Srpen 2011

Ako nakresliť mandalu

24. srpna 2011 v 14:49 | Pauli |  Mandaly všeobecne
Napadlo ma, že vytvorím návod, ako nakresliť mandalu. Veľa ľudí si myslí, že je to strašne ťažké a nikdy by si na to netrúfli, ale ja si myslím, že je to úplne jednoduché. Toto je návod, ako nakresliť mandalu v mojom štýle. Existuje však nekonečno iných spôsobov, ako sa dá mandala vyrobiť. Nemusí sa vyždy len kresliť ceruzkami. Môže sa vysýpať pieskom, zostaviť z mozaiky, namaľovať na sklo, na plátno... No ja som si obľúbila tento spôsob, lebo je to jednoduché a každému prístupné. Farebnými pastelakmi sa dá veľmi dobre tienovať a to dodá mandale ten správny šmrnc. Takže, môžeme začať:

Bylinky

20. srpna 2011 v 14:37 | Pauli |  Čaro matky prírody
Bylinky sú prirodzeným dedičstvom po našich predkoch. Hlavne teraz, keď sa väčšina ľudstva odklonila od prirodzeného spôsobu života a privodila si nesprávnou životosprávou hrozné choroby, mali by sme opäť vyhľadávať liečivé rastliny, ktorými nás Boh obdarúva. Múdra myšlienky hovorí, že na každú chorobu vyrástla bylinka.
Príroda je dokonalá, je to náš prirodzený domov. Vyskytuje sa v nej všetko, čo pre život potrebujeme. Dáva nám jedlo, prístrešok i liek. Kedysi ľudia nemali lekárov, ale skúsených bylinkárov. Keď niekto ochorel (čo sa stávalo len výnimočne, vtedy totiž neboli jedy v potrave a v ovzduší), išiel k bylinkárke, ktorá mu hneď pomohla bylinkami. Takto sa dokázali vyliečiť aj z chorôb, ktoré dnes považujeme za nevyliečiteľné.
Je priam neuveriteľné, za aký krátky čas stratil človek kontakt s prírodou. Ešte naše prababičky žili v malých chalúpkach pri lesíku a celý deň trávili prácou v prírode. Vyznali sa v rastlinách, bylinkách... A čo vie mladý človek o prírode dnes? Ako často chodí mládež do lesa? Iba ak za účelom ničenia stromov a rozhadzovania odpadkov.
Čím to je, že sú dnešní mládežníci tak skazení? Určite to bude vplyvom výchovy. Väčšina ľudstva sa odklonila od prirodzeného spôsobu života. Peniaze a moc ovládli svet. Ľudia začali vyrábať všetko vo veľkom, tak vznikli továrne a fabriky. Ľudia zvýšili svoje nároky z hľadiska transportu a vymysleli autá, ktoré síce urýchľujú prepravu, ale zato výfuky znečisťujú ovzdušie. Takmer všetko jedlo, ktoré dnes dostať v obchodoch je otrávené. Väčšina ľudstva sa sťahuje do veľkomiest s len malým množstvom zelene.
Pokiaľ deti nebývajú práve na dedine, rodičia ich nevedú k prírodnému štýlu života. Deti sa už nehrajú na lúke alebo v lese. Namiesto toho uprednostňujú umelo vytvorené preliezačky a ihriská z betónu.
Priemerný mladý človek považuje les za nudné zoskupenie stromov. Neberú ohľad na to, že stromy aj rastliny sú živé a vôbec ich nenapadne, že rastliny majú nejakú silu.
Všetko je teraz len o peniazoch, dokonca aj tabletky sú len formou bussinesu, ktorý z nás vycuciava peniaze a má aj mnoho negatívnych liečivých účinkov. V lekárniach nájdeme len umelo vytvorené lieky, ktoré neliečia príčinu choroby, iba ju potláčajú. Okrem toho škodia aj iným orgánom a pomáhajú vzniku ďalších chorôb.
Smutné je, že ľudia sú už natoľko zmanipulovaní touto spoločnosťou, že pri prvom príznaku choroby utekajú k doktorovi, ktorý im prepíše nezmyselné drahé tabletky. Predpokladajú, že lieky, ktoré im predpíše lekár sú lepšie ako prírodné liečivá. Ani ich nenapadne, že pár metrov od ich domu rastie bylina, ktorá je liekom presne na ich chorobu.
Môžeme využiť mnoho spôsobov na liečenie bylinkami. Napríklad piť bylinkové čaje, využívať ich vo forme extraktov, mastí, obkladov alebo prísad do kúpeľa.
Na to, aby sme mohli bylinky využívať, musíme sa v nich samozrejme aj vyznať. Je ľahké pomýliť si bylinu s jedovatou rastlinou. Preto ak sa tomu chcete venovať, najskôr si treba preštudovať niektorú z početných kníh, ktoré sa touto témou zaoberajú. Tými sú napríklad Zdravie z Božej lekárne od Márie Trebenovej, Zelená lekáreň od James A. Duke, Miniencyklópedia prírodnej liečby od Igora Bukovského... Aj na internete sa nájde mnoho herbárov: http://www.byliny.sk/, http://www.bylinky.sk/, http://bylinky.biz/bylinkaren_bylinky.htm...


