Leden 2014

Čo sú to presvedčenia?

31. ledna 2014 v 17:06 | Pauli |  Zamýšľania o realite
Presvedčenie je v podstate predpokladá pravda. Presvedčenia nie sú pravdivé alebo nepravdivé, sú buď prospešné alebo škodlivé. Naše životy sú vždy prejavom toho, čo očakávame a čomu veríme.

Presvedčenie je len myšlienka, ktorú sme si mysleli veľmi často, až sa zhmotnila v "dôkaz ". Tento dôkaz posilňuje túto myšlienku prijatím, dôverou a očakávaním. Presvedčenia sú len tie najlepšie dostupné vysvetlenia, ktoré sme získali na základe dôkazov, ktoré pozorujeme.

Aby sa naše životy mohli zmeniť, musíme najskôr zmeniť naše presvedčenia. Mali by sme si ponechať len také presvedčenia, ktoré sú pre nás prínosné. Na to, aby sme si niečo zmotlili do svojho života, musí byť frekvencia našej túžby a nášho presvedčenia rovnaká. Ak túžite po dokonalom vzťahu, ale veríte, že si taký vzťah nezaslúžite, vzťah, po ktorom tak túžite k vám prísť nemôže.

Nasledujúci odstavec som prevzala a preložila od Teal Scott z videa "Ako zmeniť svoje presvedčenia". Dúfam, že vás inšpiruje tak, ako inšpiroval aj mňa:

V dnešnom svete je veľmi bežné, že ľudia nie sú počas života šťastní. Môžeme sledovať, ako sa ľudia sťažujú nad svojimi životmi. Môžeme sledovať, ako si ľudia sami so svojimi presvedčeniami vytvárajú svoje problémy. Zvyčajne nechcú prevziať za svoj život zodpovednosť a zvyčajne ani nemajú tušenie, čo vytvára život, ktorý žijú, pretože si myslia, že realita je pevná. Myslia si, že prídu na svet, sú súčasťou reality a zlé veci sa im môžu stať bez pozvania, bez zamerania. Problém je v tom, že to tak nie je. Spôsob, akým tento vesmír funguje je, že sa stane odrazom našich myšlienok a našich presvedčení. Ak žijete život, ktorý je menej ako uspokojivý a radostný, tak je to preto, lebo vaše myšlienky a vaše názory nie sú v súlade s tým, kto v skutočne ste. Takže ak chcete, aby váš život bol iným, zmeňte príbeh, ktorý o svojom živote hovoríte. A keď zmeníte myšlienky, ktoré si myslíte, zmení sa aj štruktúra vašej reality. A všetci budú stáť v úžase a premýšľať, ako je možné, že ste si vytvorili vo svojom živote toľko blaženosti a slobody. A vy sa môžete otočiť a povedať: Je to preto, lebo som prevzal iniciatívu zmeniť svoje myšlienky, ktoré som si denne myslel. A keď som to urobil, môj život sa stal takým, akým som ho vždy chcel. Sám som si ho zámerne vytvoril. To isté môžete urobiť aj vy. A môžete to urobiť práve tu a teraz. Pretože váš jediný prístup k moci je tu, kde práve stojíte.

Obávanie sa

12. ledna 2014 v 20:14 | Pauli |  Zamýšľania o realite
Dnes som narazila na veľmi poučný článok od Teal o strachu a obávaní sa. Tak ma zaujal a otvoril mi oči, že som sa rozhodla preložiť ho a zdieľať ho s vami. Niektoré pasáže som skrátila a zostručnila, ale pointa je stále rovnaká. Nech inšpiruje aj vás:

Dnes som premýšľala o strachu. My, čo sa bojíme, sme presvedčení, že strach udržiava nás samotných a tých, ktorých milujeme, nažive. Myslíme si, že strach nám umožňuje vidieť potenciálne situácie ohrozujúce náš život a tak sa môžeme na ne vopred pripraviť.

Ale keďže žijeme vo vesmíre, ktorý je založený na zákone príťažlivosti, nie je možné niečo od seba odpudiť. Všetko, čomu venujeme našu pozornosť, si priťahujeme do svojho života. Aj keď niečo nechceme, tým, že sa na to sústredíme, si to pritiahneme do svojho života. Takže veci, z ktorých máme najväčší strach, si vlastne pozývame do svojho života.

