Květen 2013

A je to za mnou

28. května 2013 v 14:37 | Pauli |  Z môjho života
Vážené dámy a páni, s radosťou vám oznamujem, že som úspešne zmaturovala! A to na samé jednotky:). Som veľmi šťastná, že sa mi to podarilo. Ako inak, veď som sa učila najviac ako sa len dalo. Začala som asi mesiac predtým a najintenzívnejšie som sa učila cez akademický týždeň. Naučila som sa poriadne každú jednu z 30 otázok zo štyroch predmetov. Potom som sústredila všetky svoje sily na to, aby som si vytiahla presne tú otázku, ktorú som chcela. A podarilo sa!

V pondelok sme ako prvé maturovali z nemčiny a nemeckej literatúry. Ten predmet mám celkom rada a vždy som z neho mala jednotky, takže pre mňa nebolo až také ťažké naučiť sa všetky literárne smery a autorov. Ale keď už prišiel ten veľký deň, predsalen na mňa doľahol stres z doposiaľ nepoznaného. Každý bral maturitu ako dôležitú vec a ja som sa bála, že v tom strese zabudnem všetko, čo viem. Relaxačnými cvičeniami sa mi podarilo ukľudniť sa a predstavovala som si, ako si vyťahujem maturitnú otázku číslo 1. A naozaj sa tak stalo! Keď som si tú otázku vytiahla, bola som úplne omráčená a neskutočne šťastná. Pár minút predtým, ako som išla odpovedať, som si to čítala a mala som to úplne čerstvo v pamäti. Okrem literárnej časti sme mali cez prípravný čas prečítať jeden článok a potom o ňom rozprávať. Bola som tak rozčarovaná z toho, že som si vytiahla presne tú otázku, ktorú som chcela, že bolo veľmi ťažké sústrediť sa na ten článok. Ale nakoniec som to celkom slušne zvládla. Literárnu časť som vedela úplne dokonale, kvôli nedostatku času som ani nestihla povedať všetko, čo viem. Tretia časť odpovede bola ešte z jedného nesúvisiaceho prečítaného diela a to som si tiež nemohla dostať lepšie. Z maturity z nemčiny som bola úplne spokojná. Všetok stres zo mňa opadol počas prípravného času, všetko bolo dobré a dostala som jednotku:).

Ďalší deň ma čakala maturita z biológie (mimochodom po nemecky). Na tú som sa asi najviac bála, lebo všetky otázky som nevedela úplne dokonale, keďže toho bolo tak neskutočne veľa. Ale urobila som všetko, čo som mohla, aby som to vedela čo najlepšie. Najviac som si chcela vytiahnuť otázku číslo 9. Keď prišiel čas na ťahanie otázky, zrazu som zneistela a nevedela som, ktorú si mám vyťiahnuť. Nakoniec som pod časovým tlakom otázku vytiahla a bola to otázka číslo 8. Tesne som minula tú deviatku. Na začiatku som panikárila, že tú otázku som sa učila asi najmenej zo všetkých. Ale počas prípravného času ma akoby osvietilo a spomenula som si na všetky názvy, kategórie a pomenovania rastlín. Počas odpovede som sa snažila tváriť, že to viem a keď mi niečo vypadlo, tak som mala podporu učiteľky, ktorá ma na správnu odpoveď vždy naviedla. Odchádzala som odtiaľ s dobrým pocitom, že aj z otázky, ktorú som si vybrať nechcela, som sa dokázala vykľučkovať a dostať jednotku.

V stredu sa konala maturita z angličtiny. Tu už nebola žiadna literatúra ako na nemčine, takže som sa nijak extra na to nepripravovala, lebo som si myslela, že je to primitívne. Až deň predtým, keď som si všetky témy pozrela, tak som zistila, že ono to až také jednoduché nie je a ku každej téme by som mala mať nejaké špeciálne vedomosti. Tak som sa dlho do noci snažila dohnať to, čo som zanedbala. Najviac som sa učila otázky, ku ktorým boli potrebné geografické a dejepisné znalosti ako napríklad "Anglicky hovoriace krajiny" alebo "Slovensko - moja vlasť". Nevedela som presne, ktorú otázku si chcem vytiahnuť, ale povedala som si, že si vytiahnem takú, z ktorej dostem jednotku. A nakoniec som si vytiahla otázku č.26 "Anglicky hovoriace krajiny". Na začiatku som nevedela, či sa mám tešiť alebo smútiť, lebo to bola jedna z najťažších otázok, ktoré som si mohla vytiahnuť. Chvalabohu som si spomenula na všetky tie geografické a dejepisné údaje o tých štátoch a učiteľky boli šťastné, že si to pamätám. Potom sa ma pýtali na také veci, o ktorých som nemala ani šajnu, ale snažila som sa to nejak obkecať aby reč nestála. Nebola som si istá, akú známku mám z angličtiny očakávať, ale nakoniec všetko dobre dopadlo a dostala som jednotku:).

Ako posledné som maturovala zo slovenčiny a gramatiky, čo je povinné pre každého. Deň predtým som bola z toľkého učenia strašne vyčerpaná, že som si dala oddych a išla som spať. Ráno som si privstala a zopakovala si všetkých 30 otázok. Najväčšiu pozornosť som venovala tej prvej, ktorú som si chcela vytiahnuť. Všetkým som oznamovala už dopredu, že si vytiahnem prvú otázku. Ostatní sa zo mňa smiali, že prvýkrát na nemčine som mala šťastie a druhýkrát sa mi to už nepodarí. Všetci si totiž vyťahovali hlavne tie otázky, ktoré najviac nechceli. Ja som ale naďalej verila, že sa mi to podarí a ešte pár minút pred tým, ako som mala ísť odpovedať, som si intenzívne opakovala prvú maturitnú otázku. A hádajte čo sa stalo? Naozaj som si ju vytiahla! Na ten moment, keď som otočila tú kartičku a zistila, že je to č.1 asi nikdy nezabudnem. Mala som chuť skákať po strop od radosti. Nemohla som uveriť vlastným očiam. Neviem, ako sa mi to podarilo. Vôbec som nad tým nerozmýšľala, intuitívne som vycítila, ktorú kartičku si mám vybrať. Aj dievča, čo práve vtedy odpovedalo nemohlo uveriť, že som si vytiahla presne to, čo som chcela. Prvých pár minút som bola z toho taká šťastná a rozčarovaná, že som skoro zabudla, že na to, aby som dostala jednotku to musím aj učiteľkám porozprávať. Nakoniec som to vedela dokonale, zase som nestihla povedať všetko čo som vedela, rozobrať všetky diela a to som hovorila dosť rýchlo. Gramatická časť otázky bola úplne primitívna, z toho by zmaturoval každý. Hovorila som tam veci typu: Oznamovacie vety používame vtedy, keď chceme niečo oznámiť, opytovacie vtedy, keď sa chceme na niečo opýtať..:D Nakoniec ma ešte učiteľky pochválili ako som to dobre vedela a pustili ma skôr domov.

Keď som vyšla z učebne s tým, že už je po všetkom, bola som asi najšťastnejší človek na svete. To, že som zmaturovala na samé jednotky je už samé o sebe úspech, ale to, že som si trikrát zo štyroch pokusov vybrala presne tú otázku, ktorú som najviac chcela, to je úžasné. Nielenže som úspešne ukončila strednú školu, ale overila som si, ako funguje zákon príťažlivosti v praxi. Všetci ostatní nariekali, že si vytiahli tie najhoršie otázky. Ani sa nedivím, veď sa pri výbere sústredili na to, aby si práve tú otázku nevytiahli a tým si ju pritiahli. Ja som naopak sústredila všetky svoje sily na to, aby som si vytiahla to, čo som chcela a podarilo sa! Ostatní potom boli na mňa naštvatí, vraj ako je možné, že ja, čo tú literatúru najlepšie viem si vytiahnem tie najjednoduchšie otázky. Čo oni nevedia je to, že človek vždy dostane to, na čo sústredí svoju pozornosť.

V konečnom dôsledku ale neľutujem, že som sa učila všetkých tridsať otázok. Keby som sa totiž naučila len jednu jedinú, asi by vo mne prevládol strach, že si vyberiem jednu z tých, ktorú neviem a just by som si ju vytiahla. Čiže nakoniec sa oplatilo učiť sa všetko, jednu otázku sa naučiť extra dobre a tú som si vždy vytiahnuť. Na biológii som si síce nevytiahla presne tú, ktorú som chcela, ale to preto, že do rozhodovania zasiahla myseľ. Kebyže sa riadim intuíciou, určite by ma nesklamala. Keď sa na to pozerám spätne, tak som si uvedomila, že tesne predtým, ako som z biológie išla odpovedať, som si nečítala deviatku, ktorú som si chcela vytiahnuť, ale práve tú osmičku. Čiže zákon príťažlivosti znovu zafungoval.

Som veľmi šťastná, že maturitu mám už za sebou. Celé tie mesiace učenia sa predsalen vyplatili. Nielenže na maturitnom vysvedčení mám samé jednotky, ale aj na normálnom koncoročnom vysvedčení sa mi podarilo mať samé jednotky a jednu dvojku z fyziky, čo sa pri našom učiteľovi rovná jednotke s hviezdičkou. Som na seba hrdá. Ja viem, že na známkach vôbec nezáleží a v žiadnom prípade známka neurčuje hodnotu človeka. V mojom prípade sa z dobrých známok teším preto, lebo sú pre mňa jasným dôkazom toho, že človek si sám vytvára svoju realitu. Celý polrok som myslela pozitívne a predstavovala som si, že mám samé jednotky a podarilo sa to. Dokonca aj z takých predmetov ako matematika a fyzika, z ktorých som v minulosti mala na vysvedčení už aj štvorku.

Tým, že som ukončila strednú školu sa pre mňa začína úplne nová etapa života. Čakajú ma 4 mesiace prázdnin a potom vysoká škola. Ešte stále neviem, aký odbor mám ísť študovať. Ani jednu prihlášku som zatiaľ nepodala. Viem, že chcem ísť na univerzitu vo Viedni, ale tam sa dá ísť študovať asi 200 odborov a ja stále neviem, ktorým smerom sa vybrať. Ale to nevadí, teraz mám kopu času nad tým rozmýšľať. A konečne sa môžem venovať veciam, ktoré ma bavia, ako napríklad aj tomuto blogu:).