Mandala č.26

11. srpna 2011 v 21:31 | Pauli |  Moje mandaly



Túto mandalu som nakreslila na začiatku prázdnin. V poslednom čase ma začala priťahovať modrá farba a voda, tak som si povedala, že nakreslím morskú mandalu. Musím povedať, že sa mi páči, ako som ju nakreslila, hlavne ten prechod s tmavo modrej do svetlej.

Formát: A3
Čas výroby: cca 7 hodín
Štýl maľovania: farebné ceruzky a pastely
Spokojnosť: 120%
Dátum výroby: Júl 2011

Anjeli

9. srpna 2011 v 16:12 | Pauli
Anjeli sú jemnohmotné bytosti, ktoré sú plné čistej lásky. Slovo anjel znamená boží posol.
Anjeli milujú každého bez výnimky. Sústredia sa na našu božskú podstatu a schopnosti, nie na naše "chyby". S anjelmi sa cítime bezpečne a možeme im plne dôverovať.

V každom náboženstve sa vyskytuje zmienka o anjeloch. Podľa výskumov viac než polovica ľudstva verí na anjelov, takže sa dá povedať, že viera v anjelske bytosti je úplne bežná a v poslednom čase aj dosť rozšírená.

Väčšinou sú anjeli zobrazovaní ako ľudia s páperovými krídlami, ale v skutočnosti nemajú hmotnú podobu. Často okolo nás poletujú vo forme iskričiek a svetelných gúľ. Zjavujú ako okrídlení ľudia len preto, lebo to tak očakávame.

Je nespočetné množstvo anjelov. Najbližšie sú nám anjeli strážny. Ich úlohou je chrániť nás a sprevádzať životom. Ak robíme v živote čokoľvek, naši anjeli nás nikdy neopustia. Pomáhajú nám na našej ceste ako láskyplní rodičia. Nevyriešia problémy za nás, ale ukážu nám cestu, keď zablúdime. Pomôžu nám vstať a zahojiť bolesť. Každý človek má minimálne dvoch strážnych anjelov po svojom boku.

Boh nám všetkým dal slobodnú vôľu, to znamená, že sa môžeme rozhodovať podľa osobného presvedčenia. Boh nezasahuje do našej slobodnej vôle a nezasahujú do nej ani anjeli. Keď sa sami rozhodneme, že na anjelov nebudeme veriť, anjeli s tým nič nezmôžu. Môžu nám posielať znamenia a hovoriť k nám, ale my si ich nebudeme všímať a nebudeme nič počuť. Preto je dôležité, aby sme anjelov o pomoc požiadali. Môžu nám pomôcť s hocičím, stačí ich o to len požiadať. Nič pre nich nie je príliš malé alebo príliš veľké, aby to nezvládli. Nemusíme sa báť, že ich vyrušujeme pri nejakej dôležitejšej činnosti, pre nich neplatia zákony času ani priestoru a môžu pomáhať viacerým ľuďom naraz.Majú neobmedzené množstvo energie a nemusíme sa báť, že ich našimi prosbami vyčerpávame, oni to robia radi. Anjeli sú prirodzene smutní, keď sú ich zverenci nešťastní a neplnia svoje životné poslanie. Naopak sú anjeli veľmi šťastní, keď sa pokúšame o kontakt a pozývame ich do svojich životov.
V kritických prípadoch sa stáva, že anjeli zasiahnu do nášho života aj bez našej prozby. Stáva sa to vtedy, kd ešte neprišiel náš čas odísť. Preto existuje toľko prípadov, keď človeku, ktorý bol dovtety skeptik zachránil život anjel alebo nejaká neznáma sila.

