Únor 2012

Blog oslavuje tretie narodeniny!

22. února 2012 v 15:22 | Pauli |  Oznamy
Keď som pred troma rokmi zakladala tento blog, ani vo sne by ma nenapadlo, že bude súčasťou môjho života po takú dlhú dobu. Ale stalo sa tak a môj blog oslavuje uť tretie narodeniny! Stále tomu nemôžem uveriť. Za ten čas sa toľko vecí zmenilo, ale blog mi zostal. Je to vlastne archív všetkého , čo sa v mojom živote odohralo. Samozrejme nie úplne všetkého, lebo osobné údaje a niektoré veci sem písať nemôžem. Aj tak nikoho nezaujíma, čo som mala na raňajky, že som pokazila písomku a podobné hlúposti.

Presne si pamätám ten deň, keď som založila tento blog. Napadlo ma, že by bolo dobré urobiť blog, kde by som pridávala články o vílach, anjeloch a ezoterike, ktorá ma tak veľmi zaujímala. Moje poznatky o ezoterike boli vtedy obmedzené len na knihy od Doreen Virtue, takže články boli vecné a stručné. No po čase sa stal môj blog osobnejším. Zistila som, že ma baví písať o sebe, o svojich názoroch a pocitoch. Aj ľudí to bavilo viac ako informatívne články o bytostiach, ktoré sa dajú nájsť hocikde inde na internete. Preto som začala viac písať o sebe a svojich zážitkoch. Bola doba, keď som bola na svojom blogu doslova závislá, neustále som naň myslela a pridávala články. Tiež som veľmi často menila dizajny blogu a tým som vlastne trávila všetok svoj voľný čas. Keby som mala spočítať všetok čas, ktorý som blogu venovala, bolo by to určite veľmi veľa hodín, dní možno aj týždňov... Ale určite ten čas neľutujem.

Vďaka blogu som sa naučila mnoho vecí. V prvom rade ma nasmeroval na tú správnu cestu. Ktovie, či by som sa duchovnu naďalej venovala, keby som ako 13 ročná nepridávala všetky tie články? Možno by teraz bol zo mňa úplne iný človek. Ďalšia vec, ktorú mi blog pomohol získať je sebavedomie. Predtým bolo moje sebavedomie kdesi pod bodom mrazu. Myslela som si, že som hlúpa, škaredá a neschopná. Hanbila som sa za seba a cítila som sa nepochopená. Predovšetkým som sa hanbila za svoju vieru. Nepoznala som žiadnych ľudí, ktorý by verili na víly a anjelov a myslela som si, že ostatní ma budú považovať za blázna. Preto som k sebe nikoho nepustila a nemala som žiadnych priateľov. No prostredníctvom blogu som spoznala ľudí, ktorí boli na podobnej vlne ako ja. Zistila som, že nie som ani zďaleka jediný človek, ktorý na také veci verí a už som sa necítila taká osamotená a odvrhnutá spoločnosťou. Postupom času mi stále viac ľudí začalo písať, že v mojich článkoch vidia samých seba.

Teraz už viem, že moje trápenie bolo zbytočné. Teda nie úplne zbytočné, doviedlo ma to predsa sem, do tohto okamihu, a teraz je všetko tak, ako má byť. Už viem, že svet je plný úžasných ľudí. Stále viac a viac ľudí začína veriť v Boha a uvedomovať si, že ďaleko presahujú svoje fyzické telo. Už sa necítim hlúpa, škaredá a nepochopená. Pochopila som, že vo vnútri sú všetci ľudia takí istí. Každý z nás maskuje svoje pocity inými reakciami a každý je ovplyvňovaní inými ľuďmi a situáciami, ale v hĺbke duše všetci túžime byť milovaní a šťastní, všetci túžime byť akceptovaní spoločnosťou. Teraz vidím seba v každom človeku, ktorého stretnem. Aj keď ich príbeh je možno odlišný od toho môjho, ale keby som vyrastala v takých istých podmienkach a prežila si to, čo prežili oni, asi by som konala rovnako. Dnes už vnímam seba ako krásnu, hodnotnú a mocnú bytosť, ktorá je právom na tejto Zemi a ktorá je súčasťou tohto nádherného vesmíru, súčasťou jednoty.

