Blog oslavuje tretie narodeniny!

22. února 2012 v 15:22 | Pauli |  Oznamy
Keď som pred troma rokmi zakladala tento blog, ani vo sne by ma nenapadlo, že bude súčasťou môjho života po takú dlhú dobu. Ale stalo sa tak a môj blog oslavuje uť tretie narodeniny! Stále tomu nemôžem uveriť. Za ten čas sa toľko vecí zmenilo, ale blog mi zostal. Je to vlastne archív všetkého , čo sa v mojom živote odohralo. Samozrejme nie úplne všetkého, lebo osobné údaje a niektoré veci sem písať nemôžem. Aj tak nikoho nezaujíma, čo som mala na raňajky, že som pokazila písomku a podobné hlúposti.

Presne si pamätám ten deň, keď som založila tento blog. Napadlo ma, že by bolo dobré urobiť blog, kde by som pridávala články o vílach, anjeloch a ezoterike, ktorá ma tak veľmi zaujímala. Moje poznatky o ezoterike boli vtedy obmedzené len na knihy od Doreen Virtue, takže články boli vecné a stručné. No po čase sa stal môj blog osobnejším. Zistila som, že ma baví písať o sebe, o svojich názoroch a pocitoch. Aj ľudí to bavilo viac ako informatívne články o bytostiach, ktoré sa dajú nájsť hocikde inde na internete. Preto som začala viac písať o sebe a svojich zážitkoch. Bola doba, keď som bola na svojom blogu doslova závislá, neustále som naň myslela a pridávala články. Tiež som veľmi často menila dizajny blogu a tým som vlastne trávila všetok svoj voľný čas. Keby som mala spočítať všetok čas, ktorý som blogu venovala, bolo by to určite veľmi veľa hodín, dní možno aj týždňov... Ale určite ten čas neľutujem.

Vďaka blogu som sa naučila mnoho vecí. V prvom rade ma nasmeroval na tú správnu cestu. Ktovie, či by som sa duchovnu naďalej venovala, keby som ako 13 ročná nepridávala všetky tie články? Možno by teraz bol zo mňa úplne iný človek. Ďalšia vec, ktorú mi blog pomohol získať je sebavedomie. Predtým bolo moje sebavedomie kdesi pod bodom mrazu. Myslela som si, že som hlúpa, škaredá a neschopná. Hanbila som sa za seba a cítila som sa nepochopená. Predovšetkým som sa hanbila za svoju vieru. Nepoznala som žiadnych ľudí, ktorý by verili na víly a anjelov a myslela som si, že ostatní ma budú považovať za blázna. Preto som k sebe nikoho nepustila a nemala som žiadnych priateľov. No prostredníctvom blogu som spoznala ľudí, ktorí boli na podobnej vlne ako ja. Zistila som, že nie som ani zďaleka jediný človek, ktorý na také veci verí a už som sa necítila taká osamotená a odvrhnutá spoločnosťou. Postupom času mi stále viac ľudí začalo písať, že v mojich článkoch vidia samých seba.

Teraz už viem, že moje trápenie bolo zbytočné. Teda nie úplne zbytočné, doviedlo ma to predsa sem, do tohto okamihu, a teraz je všetko tak, ako má byť. Už viem, že svet je plný úžasných ľudí. Stále viac a viac ľudí začína veriť v Boha a uvedomovať si, že ďaleko presahujú svoje fyzické telo. Už sa necítim hlúpa, škaredá a nepochopená. Pochopila som, že vo vnútri sú všetci ľudia takí istí. Každý z nás maskuje svoje pocity inými reakciami a každý je ovplyvňovaní inými ľuďmi a situáciami, ale v hĺbke duše všetci túžime byť milovaní a šťastní, všetci túžime byť akceptovaní spoločnosťou. Teraz vidím seba v každom človeku, ktorého stretnem. Aj keď ich príbeh je možno odlišný od toho môjho, ale keby som vyrastala v takých istých podmienkach a prežila si to, čo prežili oni, asi by som konala rovnako. Dnes už vnímam seba ako krásnu, hodnotnú a mocnú bytosť, ktorá je právom na tejto Zemi a ktorá je súčasťou tohto nádherného vesmíru, súčasťou jednoty.