Aj ja bežne prosím anjelov o pomoc, keď chcem mať dobré miesto v autobuse a vždy to funguje. Alebo keď chcem dostať dobrú známku z písomky. Samozrejme, že anjeli nenapíšu písomku za nás, ale pomôžu nám spomenúť si, keď sme náhodou na niečo zabudli, alebo zariadia, aby boli na písomke presne také príklady a otázky, ktoré vieme. Anjeli vedia, že každý z nás si zaslúži krásny život. Môžu odstrániť dôsledky každej nesprávnej veci v našom živote, stačí ich len o to požiadať.Tiež nám pomôžu nájsť životné poslanie. Stačí ich len požiadať a oni nám ho ukážu prostredníctvom snu alebo v meditácii. Anjeli tiež dávajú pozor na ľudí, ktorí šoférujú. Nechcú totiž, aby sa nám niečo stalo, pokiaľ ešte neprišiel náš čas odísť. Na pomoc si tiež môžeme zavolať archanjelov. Archanjel Michael dodáva odvahu, sebadôveru, ochráni nás a našich blízkych. Archanjel Rafael nás zase môže vyliečiť z ktorejkoľvek choroby, keď ho o to požiadame.

Viera v anjelov nám nemôže nijako uškodiť, práve naopak. Anjeli sú tí najlepší a najvernejší kamaráti. Nemyslite si, že sú vždy vážny a že sa k nim treba správať mimoriadne úctivo. Samozrejme, nechoďte na nich s morbídnymi vtipmi a nenadávajte im. Stačí sa k nim správať milo a kamarátsky. Rozumejú humoru a dokážu byť veľmi vtipní.

Ja sa už nejaký ten čas snažím o komunikáciu s anjelmi. Mala som také obdobie, že som sa o nič iné nesnažila a príliš som tlačila na pílu. Nikdy som nič nevidela a nezačula a bola som z toho smutná. No teraz som staršia a vyspelejšia a pochopila som, že musím byť trpezlivá a musím na to ísť mierne. Nemôžem očakávať, že hneď uvidím anjela a budem s ním plynule komunikovať. Anjeli rezonujú na veľmi vysokej energii a vidieť ich fyzickým zrakom je veľmi zriedkavé. Musíme mať veľmi čistú myseľ, aby sme zreteľne počuli, čo nám hovoria. Preto sa nám anjeli najčastejšie prihovárajú myšlienkami a rôznymi vnuknutiami. Ja prítomnosť anjelov cítim tak, že mám zimomrievky po celom tele. Je to veľmi príjemný láskyplný pocit bezpečia. Keď na nich myslím, je ten pocit ešte intenzívnješí. Myslím si, že so mnou anjeli komunikujú pomocou myšlienok. Niekedy ma niečo napadne a nemám pocit, že by to bolo z mojej hlavy.


Zážitky z dovolenky

3. srpna 2011 v 19:25 | Pauli |  Z môjho života
Ahojte návštevníci! Po dlhom čase sa znovu ozývam. Dôvodom mojej neprítomnosti bola dovolenka, na ktorej som bola 18 dní. Ešte predtým som mala byť týždeň v tábore, ale ochorela som a nakoniec som tam nešla. Nevadí, aj tak to bola hlúposť, podľa sestrinho rozprávania. Prázdniny sa teda nezačali najlepšie. Hneď v prvý deň som ochorela a nie a nie vyzdravieť. Po týždni liečenia som sa už cítili lepšie a išla som na dovolenku. Ale ani tam som nebola úplne zdravá. Po niekoľkých dňoch som začala byť unavená, strašne ma bolela hlava, mala som problém s dutinami, očami, zubami a neviem s čím ešte. Cítila som sa zle a dúfala som, že ten zvyšok dovolenky nejako vydržím. Až počas posledných dní som sa konečne začala cítiť normálne a teraz mi je už dobre.

