Září 2013

Zbohom obmedzujúcim myšlienkam

13. září 2013 v 19:47 | Pauli |  Zamýšľania o sebe
Charakter/povaha nie je niečo, s čím sa narodíme a potom to musíme vláčiť celý život so sebou bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nie.

Povaha nie je nič iné ako zmes myšlienok, o ktorých si myslíme, že nás definujú. Pokiaľ zmeníme myšlienky, ktorými sa definujeme, doslova tak zmeníme osobu, ktorou sme.

Na svet prichádzame všetci čistí. Síce máme nejaké predispozície na určitý typ osobnosti, naša osobnosť ešte nie je dokonalá. Svoju osobnosť si tvoríme počas života.

Často ako deti preberáme definície o nás samotných od našich najbližších. Myslíme si, že oni nás poznajú lepšie a to, čo o nás hovoria, musí byť pravda. Niekedy sú nám tieto myšlienky k úžitku, ale niekedy sú tieto myšlienky veľmi obmedzujúce.

Dobrá správa však je, že minulosť nemá nič spoločné s tým, kým sme teraz. Je to história, existuje už len v našich spomienkach. Nemá nad nami žiadnu moc, pokiaľ jej my samotní našu moc nepredáme.

Taktiež neexistuje žiadna budúcnosť. Tá je len v našich predstavách, ešte nie je skutočná.

Okrem terajšieho momentu nie je nič skutočné. Všetko čo existuje je tu a teraz. Ostatné je len ilúzia.

Naša budúcnosť je prázdne plátno. Nikde nie je napísané ani predurčené, čo sa v budúcnosti stane. To všetko je len na nás. Existuje nekonečné množstvo potenciálnych smerov, ktorými sa náš život môže ďalej uberať.

Kde je limit toho, čo v tomto živote môžeme a nemôžeme dokázať? Žiadny taký limit neexistuje, pokiaľ si ho nevytvoríme v mysli.

Tak ako som v tomto momente, som čistá. Som slobodná vytvoriť si akúkoľvek budúcnosť, po ktorej túžim. Nie je nič, čo by ma akokoľvek pútalo k mojej minulosti alebo budúcnosti. Nedopustila som sa nijakej viny. Som to isté nevinné stvorenie, ktorým som bola aj vtedy, keď som po prvý krát prišla na túto planétu.

Práve teraz robím vedomé rozhodnutie, že zo seba vytvorím takú osobnosť, ktorá je najviac v súlade s mojim skutočným ja. Zmením definície, ktoré používam, keď opisujem samú seba. Prestanem venovať pozornosť starým definíciám a všetku svoju energiu venujem budovaniu nových.

Toto sú nové myšlienky, ktorými sa definujem:

  • V živote sa mi darí.
  • Vesmír ma podporuje vo všetkom, čo robím.
  • Som osožná pre tento svet.
  • Mám na svete svoje právoplatné miesto.
  • Všetko, do čoho sa pustím, dobre dopadne.
  • Mám na to vyštudovať vysokú školu.
  • Som múdra.
  • Učenie mi nerobí žiaden problém.
  • Naslúcham svojej intuícii.
  • Ľahko sa rozhodujem.
  • Vážim si sama seba.
  • Moje telo je krásne a zdravé.
  • Som dobre finančne zabezpečená.
  • Mám milujúcu a starostlivú rodinu.
  • Moji priatelia mi rozumejú a sú tu vždy pre mňa.
  • Nerobí mi žiaden problém vyjadriť svoje skutočné ja.
  • Odmietnutie od iných ľudí mi nerobí žiaden problém.
  • To, čo si o mne druhí myslia nemá žiaden efekt na moje definície seba samotnej.
Tento zoznam by mohol pokračovať ďalej donekonečna. Neskôr som toho napísala toľko, že som si jednotlivé myšlienky musela rozdeliť do viacerých kategórií. Tento zoznam si denne čítam a robím všetko preto, aby som nahradila staré definície, ktoré ma obmedzovali, týmito definíciami, ktoré vo svojom živote preferujem.
Tento postup funguje dobre, tak vám radím, aby ste to aj vy vyskúšali, dobré výsledky sú zaručené!:)

Teal Scott: Ak si tvoríme svoju realitu, prečo je tu toľko utrpenia?

