj tak si myslím, že to bude sranda. Na výmenný pobyt sa prihlásilo viac chlapcov ako dievčat, takže dve dievčatá musia mať doma chlapca. A keďže ja som jediná, ktorej rodičia nemajú problém ubytovať doma chlapca a ešte k tomu mám aj brata presne v jeho veku, dostala som chlapca ja. Moja kamarátka sa podujala na túto úlohu tiež. Trochu sa bojím ako to dopadne, ale ten môj vyzerá byť sympatický. Zatiaľ o ňom veľa neviem, mám iba jeho vizitku a netuším, ako vyzerá, ale má podobné záujmy ako ja. Rád kreslí, počúva hudbu a hrá sa na počítači. Nemá rád násilie, vojny a intrigy. Počúva podobnú hudbu ako ja a chce sa stať umelcom. Som veľmi zvedavá, ako to dopadne a čo je to za človeka. Na konci júna vás samozrejme informujem o tom, ako to dopadlo.

Mimochodom, tento utorok až do štvrtku ideme so školou do Poľska do Krakowa, takže tu nebudem. Cesta tam bude veľmi dlhá a už sa teším, keď budem prechádzať cez také slovenské mestá, v ktorých som ešte nebola. Ideme tam s našim "milovaným" fyzikárom, som mimoriadne zvedavá, ako už len to môže dopadnúť. Dúfam, že si to tam poriadne užijeme:D.
Tento rok máme ešte v pláne ísť na exkurziu do Dolného Kubína a Popradu. Neviem, kedy to chceme stihnúť, lebo do konca roka už nechýba veľa. Mám pocit, že so školou vkuse niekam chodíme. Ale to je dobre, aspoň neumierame od nudy v škole.

Tak to je asi všetko z udalostí, ktoré sa odohrali v mojom živote. Asi to pre vás nie je zaujímavé, ale keď si to ja budem o pár rokov čítať, budem si spomínať na tieto časy - buď v dobrom alebo zlom. Každopádne je to pre mňa zaujímavé, preto to sem všetko vypisujem:).

Mandala č.21

7. května 2011 v 14:51 | Pauli |  Moje mandaly
Túto mandalu som nakreslila už dávno, ale až teraz som sa dokopala k tomu, aby som ju odfotila a dala na blog. Kvalita fotiek nie je práve najlepšia, ale nevadí. Mandalu som kreslila pre seba a preto je v mojich obľúbených fabrách. Teraz je zarámovaná v mojej izbe. Myslím si, že sa mi podarila:).

Formát: A3
Čas výroby: 4 hodiny
Štýl maľovania: farebné ceruzky a pastely
Spokojnosť: 100%
Dátum výroby: Január 2011