A teraz vám popíšem, čo sme všetko na dovolenke zažili. Je to ho strašne veľa:
Na dovolenku sme vyrazili 13.7. Cesta nám trvala asi 8 hodín. Išli sme do Talianskeho mesta Desenzano, v ktorom sa nachádza jazero di Garda. Je to veľké jazero, ktoré vyzerá úplne ako more. Bývali sme v hoteli, korý nebol nič extra, ale na jednu noc stačil. Bola tam milá recepčná, ktorá nám odporučila všetky miesta, ktoré by sme mali v tom meste navštíviť. Vďaka nej sme sa dozvedeli aj o ostrovčeku, ktorý sa nachádza na tom jazere a volá sa Sirmione. Ešte v ten deň sme tam išli loďkou a boli sme prekvapení, aký je to krásny ostrov s pravou dovolenkovou atmosférou, s množstvom obchodíkov a kaviarničiek.
Na druhý deň, 14.7 sme ráno vyrazili na cestu do Verony. Nie je to ďaleko, takže cesta trvala asi 45 minút. Je to naozaj krásne mesto. Videli sme veľkú arénu a známu sochu a balkón Júlie z Shakespearovej tragédie Rómeo a Júlia. Poobede sme cestovali do Janova. To nám trvalo asi 2 a pol hodiny. Janov bol tiež pekné mesto, ale malo úplne inú atmosféru ako tie dve predošlé. Cítila som sa tam akosi stiesnene, bolo tam aj veľa príslušníkov iných ráz, ktorý na mňa divne pokukovali a mala som zlý pocit, že ma každú chvíľu niekto napadne. Je to veľké prístavné mesto a veľmi rušné. Nedalo sa tam spať kvôli toľkému hluku. 15.7 sme navštívili v Janove jedno akvárium, druhé najväčšie v Európe. Bolo to pekné, aj keď som si predstavovala, že to bude ešte väčšie. Bola tam silná klimatizácia a bola mi zima, takže som bola rada, keď sme z tadiaľ odišli. Poobede išli sestra, otec a brat do múzea lodí a ponoriek, ja s mamou sme tam ísť nechceli a tak sme sa potuľovali po meste. Kúpila som si tam peknú kapsičku na nosenie vreckoviek a liekov. Večer o desiatej nám odchádzal trajekt z Janova na Sardíniu. Cestovali sme celú noc, spali sme tam v kajute na poschodových posteliach a bolo to celkom pohodlné.
16.7 sme prišli na Sardíniu. Tam sme ostali týždeň. Sardínia je pekná, ale my sme išli do mesta Porto Polo. V tom meste nič nebolo. Pláž bola ďaleko, žiadne obchody sa v blízkosti nenachádzali. Aj náš apartmán bl už trochu starší a skoro všetko v ňom bolo pokazené. Do toho mesta sme išli preto, lebo môj otec chce surfovať a v lete sa na iných častiach Sardínie nesurfuje, iba tam. Ešte v prvý deň išli otec s bratom na lekcie kitesurfingu. Tá pláž, ktorá tam bola je dosť o ničom. Voda je tam studená, okrem toho hrozí nebezpečenstvo, že ma každú chvíľu zrazí surfista. My baby sme sa tam strašne nudili a už sme na tú pláž nevkročili a radšej sme sedeli v apartmáne. Na Sardínii je mnoho krásnych pláží s tyrkisovou priezračnou vodou. Jediná vec, ktorá mi na nej vadila bolo to, že bola pre mňa studená. Asi zo dva dni tam bolo vonku veľmi teplo, takže sa to vo vode dalo vydržať. Niekoľkokrát sme navštívili aj mesto Palau, ktoré bolo blízko toho, kde sme bývali. Nebolo to veľmi veľké mesto, ale aspoň tam bolo zopár obchodíkov, kde sme mohli nakúpiť suveníry. Jeden deň fúkal taký silný vietor, že sa nikam nedalo ísť. Na ďalší deň bola zase zima a pršalo. Na Sardínii sa mi aj zhoršil zdravotný stav, niekedy som si myslela, že to už nezvládnem a budeme tam musieť zháňať doktora. Našťastie som to nakoniec zvládla a prežila som to. Ten týždeň na Sardínii bol v zhrnutí nudný, nič extra sa tam nedialo.