13. září 2013 v 19:44 | Pauli |  Teal Swan

Ahojte všetci

Duchovní učitelia učia širokú škálu rôznych vecí, ale každý duchovný učiteľ má svoju silnú stránku. A mojou silnou stránkou, ako viete, je "práca s tieňmi". Práca s tieňmi je činnosť, ktorá zahŕňa vnášanie vedomia do hlbokých, alebo bolestivých aspektov našej duše. Do vecí, ktoré sú pochované v tieňoch nášho podvedomia. Dôvodom, prečo je toto mojou silnou stránkou, je, že som prežila život plný neuveriteľného utrpenia. Bola som doslova v pekle po mnoho a mnoho rokov, a jediná cesta z toho bola skrz. A vďaka tomu som sa stala expertom v ľudskom utrpení, a tak vám dnes budem rozprávať o predmete, v ktorom sa považujem za experta - utrpení

Utrpenie je pravdepodobne najväčším problémom, keď sa snažíme pochopiť univerzálnu pravdu - že si tvoríme vlastnú realitu, a že účelom nášho života je radosť. A kto nás z toho môže viniť. Ako môžeme povedať, že tvoríme našu realitu, alebo že účelom nášho života je radosť, keď vidíme ľudí, korí sú zavraždení sériovými vrahmi? Ako si dieťa, ktoré bolo rozsekané na malé kúsočky, vytvorilo svoju realitu v piatich rokoch? Ako môže byť účelom života radosť, keď strácate svojich milovaných kvôli rakovine, alebo vo vojne? Je absolútne pochopiteľné, že máte takéto názory

Ale preto je tak dôležité, že ja som ten, kto hovorí o tejto téme. Pretože ja som dieťa ktoré sa narodilo do tých najextrémnejších foriem fyzického, duševného a sexuálneho zneužívania, aké môže človek zažiť, a aj po tom som stále na žive. Takže má väčšiu hodnotu, ak vám poviem ja, že si tvoríte svoju realitu, ako keď vám to povie niekto iný, kto žil relatívne jednoduchý život a povie to isté. Je ťažké počúvať channelistov, ktorí nie sú fyzicky manifestovaní, ktorí neprežili životy plné mučenia tu na planéte zemi, a hovoria vám, že tvoríte svoju realitu, a hovoria vám, že účel vášho života je radosť. Je oveľa ľahšie to prijať, ak to vyjde z úst niekoho, kto si manifestoval tieto rôzne veci vo svojom vlastnom živote v detstve. A viem to podľa seba. Aj keď som cez to prešla, aj tak mi nebolo jasné, že si tvorím svoju vlastnú realitu. Ak by mi to bolo bolo jasné, zmenila by som to. Pri pohľade naspäť je to úplne jasné.

Celá naša realita je okolo nás postavená ako 360 stupňový zrkadlový obraz našich myšlienok. Naše zmysly vnímajú tento odraz, a prekladajú ho pre nás do fyzickej skúsenosti. Môžete si to predstaviť ako učiaci hologram. Keď sa narodíme, vieme, že tvoríme našu realitu vďaka sile našej pozornosti, a čomu ju dávame. Preto je pre deti tak ľahké ignorovať vás. Ale čoskoro sa staneme závislejšími na ľuďoch okolo nás, pretože ignorujú veci, ktorým nechceme dávať pozornosť, ktoré robíme preto, aby sme im dali pozornosť. A tak im dávame pozornosť. Ale v minúte, kedy im dáme pozornosť, začneme tieto veci manifestovať v našej realite, a začneme sa cítiť ako obete. Nakoniec zabudneme, že tvoríme svoju realitu. Niekedy sa to stane ešte pred tým, než sa vôbec narodíme. Sme ovplyvnení myšlienkami ľudí v našom prostredí, obzvlášť našej matky, dokonca aj keď sme ako plod. Takže môžeme prebrať tieto vibrácie aj pred tým, než sa vôbec narodíme. To znamená, že mnohí z nás si tvoria svoje reality aj pred tým, než sa vôbec narodia ! To je aj dovod prečo súznieme aj s pôrodom ktorý si vyberieme