Tie časy, keď som na blog pridávala články každý deň sa už dávno skončili. Už nie som k internetu taká pripútaná ako kedysi. Radšej žijem v skutočnom svete ako by sa mal mojim svetom stať svet virtuálny. Blog beriem ako odľahčenie, nie ako povinnosť. Občas si hovorím, že by som sa mala svojmu blogu viac venovať, veď 2 články za mesiac je žalostne malý počet. Už sa nemôžem vyhovárať na školu a milión povinností. Keby som chcela, čas by sa našiel. Teraz som už druhý týždeň doma, lebo som bola chorá a teraz sú prázdniny, mám celé dni voľné a aj tak som doteraz žiaden článok nenapísala. A to jednoducho preto, lebo sa mi nechce. Myšlienok mám síce v hlave dosť a v mojom živote sa deje mnoho zaujímavých vecí, ale už necítim tú potrebu napísať to na blog. Radšej si napíšem svoje pocity do denníka. Predsalen mi sem chodí príliš veľa ľudí, ktorých osobne poznám a cítila by som sa veľmi trápne, keby si to čítali.

Ďalšia vec, ktorá sa v priebehu tých troch rokov na mojom blogu zmenila je návštevnosť. Kedysi mi na blog chodilo 10 ľudí za týždeň a teraz mi sem chodí v priemere 100 ľudí za deň. Ani neviem, kde sa tu tí ľudia berú. Väčšina ľudí objaví moju stránku pri hľadaní obrázkov a článkov cez Google. Vedeli ste, že keď zadáte do vyhľadávača "aké je to chodiť s niekým" môžete sa dostať na moju stránku? Nechápem, čo s tým má moja stránka spoločné. Najnavštevovanejšie články na mojom blogu sú múdre myšlienky a citáty. Veľa ľudí mi chodilo aj na článok o venčeku. Radšej som ho vymazala, lebo predstava, že toľko cudzích náhodných ľudí si číta moje pocity a pozerá moje fotky mi bola dosť nepríjemná.

Ďalším problémom je, že ľudia nepíšu komentáre. Zverejním niekoľko článkov, o týždeň sa vrátim a nevidím žiadne komentáre, tým pádom ani nemám motiváciu niečo písať, veď to aj tak nikto nečíta a nikoho to nezaujíma. Lenže potom mi len tak medzi rečou niekoľko ľudí od ktorých by som to vôbec nečakala v priebehu týždňa povie, že čítali na mojom blogu toto a toto. Ja sa potom vystraším, odkiaľ preboha vedia a mojom blogu a ako to, že nepíšu komentáre, keď si to už prečítali. Preto vás prosím, ak čítate moje články, píšte k nim aj komentáre. Nemusí to byť nič komplikované, stačí napísať "Čítal som" a ja budem vedieť, že aspoň jedna osoba si ten článok prečítala a ja sa tu nerozprávam sama so sebou.

No dobre, to som trochu odbočila od témy. Áno, môj blog má už 3 roky. V podstate som hrdá na to, čo som za tie roky vytvorila. Viem, že blog nie je dostatočne aktívny a nemám tu veľa inteligentných a svetoborných článkov, ale dala som tu kus zo mňa a preto pre mňa blog toľko znamená. Som zvedavá, ako dlho mi vydrží. Pokiaľ nepadne internet alebo sa nestane nejaká nečakaná katastrofa, nemám v pláne ho zrušiť. Ale človek nikdy nevie, hlavne v týchto časoch, keď sa píše rok 2012...

Na záver by som chcela poďakovať každému jednému človeku, ktorý kedy zavítal na môj blog. Ďakujem vám všetkým, čo si čítate moje články! Ďakujem všetkým, čo mi napísali komentár, email - veľmi si to vážim. Ďakujem aj tebe, milá osoba, ktorá si práve číta tieto riadky! Mám vás všetkých rada. Bez vás by som nebola tam, kde som teraz. Dúfam, že sa mi podarí prekonať lenivosť a budem vás obohacovať svojimi myšlienkami aj naďalej. Dúfam, že vám bol môj blog nápomocný a že sa sem radi vrátite. Ak máte nejaké pripomienky alebo špeciálne žiadosti na zlepšenie tohto blogu, sem s nimi.


Mocné myšlienky na podporu života - 2 časť

5. února 2012 v 17:00 | Louise L. Hay |  Múdre myšlienky a citáty
9. Som ochotná zmeniť sa
Stále chceme meniť život a iných ľudí, ale v našom svete sa nič nezmení, ak nevykonáme zmeny naprv v sebe. Často sa mocne pridržiavame zvykov a presvedčení, ktoré nám už neprinášajú nijaký pozitívny úžitok.
Som ochotná uvoľniť staré, negatívne presvedčenia. Sú to len myšlienky, ktoré mi stoja v ceste. Moje nové myšlienky sú pozitívne a napĺňajú ma.