Mnohí z nás majú pocit, že vesmír je proti nám. Máme pocit, že bojujeme proti niečomu, nad čím nemôžeme vyhrať. A keďže ako aj všetky iné organizmy na Zemi máme potrebu prežiť, naša základná ľudská potreba je ohrozená. Tak používame strach na to, aby sme prekabátili svojho protivníka. Našim protivníkom je vesmír. Pretože si myslíme, že život je akási obria kozmická šachová hra, je veľmi ťažké pre nás sústrediť sa pozitívne. Vtedy sa cítime ako ignorantské kačice plávajúce v rybníku, ktoré čakajú na zastrelenie. Myslíme si, že by sme boli potrestaní, keby sme mysleli pozitívne. Radšej trávime svoj čas zameriavaním sa na potenciálne problémy. Ale to, čomu nerozumieme je, že zameriavať sa na problémy a ich dôsledky je iné ako zameriavať sa na ich riešenie. Je to tak, akoby tí z nás, ktorí sa obávajú, smerovali k útesu. Sme presvedčení, že sa blížime k skaze a skaza je to jediné, čo si zaslúžime, tak sa sústredíme na pád. Cítime sa bezmocní ohľadom našich životov a myslíme si, že sa nedokážeme vyhnúť bolesti, tak trávime čas sústredením sa na tú bolesť a pripravovaním sa na ňu. V našich mysliach je to tak, že keď vieme, čo môžeme očakávať, nebude to až tak bolieť.

Žijeme vo vesmíre, ktorý je založený na vibráciách a problém má inú vibráciu ako jeho riešenie. To znamená, že sa nemôžeme sústrediť na problém a zároveň nájsť to správne riešenie. Je to vibračný rozpor. Preto v nás strach nikdy nevyvoláva príjemný pocit. Nikdy nás nedovedie k tomu, v čo dúfame - k riešeniu. A keď sa začneme viac zameriavať na samotné riešenie a nakoniec ho nájdeme, myslíme si, že vďaka našim obavám sa nám ho podarilo nájsť. Ale strach nebol zodpovedný za to, že sme našli riešenie, bolo to zameranie sa na samotné riešenie. Strach je toho presným opakom.

Samotný problém v budúcnosti nám nespôsobuje strach. To, čo nám spôsobuje tú bolesť, je naša viera, že sa to určite stane a neexistuje žiadny spôsob, ako sa tomu vyhnúť. Myslíme si, že obávaním akosi zmiernime tú ranu.

My, čo sa v živote bojíme:
1. Neveríme v to, že si tvoríme svoju vlastnú realitu.
2. Hlboko veríme, že nie sme dosť dobrí, aby sme si zaslúži lásku alebo odmenu. A tak si myslíme, že namiesto toho si zaslúžime trest.
3. Sme presvedčení, že ten, kto alebo čo tvorí našu realitu je autoritatívna postava a tak jej pripisujeme osobnostné rysy spájané s našou primárnou autoritou a očakávame rovnaký postoj od vesmíru. Väčšina z nás mala autoritu, ktorá používala trest. Tak od vesmíru očakávame rovnaký postoj, aký sme dostali od otca alebo mamy. Očakávame, že vesmír nám spôsobí bolesť. Očakávame, že vesmír nám ublíži.

Tu je jedno dôležité uvedomenie. Myslíme si, že strach nás udržuje v bezpečí a zmierňuje naše utrpenie. Ale vtedy, keď sa bojíme, necítime sa byť v bezpečí a cítime bolesť. Takýmto spôsobom strávime svoj život tým, že nikdy nepocítime bezpečie a radosť. Obávanie sa je žitie toho, čoho sa najviac obávame.

Naša realita je to, na čo je naša myseľ zameraná. Ako už bolo vedecky dokázané, myseľ nepozná rozdiel medzi tým, čo si myslí a čo sa naozaj deje. Ak sme zameraní na najhorší možný scenár, je to jediná realita, akú môžeme vnímať. Aj v prípade, že osoba, o ktorú sa bojíme je živá a zdravá, v našej mysli je už mŕtva a zranená. Vo svojej mysli ju robíme mŕtvou a zranenou. Už svoj najhorší možný scenár žijeme.

Strach nám zabraňuje vidieť realitu. Vďaka strachu prítomný okamih neexistuje. Všetko, na čo sa dokážeme sústrediť je budúcnosť. Pozrime sa na naše životy v obávaní. Na čo sa vôbec snažíme predísť prvej kalamite, keď náš život nie je ničím iným ako príprava na ďalšiu a ďalšiu kalamitu? Nie je to tak, že život sa odrazu stane lepším. Rozhodnime sa, či chceme byť radšej kačicou, ktorá pláva v rybníku s radosťou, alebo kačicou, ktorá strávi každý deň svojho života v panike, že na ňu lovec namieri zbraň. Na čo sa vôbec bojíme? Ak sa nesústredíme na veci, ktoré nám spôsobujú bolesť, také veci sa nám ani nemôžu stať.

Ak ste takí ako ja, neuvoľníte všetok strach naraz. Je kruté očakávať od seba, že všetok strach odrazu uvoľníme po tom, ako sme žili celý život v presvedčení, že strach je to, čo nás udržiava nažive. Strach je návyk. Ale každý návyk sa dá odnaučiť, najmä vtedy, keď vieme, že nám už neslúži.



"Obávanie neodstáni zajtrajšie problémy.
Zoberie so sebou dnešní mier."

Citáty Alberta Einsteina

7. ledna 2014 v 20:32 | Pauli |  Múdre myšlienky a citáty
Albert Einstein bol rozhodne múdry človek. Jeho citáty patria medzi moje najobľúbenejšie. Nechajte sa nimi inšpirovať aj vy:
Najrozumnejšia forma výchovy je príklad.

Nikdy nerozmýšľam nad budúcnosťou - Príde dosť skoro.

Predstavivosť je všetko. Je to ukážka budúcich atrakcií života.

Priateľ je človek, ktorý pozná melódiu tvojho srdca, a predspieva ti ju vtedy, keď ju zabudneš.

Učivu rozumiete bezpečne vtedy, ak ste to schopný vysvetliť vlastnej babke.

Veľké osobnosti vždy narážali na odpor priemerných ľudí. Priemerná osobnosť nie je schopná rozumieť človeku ktorý odmietol slepo sa držať konvenčných zvyklostí a namiesto toho sa rozhodol vyjadrovať svoj názor odvážne a úprimne.

Nesnažte sa stať mužom úspechu, ale radšej mužom hodnoty.

Veda bez viery je chromá, viera bez vedy je slepá.

Ako vzniká vynález? Všetci vedia, že niečo je nemožné. Potom sa však objaví nejaký blázon, ktorý nevie, že je to nemožné a urobí vynález.

Čas je iba ilúzia.

Fantázia je dôležitejšia ako poznanie.

Len dve veci sú nekonečné. Vesmír a ľudská hlúposť. Pri tej prvej si však nie som taký istý.

Je to smutná epocha, keď je ľahšie rozbiť atóm ako predsudky.

Len život žitý pre iných je hoden žitia.

Málokto je schopný nevzrušene a nahlas prejaviť názor, ktorý je v protiklade s predsudkami ostatných: väčšina ľudí sa k takémuto názoru ani nedopracuje.

Mier nemôže byť udržovaný násilím, môže byť dosiahnutý len porozumením.

Muž sedí s krásnym dievčaťom hodinu, ale zdá sa to menej ako minútu. Ale povedzte tomu istému mužovi, aby sedel na horúcich kachliach minútu, je to dlhšie ako hodina. To je relativita.

Moje ideály, ktoré mi vždy žiarili na cestu a znova a znova ma napĺňali radostnou odvahou žiť, boli láskavosť, krása, a pravda... Prázdne ciele ľudského úsilia - majetok, povrchný úspech,prepych - sa mi vždy videli opovrhnutiahodné.

Neplač že zapadlo slnko, lebo slzy ti zabránia uvidieť hviezdy.

Neviem ako sa bude bojovať v tretej svetovej vojne, ale vo štvrtej to budú palice a kamene.

Nie je dôležité, čo si dokázal v škole, ale to, čo dokážeš v živote.

Od učenia ešte nikto nezomrel, ale načo riskovať.

Pre toho, kto verí vo fyziku, je oddelenie minulosti, prítomnosti a budúcnosti iba ilúzia.

Predstavivosť je všetko. Je to ukážka budúcich atrakcií života.

Priateľ je človek, ktorý pozná melódiu tvojho srdca, a predspieva ti ju vtedy, keď ju zabudneš.

Za svoj dlhý život som pochopil jedno - keď tak objektívne pozerám, tak naša veda je v plienkach a je veľmi jednoduchá, ale je to to najlepšie čo vôbec máme.

Zdá sa mi že idea osobného boha je antropologický koncept, ktorý nemôžem brať vážne. Takisto si neviem predstaviť nejakú vôľu alebo cieľ mimo ľudskej sféry... Veda bola obvinená z podrývania morálky, ale toto obvinenie je nespravodlivé. Ľudské etické správanie by malo byť založené na pochopení, vzdelaní a sociálnych väzbách a potrebách; žiadny náboženský základ nie je potrebný. Človek by na tom bol dosť biedne, keby musel byť ovládaný strachom z trestu a nádejou na odmenu po smrti.

Nové začiatky

2. ledna 2014 v 13:18 | Pauli |  Zamýšľania o realite
Začať odznovu znamená uznať pravdu, že v prítomnom okamihu neexistuje minulosť ani budúcnosť. Minulosť a budúcnosť nie sú v prítomnosti, sú tu len vtedy, keď si ich do tejto chvíle prinesieme so sebou. Je len na nás, čo si prinesieme do prítomného okamihu. Každý okamih je v skutočnosti svieži, nový začiatok. Každý okamih je príležitosť začať odznova.

Čas je vlastnosť vytvorená v mozgu. Je to ilúzia, ktorá neexistuje mimo tejto fyzickej časopriestorovej reality. Zabúdame na prítomný okamih kvôli ilúzii času a namiesto toho, aby sme každý okamih videli ako nový, žijeme naše životy takmer výhradne z hľadiska pamäti alebo očakávania.

Keď je čas chápaný ako ilúzia, prestáva byť pre nás taký nevyhnutný. Prítomný okamih sa stáva tým najcennejším, čo máme. Život nie je v minulosti a nie je ani v budúcnosti ... je teraz. V prítomnosti sa nachádza všetka moc, ktorú sme kedy mali a ktorú kedy budeme mať. Prítomný okamih je všetko, čo existuje.

Život je sled okamihov, ktoré sa všetky volajú "teraz".

Každý okamih je triedený v mozgu a keď nakreslíme čiaru kontinuity cez všetky chvíle, ktoré sme zažili, hovoríme im " minulosť ". Ale všetky tie okamihy sa stali teraz ... stali sa v predošlom teraz.

Keď si predstavujeme momenty, ktoré nasledujú po terajšom okamihu, nakreslíme čiaru kontinuity od tejto chvíle do tej doby a voláme ich " budúcnosť ". Všetky tieto projekcie budúcich okamihov sa dejú teraz ... dejú sa v budúcom teraz.

Pretože čas neexistuje, je len na nás, čím sme v každom okamihu. Nemusíme si brať naše staré ja so sebou do prítomnosti. Naše šťastie neexistuje v budúcnosti. Všetka vina, všetko utrpenie a všetok strach môžeme nechať za sebou v prítomnom okamihu. V tomto okamihu môžeme zakúsiť všetok optimizmus, všetku slobodu a všetku radosť. Jediné, čo nás od toho drží je naše presvedčenie, že to nemôže byť tak. Každý okamih je nový začiatok.

Nový rok nám ponúka možnosť mať nový začiatok. Ale naše životy by boli omnoho lepšie, keby sme vedeli, že nemusíme mať takú výhovorku na to, aby sme začali odznovu. Vždy môžeme začať odznovu tu a teraz.

Dnešok nie je len ďalší deň.
Je to nová príležitosť a nový začiatok.
Využi ho.