Září 2011

Všetko je len otázkou náhľadu na vec

18. září 2011 v 13:58 | Pauli |  Zamýšľania o realite
Ľudia sú rôzni a každý má na svet iné názory. Každý má v živote iné priority, iné túžby. Každému robí radosť niečo iné, každému sa páči niečo iné, každému naháňa strach niečo iné. Je priam fascinujúce, aká rozmanitosť medzi ľuďmi vládne. Na svete nenájdeme dvoch rovnakých ľudí. Aj keď sa nám môže zdať, že určitá skupina ľudí sa na prvý pohľad správaním vôbec nelíši, nie je to pravda. Každý jedinec má inú minulosť, inú výchovu, iné skúsenosti, iné preferencie. Každý z nás je originál, v tom spočíva čaro jednotlivca.

Sme tu preto, aby sme rozvíjali svoje schopnosti a získavali nové skúsenosti. Sme slobodné bytosti a môžeme si vybrať, čo chceme robiť, ale aj tak sa nevyhneme vplyvu spoločnosti. Je mnoho faktorov, ktoré ovplyvňujú náš vývoj.

Ako deti sme bezbranné bytosti, naše prežitie závisí od rodičov. To, ako nás vychovajú má obrovský vplyv na celý náš budúci život. Od rodičov si berieme príklad, preberáme na seba ich vlastnosti i starosti. Prípadné týranie či zneužívanie rodičov nám spôsobuje veľké traumy, ktorých sa človek len ťažko dokáže zbaviť. Je smutné, že niektorí rodičia nekladú patričný dôraz na výchovu. Potom príde štádium dospievania. Vtedy si človek začína uvedomovať, že rodič je tiež len človek a nevie všetko. Odrazu má na svet vlastné názory, určité predstavy o budúcnosti. Keď sa predstavy rodiča a dieťaťa líšia, často to vedie ku konfliktom. V puberte sa človek snaží nájsť sám seba. Preto bývajú mladí ľudia takí rozlietaní, neustále skúšajú niečo nové. Keď sa im nedarí nájsť samého seba, často upadajú do depresie, hazardujú so životom. Chcú sa začleniť do spoločnosti , tak robia to, čo ostatní. Večer vymetajú bary, uchyľujú sa k alkoholu, cigaretám a drogám. V štádiu dospelosti by mal človek mať už jednotné názory. Začne si život organizovať sám, nájde si prácu. Hľadá si životného partnera, zakladá rodinu. Snaží sa naplniť si svoje túžby. Keď človek zostarne, na jeho zdraví sa odrazí jeho doterajšie myslenie a správanie. Večný pesimista a človek trpiaci pocitom, že celý svoj život premárnil trpí mnohými chorobami, neustále sa sťažuje a má pocit, že na druhý deň umrie.

To som popísala vývoj človeka, bežný v našej spoločnosti. Tento človek sa nedokázal preniesť nad traumy z detstva, nenašiel samého seba a celý život sa hnal za ideálom, ktorý nikdy nenašiel. Nakoniec skončil zle, nenaplnil úlohu, s ktorou sem prišiel. To však neznamená, že každý tak musí dopadnúť. Máme totiž slobodnú vôľu a svojimi myšlienkami si vytvárame skutočnosť. Aj keď ako deti nemáme úplnú moc nad svojim životom, keď trochu vyrastieme, sme schopný riadiť si život sami. Nemusíme opakovať chyby svojich rodičov. Sami si môžeme zvoliť, ktorou cestou pôjdeme. Vytvoríme si svoj vlastný pohľad na život. A práve od toho všetko ostatné závisí.

Každý z nás je zvonku úplne iný, ovplyvnený inými skúsenosťami. Avšak verím, že vnútri sme všetci rovnakí. Všetci máme rovnaký základ, ale naše doterajšie činy z nás urobili tým, kým sme teraz. Všetci máme svoj život vo vlastných rukách, ale nie všetci jednáme podľa toho, čo naozaj chceme.

Rozdiely medzi ľuďmi sú spôsobené iným pohľadom na život. Každého z nás napadne pri slove "nebo" niečo iné. Je to preto, lebo každý má iné predstavy o nebi, tie predstavy si počas života vytvoril. Rozličné pohľady na určité veci bývajú často dôvodom hádok a nedorozumení. Mnoho ľudí sa odmieta pozrieť na vec z iného uhla pohľadu. Nechcú pripustiť, že by sa mohli mýliť a že by to mohlo byť inak. Je však dobré vedieť sa pozrieť na vec z rôznych uhlov pohľadu. Každá vec predsa nie len dobrá alebo zlá, má mnoho strán.

Mňa osobne fascinuje ľudská rozmanitosť. Niekedy sa cítim, akoby som do tohto sveta nepatrila. Nepoznám nikoho, kto by mal rovnaké názory, záľuby a túžby ako ja. Občas sa cítim celkom osamelá a zvláštna. Ale potom si spomeniem na to, že každý človek je iný a tak ani nikdy nenájdem nikoho, od koho by som mohla očakávať, že ho bude baviť presne to isté čo mňa. To však neznamená, že si na svete nemôžem nájsť priateľov. Nie nadarmo sa hovorí, že protiklady sa priťahujú. Priateliť sa môžem s každým, každý má niečo do seba a môže ma niečo nové naučiť.


Hayley Westenra

10. září 2011 v 18:48 | Pauli |  Moja obľúbená hudba

Už dávno som nepridala nič do rubriky moja obľúbená hudba. Tak som sa rozhodla, že vám napíšem niečo o mojej obľúbenej speváčke Hayley Westenra. Tu na Slovensku ju skoro nikto nepozná, čo je škoda. Podľa mňa má ten najkrajší a načistejší hlas na svete. Škoda, že sa u nás nepredávajú jej cédečká.

Hayley Westenra sa narodila 10.apríla 1987 na Novom Zélande rodičom írskeho pôvodu. Spieva už odmalička. Svoj prvý album s názvom Pure vydala v 16 rokoch. Stal sa najpredávanejším klasickým albumom na svete. Jej ďalšie albumy sú Odyssey, Treasure, Winter magic, Hayley sings Japanese songs 1,2 a nedávno vyšiel jej nový album Paradiso. V roku 2006 sa pripojila k írskej skupine Celtic Woman, v ktorej pôsobila do roku 2007. Spieva v jazykoch ako angličtina, taliančina, nemčina, francúzština, portugalština, latinčina, mandarínska čínština, japonština, taiwančina, velština a maorština. Má koncerty po celom svete a spievala pred mnohými významnými osobnosťami. Je druhou najmladšou vyslankyňou Unicefu, venuje sa aktívne charite.

Toto sú všetky CD, ktoré doteraz vydala:
Hayley Westenra - 2001

Jej pesničky nájdete, keď kliknete na Celý článek.

Sofiin svet - Jostein Gaarder

5. září 2011 v 17:05 | Pauli |  Doporučenia na knihy
O tejto knihe som raz čítala recenziu na jednom blogu. Veľmi ma to zaujalo a tak som si povedala, že si ju niekde zoženiem. Na druhý deň som sa išla pozrieť do maminej police s knihami a tam sa na mňa usmievala práve táto kniha. Ani som netušila, že ju zoženiem tak ľahko. Čítala som ju počas dovolenky a úplne ma uchvátila. Nič také som nikdy nečítala. Je to vlastne román o dejinách filozofie. Strieda sa tu história filozofie s príbehom. Vďaka tejto knihe som sa naučila veľa nového a získala základné vedomosti o filozofii. Je to o jednom štrnásťročnom dievčati, ktoré žije s mamou v Nórsku. Jedného dňa jej do schránky dorazí zvláštny dopis. Postupne jej začne chodiť celý kurz filozofie. Ďalej vám už neprezradím, aby som vám neskazila zábavu pri čítaní. Rozhodne ju doporučujem každému, koho aspoň trochu zaujíma filozofia a tajomstvo bytia. Táto kniha vás naozajn donúti rozmýšľať nad životom.

Dovolenka v Chorvátsku

4. září 2011 v 15:24 | Pauli |  Z môjho života
Možno niektorí z vás zaregistrovali, že som bola od 25.8 do 3.9 na dovolenke. Boli sme na ostrove Brač v meste Bol. Počas týchto prázdnin to bola naša druhá dovolenka. Na tomto mieste som bola už štvrtý krát. Chodíme sem často vždy na konci prázdnin, aby sme si to poriadne užili kým nepôjdeme do školy. Boli sme tam naša rodina, ďalšia rodina s dvoma malými chlapcami a ešte ďalšia rodina s troma malými chlapcami. Ako vždy som tam bola zo všetkých detí najstaršia, čo mi vôbec nie je príjemné. Ešteže chalani stále lietali niekde po vonku a mne so sestrou dali pokoj.

Bol je veľmi pekné príjemné mestečko. Je tam všetko, čo človek potrebuje na dobrú dovolenku. Je tam promenáda, obchodíky, kaviarne, pekný stred mesta, lodičky, pekná príroda. Okrem toho je tam veľmi známa pláž, ktorá sa volá Zlatý roh a patrý medzi najkrajšie pláže sveta. Má tvar rohu, nie sú tam veľké kamene ani ježkovia ako všade inde v Chorvátsku, ale príjemny štrk. Je tam krásne tyrkisové more, veľa rýb a úplne priezračná hladina. Tento rok sme mali veľké šťastie na počasie. Po celý týždeň bolo nad 30 stupňov, svietilo slnko a more bolo až nezvyčajne teplé. Každý deň som strávila minimálne 5 hodín v mori. Toľko som sa na minulej troj týždňovej dovolenke ani zďaleka nekúpala. Dalo sa tam dobre potápať, lebo more bolo priezračné a kľudné. Dokázala som stráviť niekoľko hodín pozorovaním rýb.

Doteraz sme bývali vždy v apartmáne, ale tento rok sme boli v hoteli. Mali sme raňajky a večere v cene, takže sme sa poriadne prežierali. Nemám rada takýto spôsob stravovania, pretože musím všetko ochutnať a na konci týždňa som o pár kilo tažšia.

Ani som sa tam necítila ako na dovolenka, lebo tam boli samí Slováci. Keď sme ležali na pláži, vpravo bla skupinka 20 Slovákov, vľavo rodinka Slovákov, pred nami ďalší Slováci a za nami tiež samozrejme Slováci. Keď sme išli lodičkou alebo cez mesto, všade sme počuli Slovenčinu. Bolo to zvláštne, lebo vo Francúzku, Taliansku a Monaku sme nestretli ani jedného Slováka, a tu akoby sa presťahovalo celé Slovensko.

Takže, keď to zhrniem, môžem povedať, že to bola vydarená dovolenka. Každý deň sme ráno vstali a išli na pláž, kúpali sa, išli na obed, kúpali sa, išli na koktejl, kúpali sa, išli na izbu, išli na večeru, išli do mesta.

Škoda, že je to už za mnou. Dnes je posledný deň prázdnin a zajtra sa začne škola. Na jednej strane sa teším a na druhej sa mi nechce. Prázdniny boli tento rok celkom dlhé, veľa som toho stihla a zažila. Mala som kopu voľného času a už som sa nudila. Počas školy sa nikdy nenudím, neviem čo skôr. Bojím sa na skúšky, bojím sa fyziky, matiky, seminárov a všetkého toho školského ruchu. Traja spolužiaci odišli, takže nás bude v triede 14 aj s nejakou novou spolužiačkou, čo má prísť. Ale ktovie, ako to nakoniec dopadne...