10. Je to iba myšlienka a myšlienku môžeme zmeniť
Prostredníctvom našich myšlienok dokážeme vytvárať tie najhroznejšie scenáre. Môžeme tieto myšlienky odmietnuť a okamžite sa prestať takto strašiť. Chcete, aby sa vaše myšlienky stali vašimi najlepšími priateľmi? Potom pestujte myšlienky, ktoré utvárajú váš svet pozitívnym spôsobom. Vyberajte si utešujúce myšlienky, láskavé myšlienky, priateľské myšlienky, vtipné myšlienky. Myšlienky múdrosti a elánu.
Staré myslenie ma už neobmedzuje. Svoje myšlienky si starostlivo vyberám. Získavam nové postrehy a nové pohľady na môj svet. Som ochotná zmeniť sa a rásť.

11. Každá myšlienka vytvára moju budúcnosť

Neustále si uvedomujem, aké myšlienky vytváram. Som ako pastier stáda oviec, a keď niektorá zablúdi, s láskou ju privediem späť. Ak zbadám, že som vyslala nevľúdnu a neláskavú myšlienku, rýchlo ju pri plnom vedomí nahradím láskavou myšlienkou. Vesmír nepretržite počúva a odpovedá na tok mojich myšlienok. Dbám, aby tok mojich myšlienok bol čistý.
Vesmír bezvýhradne podporuje každú myšlienku, ktorú vytvorím a ktorej verím. Mám na výber nepreberné množstvo myšlienok. Vo svojom živote vytváram rovnováhu, súlad a pokoj.

12. Nejestvuje žiadna vina
Až keď prejdeme kilometer v topánkach iného človeka, porozumieme, prečo sa dotyčný správa tak, ako to vidíme. Všetci sme prišli na svet ako bábätká, ktoré boli úplne otvorené a dôverovali v život a mali veľkú sebahodnotu a sebaúctu. Ak nie sme dnes také, znamená to, že sme zišli z cesty alebo nás niekto naučil niečo iné. Negativity sa môžeme zbaviť.
Nepotrebujem nikoho viniť, ani seba samu. Všetci konáme, ako najlepšie vieme, s pochopením a informáciami, aké máme.

13. Zbavujem sa všetkých očakávaní

Ak nemáme konkrétne očakávania, nemôžeme byť ani sklamaní. Ak máme rady samy seba a vieme, že nás čaká len dobro, nezáleží na tom, čo bude nasledovať, lebo budeme vždy naplnené.
Slobodne a s láskou kráčam životom. Mám sa rada. Viem, že v každom ohľade ma čaká len dobro.

14. Mám ostrý zrak
Neochota "vidieť" určité aspekty našich životov môže zatemňovať náš pohľad. Neochota vidieť veci také, aké sú, býva často istou formou ochrany. Nesúvisí s kvalitou nášho zraku. Oční lekári náš zrak neliečia, iba predpíšu pri problémoch so zrakom okuliare. Zlá výživa môže tiež spôsobovať, že vidíme zle.
Zo svojej minulosti uvoľňujem všetko, čo zatemňuje môj pohľad. Vo všetkom v mojom živote vidím dokonalosť a harmóniu. Ochotne odpúšťam. Napĺňam svoju víziu láskou a na všetko hľadím so súcitom a porozumením. Môj jasnozrivý pohľad do vnútra seba samej sa odzrkadľuje vo vonkajšom pohľade.

15. Cítim sa na svete bezpečne a život ma miluje a podporuje

Toto pozitívne tvrdenie nosím na kartičke vo svojej peňaženke. Vždy, keď siahnem po peniazoch, vidím: Cítim sa vo Vesmíre bezpečne a celý život ma miluje a podporuje. Pripomenie mi to, čo je v mojom živote skutočne dôežité.
Vdychujem plnosť a bohatstvo života. S radosťou pozerám, ako ma život výdatne podporuje a prináša oveľa viac, než si dokážem predstaviť.

16. Môj život je zrkadlo
Každý človek v mojom živote odzrkadľuje určitú moju časť. Ľudia, ktorých mám rada, odrážajú moje láskyplné aspekty. Ľudia, ktorých nemám rada, zase odrážajú tie moje zložky, ktoré potrebujem uzdraviť. Každý životný zážitok je príležitosťou na rast a uzdravenie.
Ľudia v mojom živote sú mojím zrkadlom. Poskytujú mi príležitosť na rast a zmenu.