Ale keď už raz zabudneme, že si tvoríme svoju realitu, zlyháme v rozoznaní predchodcu zažitia vecí v našej realite. Stratíme vedomie o našom premýšľaní, aby sme boli jedineční oproti tomu čo zažívame, a tak sa staneme obeťami sveta, o ktorom si myslíme, že existuje oddelený od nás. Myslíme si, že veci "sa nám môžu stať". Zabudneme, že toto odzrkadľujúce okolie nie je o nič viac zaujaté, ako zrkadlo vo vašej spálni. Nehodnotí, či to čo si myslíte, je pre vás dobré alebo nedobré, alebo či je správne alebo nesprávne si to myslieť, alebo či by vám to malo alebo nemalo byť odzrkadlené. Jednoducho sa stáva presným odrazom vašich myšlienok

O niečo neskôr narazíme na túto pravdu, alebo túto myšlienku, v prvom rade je to filozofia, že si tvoríme našu realitu, a ihneď sa ohľadom toho začneme obviňovať. A pretože prejdeme do stavu seba obviňovania, budeme mať pocit, že sa bránime. Sme skutočne nahnevaní kvôli faktu, že "Nie len, že pôvodná udalosť bola dosť bolestivá, ale ešte mám aj na vrch prihodiť to, že som si to sám spôsobil ? Ja som ten, kto vytvoriť môjho umierajúceho syna ? Ja som ten, kto si vytvoril môj rozvod ? Ja som tá, kto sa vibračne zladil s otcom, ktorý ma každú noc znásilňoval ?"

Ale to nie je o tom. Nie je to nikoho chyba. Pretože ak vieme, že si tvoríme svoju realitu, môžeme to aj uprostred toho prestať robiť. Nemôžete sa viniť za niečo, o čom ste ani nevedeli, že to robíte. A mimochodom, neexistuje žiadne obviňovanie. Ako som povedala, tento zrkadlový hologram nie je predpojatý. Nezáleží na tom, či je pre vás dobré alebo zlé myslieť si tieto veci. Je to doslova takto: "myslím si myšlienku, a tá sa odráža". Žiadne hodnotenie ohľadom tohto druhu "odrazu". Žiadne hodnotenie ohľadom toho, či je to dobré alebo zlé. Žiadne hodnotenie o tom, či by to tam malo, alebo nemalo byť. Proste sa to stane tým obrazom

Vesmír vás nezachráni pred vašou vlastnou mysľou, pretože neignoruje pravdu o tom, kto ste. Vidí vás ako ste, a to je rozšírenie samého seba, rozšírenie tohto vesmíru, a tak nie ste viac alebo menej bohom ako je on. A keď rozozná božský aspekt vo vás, prečo by mal zasahovať.

Vidí každú existujúcu bytosť ako manifestovaného boha, a tak prečo by mal vôbec do niečoho zasahovať. Nezasahoval by dokonca ani do skúseností malinkého kojenca !

Možno vám pomôže pochopiť to, ak použijem svoj vlastný príbeh, ako príklad na to, ako som si ja vytvorila svoju realitu.

Nevytvorila som si zámerne realitu, v ktorej som patrila psychopatovi, a bola mučená, tak ako som bola ako dieťa. Toto bolo už predvolené. Mala som strach ako moja mama, ktorá si ho prebrala od jej otca, a ten si to prebral od jeho otca, a tak ďalej … Pretože naše myšlienkové vzorce sú ako genetika. Dedia sa z jednej generácie na druhú, až pokým si neuvedomíme, že ich môžeme deaktivovať. Prebrala som matkin strach. Začala som si myslieť, že ak je oproti mne taká veľká a silná, veď koniec koncov, vedela dosiahnuť vrchnú poličku v kuchyni a šoférovať auto, potom má zrejme aj pravdu o svete. Možno to je strašné miesto na žitie. Táto jedna myšlienka, ktorú som si myslela, rozbehla celú kaskádu udalostí, ktoré vyústili do toho, že som stratila svoje detstvo Začala som priťahovať strašnejšie a strašnejšie veci. Začala som sa cítiť ako obeť, a čím viac som myslela a cítila sa ako obeť, tým silnejšou sa tá vibrácia stávala, až nakoniec odraz mojich najhlbších myšlienok o tom byť obeťou, nabral podobu psychopata. Jediné, čo som urobila na to, aby som vyšla z pekla, ktoré som si pre seba vytvorila, bolo zvrátenie tohto procesu. Začala som sa zameriavať na veci, ktoré mi dávali pocit slobody a sily, ktoré mi dovolili myslieť myšlienky, ktoré mi dajú pocit slobody a sily, až pokým odraz výšky mojich myšlienok na slobodu a radosť nabrali podobu príležitosti na útek. (O procese "Pivotingu", presmerovania zamerania našich myšlienok zo zlých na lepšie a ako to ovplyvní našu realitu, píše Lubomír v tomto článku bližšie: http://www.jajsem.com/lubomir-pravda-jako-moralni-imperativ/ - poz. Juraj) Nemohla by som utiecť, pokiaľ by som neprehltla pirulku, ktorá hovorí, že ja som vlastne zodpovedná za svoju realitu, že som si nechtiac vytvorila každé mučenie, ktoré som prežila. Bolo to trpká pirulka na prehltnutie. Najprv som sa začala obviňovať, až pokým som si neuvedomila, že nemôžem nikoho viniť. Jednoducho som žila nezaujatý odraz mojich myšlienok a presvedčení, ktoré bez ohľadu na to, čí boli alebo neboli pravdivé, boli tie, ktorým som naďalej dávala energiu