23.7 sme išli trajektom zo Sardínie na Korziku. Kedže je vzdialená len 12 km, cesta trvala pol hodinu. Prišli sme do pekného prístavného mesta na skalách, ktoré sa volalo Bonifacio. Vtedy som bola prvý krat vo Francúzku. Odtiaľ sme asi hodinu a pol cestovali do mesta Porto Vecchio, kde sme mali ubytovanie. Apartmán bol omnoho krajší ako ten na Sardínii a mali sme pekný výhľad na more. Na Korzike sme boli dva dni. V prvý deň, keď sme tam prišli sme si išli obzrieť mestečko. Bolo veľmi pekné, ani zďaleka taký zapadákov ako na Sardínii. Mali tam pekné obchodíky a správnu atmosféru. Ešte v ten deň sem išli na pláž, ktorá bola omnoho väčšia a menej prepchatá ako tie na Sardínii. Na druhý deň sme išli tiež na pláž. Bolo tam super, lebo bola v mori taká platforma, z ktorej sme skákali do mora. Bol to úžasný pocit, skákať do tej čistej priezračnej vody.
25.7 sme išli z mesta Porto Vecchio do hlavného mesta Korziky Ajaccio. Otec si vymyslel, že najlepšie bude, keď tam pôjdeme cez horské prechody, aby sme uvideli vnútrozemie Korziky. Vďaka tomu nám cesta namiesto dvoch hodín trvala štyri. Išli sme tam preto, lebo nám z toho mesta išiel trajekt do Marseille. Trajekt išiel o siedmej večer a cestovali sme celú noc. Tentokrát nám zabudli dať viacejmiestnu kajutu, takže sestra musela spať na zemi.
26.7 skoro ráno sme prišli do Marseille. Dali sme si v tom meste pravé francúzke raňajky a prechádzali sme sa po meste. Navštvíli sme katedrálu, obzreli pamiatky a obchody. Bolo to veľmi pekné. Chceli sme ísť metrom, aby sme si pozreli nejaké záhrady, ale metro zo záhadných dôvodov nešlo a evakuovali celú stanicu. Tak sme išli na izbu a tam pozerali telku.
Na ďalší deň, 27.7 sme sa vydali na cestu do Cannes. Nakoniec sme si to mesto pozreli iba z auta, lebo tam boli zápchy a nechcelo sa nám vystupovať a hľadať parkovanie. Namiesto toho sme pokračovali v ceste do mesta Nice. Vtedy tak trochu pršalo a bolo zamračené, nebolo vhodné počasie na kúpanie a tak sme poobedie strávili nakupovaním. Všade mali veľké výpredaje. Kúpila som si tam pekné veci. Riviéra v Nice bola krásna. Aj hlavné námestie bolo prekrásne.
28.7 sme išli do Monaka. Navštívili sme Monte Carlo. Je to naozaj nádherné mesto. Všetko tam bolo pekne upravené a bohaté. Obchody boli len v tých najprestížnejších značkách a po cestách jazdili luxusné autá. Bol to skvelý deň. V ten deň sme išli do mesta Sanremo, ktoré je v Taliansku. To už v porovnaní s Monte Carlom a ostatnými mestami nebolo také pekné, ale bolo to fajn na oddych.
Na ďalší deň 29.7 sme boli doobeda na pláži a potom sme sa vydali na cestu do Benátok. Išli sme tam asi 6 hodín. Potom sme ešte hodinu čakali na trajekt na ostrov Lido, ktorý je pri Benátkach. Tam sme bývali. Ubytovanie bolo pekné. Samotný ostrov bol tiež krásny, veľmi sa mi tam páčilo.
Dňa 30.7 sme sa vyviezli lodičkov do Benátok. Už som bola v Benátkach štvrtý krát. Sú veľmi pekné. Aj počasie nám vyšlo dobre, nebolo ani príliš teplo ani zima. Tie domy a uličky boli prekrásne. Po tých uliciach a mostíkoch chodilo milión turistov. Všade predávali masky a šperky. Urobili sme tam veľa fotiek. Poobede sme išli naspäť na ostrov Lido na pláž. Bola tam obrovská pláž. More síce nebolo také čisté ako na Sardínii, ale bolo aspoň teplé a dalo sa v ňom kúpať. Pripomínalo mi to staré časy, keď sme chodievali na dovolenky len do Talianska.
31.7 sme ráno vyrazili na cestu domov. Cesta nám trvala 6 a pol hodiny, čo je rekordne málo, lebo sme celý čas išli veľmi rýchlo. Normálnemu človeku by to trvalo minimálne 8 hodín. Po ceste sme sa zastavili v nákupnom centre. Večer sme už boli doma.

Ak by som mala celkovo ohodnotiť tútú dovolenku, tak to bolo super. Síce na začiatku to nebolo príjemné, lebo som sa bála o svoj zdravotný stav, no ku koncu som si to už užívala. Som vďačná, že som mohla vidieť taký kus sveta. Niekedy pridám na blog aj fotky z dovolenky, ale to ešte chvíľu potrvá. Nie je ľahké vybrať zo 4000 fotiek 50 najlepších a potom ich ešte po jednom zmenšovať v grafických programoch, pridávať do článku a popisovať. A ešte s mojou lenivosťou... Ale niekedy sa dočkáte:)

A mimochodom, čo robíte cez prázdniny vy?