Tie časy, keď som na blog pridávala články každý deň sa už dávno skončili. Už nie som k internetu taká pripútaná ako kedysi. Radšej žijem v skutočnom svete ako by sa mal mojim svetom stať svet virtuálny. Blog beriem ako odľahčenie, nie ako povinnosť. Občas si hovorím, že by som sa mala svojmu blogu viac venovať, veď 2 články za mesiac je žalostne malý počet. Už sa nemôžem vyhovárať na školu a milión povinností. Keby som chcela, čas by sa našiel. Teraz som už druhý týždeň doma, lebo som bola chorá a teraz sú prázdniny, mám celé dni voľné a aj tak som doteraz žiaden článok nenapísala. A to jednoducho preto, lebo sa mi nechce. Myšlienok mám síce v hlave dosť a v mojom živote sa deje mnoho zaujímavých vecí, ale už necítim tú potrebu napísať to na blog. Radšej si napíšem svoje pocity do denníka. Predsalen mi sem chodí príliš veľa ľudí, ktorých osobne poznám a cítila by som sa veľmi trápne, keby si to čítali.

Ďalšia vec, ktorá sa v priebehu tých troch rokov na mojom blogu zmenila je návštevnosť. Kedysi mi na blog chodilo 10 ľudí za týždeň a teraz mi sem chodí v priemere 100 ľudí za deň. Ani neviem, kde sa tu tí ľudia berú. Väčšina ľudí objaví moju stránku pri hľadaní obrázkov a článkov cez Google. Vedeli ste, že keď zadáte do vyhľadávača "aké je to chodiť s niekým" môžete sa dostať na moju stránku? Nechápem, čo s tým má moja stránka spoločné. Najnavštevovanejšie články na mojom blogu sú múdre myšlienky a citáty. Veľa ľudí mi chodilo aj na článok o venčeku. Radšej som ho vymazala, lebo predstava, že toľko cudzích náhodných ľudí si číta moje pocity a pozerá moje fotky mi bola dosť nepríjemná.

Ďalším problémom je, že ľudia nepíšu komentáre. Zverejním niekoľko článkov, o týždeň sa vrátim a nevidím žiadne komentáre, tým pádom ani nemám motiváciu niečo písať, veď to aj tak nikto nečíta a nikoho to nezaujíma. Lenže potom mi len tak medzi rečou niekoľko ľudí od ktorých by som to vôbec nečakala v priebehu týždňa povie, že čítali na mojom blogu toto a toto. Ja sa potom vystraším, odkiaľ preboha vedia a mojom blogu a ako to, že nepíšu komentáre, keď si to už prečítali. Preto vás prosím, ak čítate moje články, píšte k nim aj komentáre. Nemusí to byť nič komplikované, stačí napísať "Čítal som" a ja budem vedieť, že aspoň jedna osoba si ten článok prečítala a ja sa tu nerozprávam sama so sebou.

No dobre, to som trochu odbočila od témy. Áno, môj blog má už 3 roky. V podstate som hrdá na to, čo som za tie roky vytvorila. Viem, že blog nie je dostatočne aktívny a nemám tu veľa inteligentných a svetoborných článkov, ale dala som tu kus zo mňa a preto pre mňa blog toľko znamená. Som zvedavá, ako dlho mi vydrží. Pokiaľ nepadne internet alebo sa nestane nejaká nečakaná katastrofa, nemám v pláne ho zrušiť. Ale človek nikdy nevie, hlavne v týchto časoch, keď sa píše rok 2012...

Na záver by som chcela poďakovať každému jednému človeku, ktorý kedy zavítal na môj blog. Ďakujem vám všetkým, čo si čítate moje články! Ďakujem všetkým, čo mi napísali komentár, email - veľmi si to vážim. Ďakujem aj tebe, milá osoba, ktorá si práve číta tieto riadky! Mám vás všetkých rada. Bez vás by som nebola tam, kde som teraz. Dúfam, že sa mi podarí prekonať lenivosť a budem vás obohacovať svojimi myšlienkami aj naďalej. Dúfam, že vám bol môj blog nápomocný a že sa sem radi vrátite. Ak máte nejaké pripomienky alebo špeciálne žiadosti na zlepšenie tohto blogu, sem s nimi.

