na Blog.cz

Milí návštevníci blogu,

znovu sa vám ospravedlňujem za to, že som na blog celú večnosť nič nepridala. Vážim si, že sem stále chodíte, aj keď aktivita tohto blogu je v poslednom čase mizerná.

Dôvodom mojej neaktivity je ako inak škola. November a december boli zatiaľ najťažšie mesiace môjho života. Toľko písomiek, skúšaní, projektov a testov som ešte nezažila.

Tento článok budú len ďalšie nudné keci o škole, takže koho to nezaujíma, nech to radšej nečíta. Píšem to sem len preto, aby som mala na svojom blogu zaznamenané všetko, čo sa deje v mojom živote.

6.decembra presne na Mikuláša sme mali veľké skúšky z nemčiny (Nemecký jazykový diplom - je to niečo ako štátnice). Bola to iba prvá, písomná časť. Ak vás zaujíma, ako to dopadlo, tak vám neviem povedať. Bolo to dosť ťažké, ťažšie ako som čakala. Prvé cvičenia na porozumenie textu boli náročne, aj keď som tomu rozumela, nebola som si presne istá, ktorá možnosť je správna, tak som len tipovala. Ďalšie cvičenie bolo počúvanie. To bolo strašné. Niektorým rozhovorom som vôbec nerozumela, lebo hovorili strašne rýchlo a pri tom brblali.Ani som si nestíhala uvedomiť, o čom hovorí a keď sa ešte niekto pohol na stoličke alebo zakašľaľ, tak som nezachytila jedno slovo a už som nevedela, o čom je reč. Ďalším ľuďom som už rozumela, ale keď som mala rozhodnúť, o čom hovoria, tak mi k tomu nič nesedelo, zase som musela len tipovať a tiež to mám podľa mňa celé zle. Posledná časť písomnej skúšky bol sloh. Predtým sme sa na to dosť pripravovali, posledný mesiac sme museli písať samé slohy, lebo naša lektorka nechcela, aby nieto zo slohu prepadol ako po minulé roky. Aj keď si myslím, že som v písaní slohov celkom dobrá a z tých, čo som písala doma som mala jednotky, toto bolo niečo úplne iné. Dostali sme tému Autofreie Innenstädte (Mestské centrá bez automobilovej premávky), ku ktorej sme dostali text. Mali sme ten text spracovať, zhrnúť údaje z grafiky, napísať výhody a nevýhody a vlastný názor. Začala som celkom pokojne, napísala som celkom dobrý prepracovaný úvod, text aj grafiku som podľa mňa spracovala dobre, lenže potom som si uvedomila, že už prešla polka času a ja som iba na druhom bode z piatich a takýmto tempom to určite nestihnem. Tak som sa začala ponáhľať a výhody a nevýhody som poriadne odflákla a urobila to veľmi povrchne, lebo by mi už nezvýšil čas. Za posledných päť minút som naškrabala nejakými dvoma vetami vlastný názor, len aby som tam niečo mala. Dokázala by som ten sloh napísať stokrát lepšie, keby sme na to mali viac času. Mali sme na to dve hodiny, čo sa môže zdať dosť, ale ja by som potrebovala aspoň tri, aby som napísal všetko, čo som chcela. Zapísal som 4 papiere, ale dokázala by som viac. Problém sa časom som nemala iba ja, všetci sa sťažovali, že sa to nedalo všetko stihnúť. Toto však bola len prvá časť skúšky. Druhú, ústnu časť budem mať 10. Januára. Celé prázdniny sa budem učiť, pripravovať prezentácie a cvičiť si prednes. To, ako tieto skúšky dopadli sa dozviem až v apríly, takže to si ešte počkám. Aj keď z toho zatiaľ nemám dobrý pocit, možno to nakoniec nedopadne až tak zle. Veď uvidíme.

Hneď na ďalší deň po skúškach 7. Decembra sme boli s kamarátkou spolu s dvoma ďalšími triedami vo Viedni. Bol to super deň. Keďže sme tam boli najstaršie a všetky prehliadky sme už absolvovali najmenej 10 krát, učiteľky nám dali celý deň rozchod, tak sme sa mohli asi 6 hodín len tak túlať po celej Viedni. Za ten čas sme išli na nákupy. V ten deň som pomíňala polku svojich celoročných zárobkov. Boli sme aj na Vianočných trhoch. Cestou naspäť sme sa učili na písomky.

Človek by si myslel, že deň po náročných skúškach by nám učitelia mohli dať pokoj. Ale kdeže. Skúšky boli v utorok a ešte v ten týždeň sme písali písomku z náuky o spoločnosti, matematiky a fyziky. Učila sa na tie písomky ako nikdy predtým. Z fyziky som ešte stále prepadala a z matiky mi vychádzala štvorka, takže som si to chcela opraviť. Nakoniec tá písomka z matiky dopadla veľmi dobre. Dostala som 17 bodov zo 16. V ten deň, keď som sa to dozvedela som bola najšťastnejším človekom na svete. Ja viem, že by mi na známkach nemalo tak záležať, ale pre mňa to nie je len obyčajná známka. Celý rok sa učím na každú písomku celé hodiny a doteraz som vždy dostala štvorku alebo päťku, z čoho som bola vždy smutná. Konečne sa mi prvý krát moje snaženie vyplatilo a dostala som jednotku. Celý deň som vďaka tomu oslavovala, vrátilo mi to vieru, že spravodlivosť existuje a taktiež moje matematické sebavodomie vzrástlo.

Z tej písomky z fyziky som dostala 5 bodov z 10, čo je štvorka, ale nevadí. Na moje pomery je to celkom dobrý výkon. Už mi vychádza tesná štvorka, takže aspoň neprepadnem. Počas ďalšieho týždňa sme písali písomky z literatúry, chémie, biológie, angličtiny a nemčiny.

Tá chémia je neskutočne ťažká. Celý víkend som strávila biflením sa všetkých vzorcov, reakcií a iných neužitočných blbostí. Tá písomka bola horor. Dostala som z nej dvojku a to som bola jedna z najlepších z triedy.

Z angliny, neminy, biológie a literatúry som dostala jednotky, z čoho sa teším. Ešte aj predvčerom sme písali písomky a bola som skúšaná z nemčiny, a to bolo len pár dní pred Vianocami. Priznávam, som strašná bifľoška a škole venujem až nezdravo veľa času. Nebyť tej štvorky z fyziky a troky z matiky, mala by som na vysvedčení samé jednotky.

Som na seba hrdá, že som posledné dva mesiace prežila. Nemala som žiaden voľný čas, celý môj život pozostával zo školy, učenia sa, chodenia na akupunktúru a cvičenia pilates. Mandalu som nenakreslila už asi 3 mesiace, ale plánujem sa do toho počas týchto prázdnin pustiť.

Aká som ja len šťastná, že sú už prázdniny. Konečne sa po niekoľkých mesiacoch nemusím pár dní učiť. Dnes som celý deň upratovala, zdobila dom a piekla koláčiky. Už sa strašne teším na zajtra, veď sú Vianoce!:)