Od tých, ktorí neveria, že si tvoria svoju realitu prichádza znova a znova ten istý argument, a vyzerá zhruba takto: "Tí z vás, ktorí veria, že si tvoria svoju vlastnú realitu, veria tomu tak isto, ako niektorí ľudia veria zlému porozumeniu boha." Je to preto, lebo vám to pomáha cítiť sa lepšie. Je to pretože, aj keď je to zlé presvedčenie, že našu realitu si nevytvárame. Tak nejak sa pri nej cítite dobre, niečo ako polynomiálne myslenie o vesmíre, že sa cítite že toho viac kontrolujete, ako v skutočnosti robíte. Takže táto viera je skeptikmi videná tak, že cucáme cumlík, a vďaka tomu sa vieme vysporiadať zo životom

Ja vám ako prvá poviem, že ak skutočne neskúsite uvidieť, že by to mohla byť pre vás pravda, potom nikdy nebudete schopní sami sebe dokázať, či to je, alebo nie je pravda. Ale môžem vám za seba povedať, že to je presne spôsob, ktorým som sa dostala ako dieťa zo situácie z mojej mladosti. Som žijúci dôkaz, že si tvoríme našu realitu, a preto je pre mňa tak dôležité, stáť pred vami a hovoriť dnes o tom. Ale mám otázku pre tých, ktorí neveria, že si tvoria svoje reality. Dajme pravdu bokom.

Predstierajme, že nezáleží na tom, či je pravda alebo nepravda, že si tvoríme svoje reality. Cítili by ste sa skutočne lepšie, ak by ste žili v realite, alebo by ste verili, že ľudia môžu byť obeťami ? Cítite sa lepšie, keď si myslíte, že je možné, že len vďaka náhode, alebo nedostatku šťastia, sa môže dieťa narodiť rodičom, ktorí ho zabijú ? Skutočne sa z toho cítite dobre ? A ak nie, prečo robíte túto voľbu ? Prečo je pravda, to o čom ste presvedčení, že je pravda, pre vás taká dôležitá, že sa jej budete držať, aj keď vám bude naďalej pôsobiť bolesť, keď sa vďaka nej budete naďalej cítiť ako obeť, aj keď vás bude každý deň zraňovať?

A mám ešte jednu otázku. Ak sa cítite lepšie, keď si myslíte, že netvoríte svoju vlastnú realitu, že to nikto nerobí, prečo sa z toho cítite lepšie ?

Vo všeobecnosti, môžete vidieť, že naše negatívne myšlienky sú pozvánkou pre negatívne veci, aby sa nám stali. Naše myšlienky, ktoré sú plné strachu, sú pozvánkou pre veci z ktorých máme strach, aby sa nám stali. Je to vnímané ako pozvánka. A tak často vidíme obete ako outsiderov, až si uvedomíme, že obete - my, v tejto oblasti môžem hovoriť o sebe, sme tí, ktorí myslia myšlienky, ktoré sa odrážajú v zrkadlovom holograme ako pripináčiky

Žiadna bytosť, ktorá je nabitá vedomím, či už je to človek, zviera alebo rastlina, nie je oslobodené od tohto zákona - že si tvorí svoju realitu. Tvoríte svoju realitu, či sa vám to páči alebo nie, a či to viete, alebo nie. Je to tak trocha ako to, že nemusíte vedieť o gravitačnom zákone na to, aby ste boli držaní na zemskom povrchu. Deje sa to. Robíte to. A čím viac si budeme tohto procesu vedomí, tým viac môžeme prebrať zodpovednosť za životy, a vytvoriť si také životy, ktoré chceme žiť

A dovoľte mi povedať vám - z pohľadu Zdroja neexistuje spôsob, akým by sme mohli vybrať život, ktorý by bol čisto slniečko, sladkosti a ruže. Prečo ? Pretože v takejto skúsenosti nie je žiadny posun vpred, žiadna expanzia. Ak by ste zostúpili, a všetko, čo by ste prežívali, by bolo perfektné, už by nebolo kam ísť. Vaše túžby vás poháňajú vpred. A nutná podmienka pre to, aby sa ukázali vaše túžby, je zažiť nechcené veci

Takže prečo by entita, tak isto ju nazývate dušou, vybrala prejsť skúsenosťou života plodu, ktorý bude potratený? Mohli by sme túto existenciu nazvať "životom plným utrpenia". Robia to pre tú skúsenosť. Pretože ak táto skúsenosť spôsobí, že budú mať túžbu, a keď túžia, zarovnajú sa s tým, bude to spôsobovať skúsenosť. Perspektívu, ktorá spôsobí že vydrží.

Tak potom prečo, keď sa rozhodnem mať skúsenosť matky, ktorá je v stave strachu (v ktorom bola), a potom skúsenosť psychopata ? Preto, lebo to bola cena za to, kým som sa stala. Pre tú perspektívu, ktorú vo mne zrodil. Prežitie tejto skúsenosti ma dostalo k tomu, že som sa opýtala na niektoré z najväčších otázok v živote. A keď sa začnete pýtať, odpovede nie sú ďaleko. Tie odpovede ku mne prišli. Získala som na základe toho úplne nové pochopenie vesmíru. Bola som odoprená láske, odoprená súcitu, odoprená uvedomeniu si tohto vesmíru, a toho, ako funguje. A teraz mám úplne nový pohľad. A tieto nové túžby, ktorým tieto skúsenosti dovolili vyrásť v mojom vnútri, želala som si veci ako slobodu, želala som si veci ako šťastie. Strávila som svoj život zarovnávaním sa s tým viac a viac každý deň, a môj život sa stával viac a viac odrazom, realitou, týchto túžob, ktoré boli vedľajším produktom detstva, ktoré som si vybrala

A teraz mám úplne nový pohľad. Nový pohľad na to, o čom je expanzia vesmíru. Vesmír je v procese sebauvedomovania, a robí to cez každú perspektívu v ktorej kedy bol, a v ktorej kedy bude. Súhrn všetkých týchto perspektív, ktorých môže byť nekonečný, je perspektíva vesmíru ako celku, ak ich všetky skombinujete. Vždy, keď sa zrodí nová perspektíva, rozšíri sa perspektíva vesmíru. Vesmír vidí tieto životy, ako keď vchádza a vychádza z kina. Nie je zaseknutý v ilúzii, že toto je všetko čo existuje, o nič viac, ako keď vy vojdete do kina, a ste presvedčení, že príbeh vo filme ste teraz vy, a je to všetko čo existuje. Je to len skúsenosť, ktorú máte. Takže, prečo ísť na drámu, alebo hororový film ? Kvôli tej skúsenosti, a tomu, čo tá skúsenosť vo vás vzbudí. Novej perspektíve, ktorú vo vás film nechá vyrásť.

Na ilustrovanie tejto myšlienky si poďme vybrať celoamerickú klasiku. Všetci milujeme film Posledný Mohykán, že ? Milujeme ho, pretože môžeme mať skúsenosť bez toho, aby sme sa museli stať naplno postavami, a zabudnúť, kto v skutočnosti sme, sediac v kresle a sledujúc film. Choďte, a pozrite si ten film ešte raz. Nemôžete povedať, že by ste chceli mať presne takú skúsenosť. Ak by sa vaša realita stala realitou z filmu, nechceli by ste byť uprostred vojny, kde sú vaši priatelia zabíjaní a ponechaní len tak ležať na tráve, alebo stratiť lásku vášho života, alebo zažiť vyhladenie vašej rasy, až pokým by ste nezostali posledným. Takto vidí vaša duša život. Prečo by si mala zvoliť skúsenosť tohto života, tak bolestivého, aký je pre niektorých z nás ? Pretože vie, že sa postaví, a nakoniec vyjde von z kina, ktoré voláme život. Ona pozná pravdu o tom, kto je. Vie, že pravdou o tom kto je, že je viac ako postava, s ktorou sa identifikuje v tomto filme zvanom život, ktorý voláte svojim menom. Vie, že pravdou o tom kto je - pozorovateľom týchto skúseností - nemôže byť nikdy zranený skúsenosťou na obrazovke kina, ktoré voláme život. To najhoršie, čo sa môže stať je, že dráma alebo horor ktorý pozeráme spôsobí, že sa postavíme, a odídeme z kina - čo je to, čo voláme smrť

Utrpenie nie je neodvrátiteľné. Kontrast je neodvrátiteľný. Na to aby ste vedeli, čo chcete, musíte vedieť, čo nechcete. Takže nechcené časti vo vašej realite budú. A v deň, keď nebudú vo vašej realite, prestanete existovať, pretože vesmír si už dlhšie nebude uvedomovať svoju expanziu cez vás. Kontrast je nutná ingrediencia pre rozširovanie. Ale utrpenie nie je. Prišli ste sem, takže môžete zažiť kontrast, to znamená zažit to, čo je nechcené. Takže tá vec, ktorú nechcete vás môže inšpirovať k tomu čo chcete. A vaša radosť príde emocionálne, ako odpoveď na to, že idete smerom k tým chceným veciam. A tak môžeme povedať, že účelom vášho života je nasledovať vašu radosť.

Utrpenie je výsledkom NEsmerovania k vašej radosti. Nesmerovania tým smerom vašimi myšlienkami, slovami alebo činmi. Utrpenie je vedľajším produktom pokračovania v zameriavaní sa na tie nechcené veci, nehľadiac na fakt, že tie chcené veci sa už začali vo vás rodiť. Utrpenie znamená, že zažívate nechcené, a tak ste sa namiesto toho rozhodli, čo chcete - aj keď len na podvedomej úrovni - a teraz pokračujete v zameriavaní sa na tie nechcené veci, namiesto toho, aby ste išli smerom toho, čo chcete

Utrpenie je vedľajším produktom zamerania sa. Je vždy výsledkom neustáleho zameriavania sa na to, čo je nechcené , a čo vo vás vzbudzuje negatívne emócie - a tak je to stále pod vašou kontrolou, či už trpíte, alebo nie. Utrpenie nie je povinné, my len nevieme, že nie je povinné, pretože nevieme, že máme pod kontrolou to, čomu dáme pozornosť. Kontrolujeme to, čomu dávame pozornosť a o čom premýšľame. Utrpenie nie je neodvrátiteľné, pokým ste tým, kto kontroluje to, na čo sa zameria. A vaše zameranie, ktoré nie je ľahké ovplyvniť, nemôže kontrolovať nikto iný ako vy

Aby som to dostala na vyšší level, vysvetlím toto:

Keď som bola dieťa, (človek, ktorý na mne v detstve páchal zlo) zámerne používal veľmi sofistikované vedecké metódy, aby ma mentálne programoval. Ale pravdou je, že nekontroloval moje myšlienky. Nemohol to urobiť, pretože nemohol premýšľať za mňa. Jediné čo mohol urobiť, bolo pokúsiť sa ovplyvniť mňa, aby som myslela spôsobom, akým chcel aby som myslela. A takýto druh ovplyvňovania sa volá učenie (tréning). Učenie (tréning) nie je nič viac, než ťažké ovplyvňovanie

A ovplyvňovanie môže byť zvrátené v sekunde, kedy sa rozhodneme, a sme ochotní to zvrátiť.

Sme naprogramovaní na prežitie. To znamená, že ak veríme, že svet je väčší ako my, a že nás može riadiť v našej realite tým, že nám prinesie niečo, čo nechceme, bez toho, aby sme si to tam sami pozvali, náš mozog začne pracovať, a pripravovať sa na najhoršie. Zatiaľ ste neinformovali svoj mozog o tom, že tvorí realitu. Proste nasleduje sebazachovávacie rozkazy, postavené na predošlých programoch, ako "môžem byť hocikedy zranený vonkajším svetom". A tak sa veľmi zameriava na potencionálne ohrozenia. Dáva oveľa viac pozornosti veciam, ktoré zraňujú, ako tým, z ktorých sa cíti dobre. Pretože je presvedčený, že ak dáva pozornosť veciam, ktoré ho zraňujú, bude schopný sa im v budúcnosti nejako vyhnúť, alebo nájsť na nich riešenie. V podstate sme presvedčení, že základná ľudská potreba - istota - príde ako výsledok zameriavania sa na problém. Pretože sme tak zaujatí prežitím, zameriavame sa viac na vyhýbanie sa bolesti, ako sa kedy zameriame na to, ísť smerom potešenia. Ale v skutočnosti, keď sa zameriavame na vyhýbanie sa niečomu, zameriavame sa na to, čomu sa chceme vyhnúť, a tak naša realita odráža tieto veci, ktoré nechceme. To spôsobuje bolesť, a tak sa na nich zameriavame viac a viac, až pokým netrpíme.

Toto je všetko, o čom je utrpenie. Utrpenie nie je nevyhnutné, ale naopak, a preto účel utrpenia je, že nás odsekáva od toho, kto v skutočnosti sme, a od našej radosti až do toho mementu, kedy zrazu zistíme, že sme na križovatke

Keď dosiahneme túto križovatku, už nemôžeme nič stratiť, a možnosti, ktoré máme, sú: buď zomriem, alebo budem smerovať kamkoľvek, kde sa budem cítiť lepšie. A urobením tohto rozhodnutia, buď umretím, alebo smerovaním k niečomu, pri čom sa cítime lepšie, sa oslobodíme. Keď sa oslobodíme, začneme dosahovať osvietenie. A i keď utrpenie nie je nutnou podmienkou, ktorou treba prejsť, aby ste dosiahli k osvieteniu, sú to často dvere, ktoré si ľudia vyberú, aby dosiahli osvietenie, pretože to nás tlačí na tú križovatku, kde nemáme čo stratiť, kde všetko čo treba urobiť je ísť smerom našej radosti, a zistíme, že robenie toho, je celá odpoveď na to, ako žiť náš život bez utrpenia

Bolesť našich životov zužuje naše zameranie, až pokým nie je utrpenie všetko, čo vidíme. Obklopuje nás. Ale skutočná realita nie je len to, čo vidíme. Zažijeme radosť v momente, kedy sa naučíme rozšíriť našu perspektívu na viac, ako len to čo teraz vidíme. Pretože všetko čo môžeme vidieť, je to čo si myslíme - takže ak myslíme myšlienky, ktoré nás zraňujú tým, že ich myslíme, jediné, čo môžeme vidieť a zažiť, je zraňovanie

Neprišli ste sem trpieť. Prišli ste sem nasledovať svoju radosť až do konca sveta. Akým zlým sa to musí stať, než budete mať guráž urobiť to rozhodnutie ? Nemusíte trpieť, aby ste urobili toto rozhodnutie; môžete sa rozhodnúť nasledovať svoju radosť až do konca sveta hneď teraz. A dnes mám na vás otázku: Vybrali ste si život plný utrpenia, takže utrpenie z vás môže vycucať život, alebo si utrpenie vybralo váš život, takže z neho môžete Vy vycucať život ?

Príjemný týždeň

Teal Scott

Preklad: Andrej

Spracoval: Juraj

Workshop Teal Scott v Prahe: https://www.facebook.com/TEALvPraze

Tento článok je preklad z pôvodného videa a je ho možné v neskrátenej a neupravenej podobe šíriť nekomerčným spôsobom s pridaním zdroja www.novazem.info vrátane všetkých už uvedených zdrojov a celej tento poznámky.

- See more at: http://www.novazem.info/teal-scott-ak-si-tvorime-svoju-realitu-preco-je-tu-tolko-utrpenia/#sthash.52Xapq3S.dpuf