 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Ohodnoť tento blog od 1 do 10 ( 1 najhoršie, 10 najlepšie):

1
2
3
4
5
6
7
8
9
10

Komentáře

1 Greendair Greendair | 23. února 2012 v 22:17 | Reagovat

"čital som", tod vše,
Ale nie, robim si srandu, nezvyknem velmi komentovat ale ked ti to spravi radosta a pomoze to zachovat tento blog tak daco zoseba dostanem :-D .
Asi by sa patrilo trochu predstavit,no takze volam sa Juraj , mam 17, a ezoterike sa venujem len 1 rok ale aj tak mi to kompletne zmenilo zivot( k lepsiemu samozrejme :-D) a som strasne stastny ze som konecne nasiel tu spravnu cestu.
Tvoj blog som objavil len nedavno, cistou nahodou ked som si pozeral obrazky víl :-) . A bol som ohureny ked som zistil, cely tento blog vytvorilo 1 male dievča.
Pravdupovediac necital som vela clankou, je ich tu docela dost a ale aj tich par stacilo aby som ti vzdal uctu, ze si dokazala vytvori taky pekny blog.
Ďakujem ti aj zato, ze v ďaka tvojmu blogu som spoznal Hayley a jej krasne pesničky.
Blahoželam k 3. vyročiu :-) a dufam, ze sa dozie este vela dalsich rokov, ak samozrejme ludstvo prezije 2012 :-)

2 Betka Betka | 9. března 2012 v 19:55 | Reagovat

Viem, že píšem hrozne neskoro, prepáč. Tento článok som totiž už čítala a bola som si istá, že som Ti napísala. No tak, čo už.
Prajem Ti všetko najlepšie k tretín narodeninám blogu! Obdivujem Ťa, že stále existuje a verím, že bude ešte ďalších niekoľko rokov existovať! :-)

3 Kika Kika | 10. března 2012 v 14:40 | Reagovat

Máš pekný webik ale nepíš tak dlhé články lebo nikto si to nečíta

4 Kája Kája | 7. dubna 2012 v 16:28 | Reagovat

Tvuj blog je nejakej divnej. Ezoteriku nesnasim. Proc nechodis na blog casteji?Ja tam chodim kazdej den a navstevnost mam 500 lidi tak proc ty ne? ;-)

5 Yuki Yuki | E-mail | 8. dubna 2012 v 10:58 | Reagovat

Ahoj Pauli, čítala som o tvojich pozitívnych a negatívnych vlastnostiach a úprimne ma prekvapilo to, že existuje niekto kto mi je taký podobný. Možno to vyznie zvláštne ale nedala by si mi na seba nejaký bližší kontakt? Chcela by som si s tebou písať.
Blog máš prekrásny. Pekný deň ti prajem a veľa lásky.
Yuki :-)

6 Luci♥ Luci♥ | Web | 7. května 2012 v 17:15 | Reagovat

krásny blog :-D  :-D  :-D

7 lola lola | 19. června 2012 v 13:17 | Reagovat

citala som :-D moc peknee

8 Šeříková N. Šeříková N. | Web | 18. září 2012 v 7:41 | Reagovat

Moc bych si přála další články.. :-)

9 Malá Isabellá Malá Isabellá | E-mail | Web | 23. prosince 2012 v 17:36 | Reagovat

krásny blog... ;-)skvelé články :-)

10 mea mea | E-mail | 3. ledna 2013 v 13:14 | Reagovat

Nádherný blog! Je to ten naj blog aký som kedy videla. Držím palce aby sa ti nezunovalo sem písať. Bola by to škoda! :-)

11 stefan stefan | 12. ledna 2013 v 17:36 | Reagovat

nie vsetci citia potrebu pisat le to super ze sa tomu obcas venujes len tak dalej ...urcite ta to bude posuvat dalej.. :

-)

12 luanka luanka | 19. března 2013 v 23:46 | Reagovat

Máš, nádherný blog, nevadí aj keď sa ti nechce písať, príde čas kedy možno príde ta chuť písať častejsie, cítim sa tu naozaj príjemne, a sú tu kvalitné články, je to tu niečo originálne :-) ...

13 luanka luanka | 19. března 2013 v 23:47 | Reagovat

a ešte nádherne kreslíííš!!:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama