Březen 2014

Ako zmeniť presvečenie

31. března 2014 v 1:11 | Pauli |  Zamýšľania o realite
V predošlom článku som vám vysvetlila, čo sú to presvedčenia. Dnes sa budeme venovať tomu, ako zmeniť svoje presvedčenie. Nasledujúci proces je založený na učení Teal Scott. Podľa mňa je mimoriadne užitočný a pre mňa veľmi dobre funguje, takže dúfam, že bude fungovať aj pre vás. Proces na zmenenie negatívneho presvedčenia je takýto:
  1. Identifikujte presvedčenie. Ak neviete, ako sa to robí, prečítajte si článok o práci s vlastnými tieňmi, ktorý som napísala nedávno. Dôležité je pracovať so základnými presvedčeniami. Napríklad myšlienka "Neznášam hovorenie na verejnosti" nie je základné presvedčenie. Je to len emociálna reakcia na základné presvedčenie. Tým základným presvedčením môže byť myšlienka "Nie som dosť dobrý".
  2. Rozhodnite sa, či je dané presvedčenie pre vás prospešné alebo škodlivé.
  3. Ak je to presvedčenie pre vás škodlivé, rozhodnite sa, akým iným presvedčením by ste ho mohli nahradiť.
  4. Zistite, aké emócie vo vás spôsobujú, že sa daného presvedčenia držíte. Napríklad dajme tomu, že niekto má presvedčenie, že nie je dosť dobrý. Keď je tento človek ku sebe naozaj úprimný a opýta sa, čo z tohto presvedčenia získava, odpoveď by mohla znieť nejako takto: Keď sa cítim, že nie som dosť dobrý, ostatní ľudia ma ľutujú a vďaka tomu sa cítim, že sa o mňa ľudia starajú a záleží im na mne. Alebo niečo takéto: Keď si myslím, že nie som dosť dobrý, vzdávam sa zodpovednosti za svoj život a neskúšam nič nové. Musíte sa rozhodnúť, či tieto pocity vám stoja za to ponechať si to presvedčenie alebo by ste ho radšej zmenili.
  5. Hľadajte dôkazy a vysvetlenia, ktoré narušujú platnosť vášho škodlivého presvedčenia. Vymeňte dôkazy, ktoré ste používali na podporu svojho negatívneho presvedčenia takými dôkazmi, ktoré ho podkopávajú. Napríklad keď si myslíte, že nie ste dosť dobrý, takéto presvedčenie môže byť podporované takýmto typom dôkazu: Moja mama mi vždy hovorila, že nie som dosť dobrá. Alternatívne vysvetlenie môže byť takéto: V minulosti som mohla urobiť rozhodnutia, s ktorými moja mama nesúhlasila a cítila sa zahanbená. Ona sama bola tá, ktorá sa cítila byť bezcenná. Ja som jednoducho len prevzala jej vlastné presvedčenie.
  6. Hľadajte dôkazy, ktoré podporujú to presvedčenie, ktorému chcete veriť. Môžete sa sami seba opýtať: Ako som dosť dobrá? Určite ste mali nejaké úspechy (urobte si ich zoznam). Skúste nájsť toľko dôkazov, ako je len možné.
  7. Používajte afirmácie, ktoré pre vás fungujú. To sú také myšlienky, ktorým naozaj veríte a ktoré vo vás vyvolávajú dobré pocity. Nie také myšlienky, pri ktorých si ešte viac uvedomíte, že nie ste tam, kde chcete byť a tým pádom vám to znie ako lož. Ak ste si po celé desaťročia mysleli, že nie ste dosť dobrí, keď vyslovíte vetu "Som dosť dobrý", nebudete tomu veriť. Môžete použiť niečo ako: "Vážim si sám seba, pretože mi na sebe záleží."
  8. Dajte svojmu novému presvedčeniu priestor a čas sa zakoreniť. Dôverujte tomuto procesu a dovoľte, aby sa vaša realita zmenila. Čoskoro potom, ako zmeníte svoje myšlienky, budete sa môcť tešiť z hmatateľných dôkazov, ktoré podporujú vaše nové myšlienky. No tentoraz to budú také, ktoré sú pre vás prospešné! :)

Veci, ktoré mám na sebe rada

29. března 2014 v 4:44 | Pauli
Podľa mňa je obdivuhodné, keď je človek schopný priznať si nie len svoje slabiny, ale aj svoje silné stránky. Je to tiež nevyhnutné pre úspech. Je to dôležitou súčasťou sebapoznania. Príliš často si myslíme, že seba-vedomí ľudia sú takí, ktorí si plno uvedomujú svoje slabosti. Ale ten, kto si je vedomí svojich slabostí, si nemusí byť vedomí svojich darov. A človek, ktorý nevie o svojich dobrých vlastnostiach je rovnako ignorantský voči sebe ako ten, kto si nie je vedomí svojich slabých stránok.

Je to smutné, že žijeme vo svete, kde sebaponižovanie robí človeka "dobrým" a vysoké sebavedomie ho robí "zlým". Niet divu že príčinou toľkých problémov na tejto zemi je nedostatok sebalásky. Mýlime si sebanenávisť s pokorou. No myslieť si o sebe dobré veci automaticky neznamená, že si o ostatných myslíme niečo zlé.

Nemyslím si, že sebaľútosť je obdivuhodná vlastnosť. Je smutné, že ju používame na to, aby sme sa ostatným zapáčili. Najvýraznejšie je to vidieť na ženskom pohlaví. Všimla som si, že keď jedna žena druhej žene povie, čo sa jej na sebe páči, tá druhá žena sa obvykle znechutí a obviní ju z namyslenosti. No keď jedna žena druhej žene povie, čo sa jej na sebe nepáči, tá druhá žena jej to začne vyvracať a povie jej, že na tom nie je tak zle. Už ako malé dievčatá sa naučíme, že na to, aby nás ostatné dievčatá akceptovali, musíme sa sami zhadzovať.

Už si konečne prestaňme zamieňať sebalásku s narcisizmom. Náš vzťah k nám samotným je jediný zaručený vzťah, ktorý budeme mať do konca života.

Urobila som si zoznam vecí, ktoré sa mi na mne páčia a ktoré si sama na sebe cením. Je to dlhý zoznam, ale ja sa za to nehanbím. Ak s tým má niekto problém, je to jeho vec.

  • Som milá.
  • Som ohľaduplná.
  • Som nápomocná.
  • Som inšpiratívna.
  • Som zvedavá.
  • Som zaujímavá.
  • Som originálna.
  • Som múdra.
  • Som štedrá.
  • Som fascinujúca.
  • Som citlivá.
  • Som súcitná.
  • Som priateľská.
  • Som nesmierne komplikovaná. (v tom dobrom zmysle)
  • Som hlboký človek.
  • Som uvážlivá.
  • Som idealista.
  • Som vizionár.
  • Som kreatívna.
  • Som romantická.
  • Som dievčenská.
  • Som fascinovaná životom.
  • Som dobrý poslucháč.
  • Som dobrý spisovateľ.
  • Som dobrá v kreslení mandál.
  • Som dobrá v speve.
  • Som dobrá v jazykoch.
  • Dokážem si priznať svoje chyby.
  • Mám dobrý vkus.
  • Mám dobré srdce.
  • Vidím krásu vo všetkom.
  • Nebojím sa svojich vlastných tienistých stránok ani tienistých stránok iných ľudí.
  • Som odhodlaná pomôcť znížiť utrpenie na tejto planéte.
  • Som odhodlaná byť natoľko uvedomelá, ako len môžem byť.
  • Túžim vidieť ostatných ľudí šťastných a prosperujúcich.
  • Viem sa poučiť zo svojich chýb.
  • Som otvorená novým veciam a novým myšlienkam.
  • Som dobrý príklad toho, ako sa človek môže zmeniť.
  • Mám pred sebou svetlú budúcnosť.
  • Dokážem oceniť život.
  • Zameriavam sa na svoje túžby.
  • Viem viac tajomstiev o vesmíre ako väčšina ľudí.
  • Mám dobrú predstavivosť.
  • Som ochotná pripustiť, že sa mýlim.
  • Dokážem zažívať jednotu so všetkým stvorením.
  • Som súčaťou nekonečného stvorenia.
  • Som hodnotný človek a zaslúžim si lásku a šťastie.

Čo so sebou prináša sebaláska

27. března 2014 v 22:22 | Pauli
Neexistuje väčšia láska ako sebaláska.

Keď začneme milovať a akceptovať samých seba, budeme schopní milovať a akceptovať svet okolo nás. Ostatným môžeme dať len to, čo máme a čím viac lásky máme pre seba, tým viac sme chopní jej rozdať. Pravá láska začína u nás samotných. Ak nami prúdi hojne, bude prúdiť aj späť k nám hojne. Dajme viac lásky sami sebe a budeme môcť rozdať viac ostatným. :)

Dnes sa s vami podelím o zoznam desiatich kúzelných vecí, ktoré sa začnú diať, akonáhle začnete milovať samých seba.

1. Autenticita
Keď som sa začala mať rada, zistila som, že bolesť a utrpenie sú len znamenia, že odporujeme svojej vlastnej pravde. So sebaláskou odhodíme všetku faloš a staneme sa našim pravým ja.

2. Rešpekt
Keď som sa začala mať rada, pochopila som, ako môže niekoho uraziť, keď sa snažím tejto osobe vnútiť svoje vlastné túžby. Odvtedy mám rešpekt pre ľudí a ich rozhodnutia.

3. Zrelosť
Keď som sa začala mať rada, prestala som chcieť byť niekým iným a uvidela som, že všetko, čo ma obklopuje je tu pre môj vlastný rast.

4. Sebavedomie
Keď som sa začala mať rada, zistila som, že mi už neubližijú tvrdé slová a úsudky ostatných. Začala som byť verná svojej vlastnej pravde aj vtedy, keď so mnou nikto nesúhlasí.

5. Jednoduchosť
Keď som sa začala mať rada, prestala som plánovať veľké projekty do budúcnosti. Dnes robím len to, čo mi prináša radosť a šťastie a robím ich vo svojom vlastnom rytme.

6. Láska k sebe samému
Keď som sa začala mať rada, oslobodila som sa od všetkého, čo nebolo dobré pre mňa a pre moje zdravie. Spočiatku som volala tento procez zdravý egoizmus. Teraz viem, že je to láska k sebe samému.

7. Skromnosť
Keď som sa začala mať rada, prestala som mať potrebu mať vždy pravdu. Dnes tomu hovorím skromnosť.

8. Naplnenie
Keď som sa začala mať rada, prestala som sa vracať do minulosti a obávať sa budúcnosti. Teraz žijem len pre túto chvíľu, kedy sa všetko deje.

9. Múdrosť srdca
Keď som sa začala mať rada, zistila som, že moja myseľ rada všetko analyzuje a spochybňuje. Ale keď som sa spojila so svojim srdcom, moja myseľ sa stala mojim silným spojencom. Dnes volám toto spojenie "múdrosť srdca".

10. Múdrosť
Keď som sa začala mať rada, prestala som sa obávať hádok, nedorozumení a akýchkoľvek problémov. Začala som veriť životu a akceptovať všetko, čo sa v mojom živote deje.

Ste aj vy pripravení začať milovať samých seba každý deň viac a viac? Čo dnes urobíte preto, aby ste sa pohli tým správnym smerom? :)

Mandala č.35

25. března 2014 v 12:12 | Pauli |  Moje mandaly

Dôležité veci, ktoré nás v škole nenaučili

21. března 2014 v 1:11 | Pauli
Viete, čo som si v poslednej dobe uvedomila? Že väčšina vecí, ktoré nás v škole učia je pre náš život úplne zbytočná. Veci, ktoré mi pomohli zlepšiť môj život a prispeli k môjmu rastu som sa nenaučila v škole.

Tu sú veci, ktoré by nás podľa mňa mali učiť v škole:

1. Čím pozitívnejšie sú vaše myšlienky, tým šťastnejší život máte.
Väčšina z nás ani netuší, akú moc naše myšlienky majú. Kvôli nášmu nezdravému a toxickému spôsobu myslenia si robíme svoje životy omnoho ťažšími, akými by mali byť. Stačí sa pozrieť, ako krásne Albert Einstein hovorí o sile našich myšlienok: "Svet, ktorý sme vytvorili je produktom nášho myslenia. Nemôžeme ho zmeniť bez zmeny nášho myslenia."
Náš spôsob myslenia tvaruje a určuje našu osobnosť. Nebolo by úžasné, keby nás to učili v škole?

2. Dôležitosť sebalásky
Podľa mňa je sebaláska kľúčom ku šťastnému a zmysluplnému životu. Najsilnejší vzťah, ktorý kedy budeme mať, je náš vzťah k sebe samému. Len keď milujeme a akceptujeme samých seba sme schopní skutočne milovať a akceptovať ostatných.

3. Význam prítomného okamihu.
Kiež by ma v škole naučili, aké dôležité je žiť v prítomnom okamihu. Ako byť vďačný za všetko, čo mi prítomný okamih ponúka a vedomie toho, že môžem byť šťastná tu a teraz a nemusím čakať, kým sa niečo zmení.
Pre malé deti je prirodzené žiť v prítomnom okamihu, ale ako starnú, veci sa menia. Ich myseľ začne analyzovať a pracovať na plné obrátky a odpúta ich pozornosť od prítomného okamihu. Začnú sa obávať, myslieť na všetko, čo by sa mohlo pokaziť. Prestanú si užívať život.
Každý z nás v jadre svojej bytosti vie, aké je to byť prítomný, ale väčšina z nás to zabudne.

4. Stať sa svojim najlepším ja
Vzhľadom na to, že sme všetci jedinečné osobnosti s unikátnymi darmi a talentami, myslím, že by bolo skvelé, keby v škole učili žiakov tomu, že je v poriadku byť tým, kým sú bez strachu, že budú súdení a odmietnutí. Učitelia by nemali od žiakov žiadať to, aby boli normálny, ale to, aby boli svojim skutočným ja. Potrebujeme viac autentických ľudí v tomto svete a školy by boli dobrým miestom, kde by sme sa tomu mohli naučiť.

5. Hodnota človeka nie je podmienená tým, čo o ňom hovoria ostatní
V škole je dôležité porovnávanie a konkurencia. Všetci sa snažia získať čo najlepšie známky, aby boli obľúbení u učiteľov či aby nesklamali rodičov. Žiaci sa potom cítia byť viac alebo menej cenný kvôli ich známkam.
Pretože chceme byť najlepší v triede a chceme byť obľúbení, učíme sa z nesprávneho dôvodu. Neučíme sa preto, pretože nás to zaujíma a chceme to vedieť, ale preto, aby sme získali pochvalu.
Trvalo mi dlho, než som si uvedomila, že moja hodnota nie je určená tým, ako so mnou ľudia jednajú.

Aj keď ma nikto tieto veci v škole nenaučil, som vďačná za všetky knihy, ktoré ma to naučili a za všetkých múdrych učiteľov, ktorých som na svojej ceste životom stretla. Vďaka nim som teraz tým človekom, ktorým som, tak ďakujem knihy a ďakujem učitelia :) .

Aké sú vaše skúsenosti? Čo si prajete, aby vás naučili v škole? Môžete sa podeliť o svoje názory v komentároch nižšie.

Proces na získanie sebaúcty

19. března 2014 v 3:33 | Pauli
V tomto článku sa budem venovať môjmu osobnému problému, a tým je pocit bezcennosti. Toto presvedčenie je prítomné v mnohých oblastiach môjho života. Tu je pár príkladov:
  • Starám sa o to, čo si o mne ostatní ľudia myslia.
  • Obávam sa vyjadriť svoje názory, pocity a myšlienky.
  • Neznášam rozprávanie na verejnosti.
  • Cítim sa previnilo, keď urobím chybu.
  • Nerada nadväzujem kontakty s ľuďmi lebo sa obávam odmietnutia.
  • Nemám blízkych priateľov, všetko dusím v sebe.
  • Robím to, čo odo mňa ostatní ľudia očakávajú namiesto toho, čo naozaj chcem.
Toto presvedčenie je všade, kam sa pozriem, vláčim si ho so sebou neustále. Dnes som pripravená to zmeniť. Použim na to proces na zmenenie presvedčenia ktorý je podrobne popísaný v tomto článku.

Krok 1: Identifikujte presvedčenie.
Tento krok mám už za sebou. Viem, že mojim presvedčením je to, že som bezcenná.

Krok 2: Rozhodnite sa, či je dané presvedčenie pre vás prospešné alebo škodlivé.
Viera v moju menejcennosť je pre mňa rozhodne škodlivá. Obmedzuje ma vo všetkých smeroch. Nedovoľuje mi dosiahnuť svoj najvyšší potenciál. Kvôli svojmu pocitu bezcennosti si do života priťahujem ľudí, vďaka ktorým sa bezcenná cítim.

Krok 3: Ak je to presvedčenie pre vás škodlivé, rozhodnite sa, akým iným presvedčením by ste ho chceli nahradiť.
Chcem sa cítiť cenná, milovaná a hodnotná. Chcem byť sebavedomá a odvážna.

Krok 4: Zistite, prečo sa daného presvedčenia držíte. Akým spôsobom vám slúži?
Každé negatívne presvedčenie nám na niečo slúži, lebo inak by bolo absolútne nelogické mu veriť. Keď som k sebe naozaj úprimná, tak zistím, že keď si myslím, že som bezcenná, ostatní ľudia ma ľutujú. Ich ľútosť mi dáva pocit, že ľuďom na mne záleží. Keď verím tomu, že nie som dosť dobrá, vzdávam sa zodpovednosti za svoj život a za svoje vlastné rozhodnutia.

Teraz je dôležité ujasniť si, či pocit, že sa ľudia o mňa starajú a pocit nezodpovednosti za svoj život mi stoja za to, aby som naďalej verila tomu, že som bezcenná. Myslím si, že som pripravená opustiť toto presvedčenie. Radšej budem mať sama seba rada a vyjadrím svoje skutočné ja. Tiež som pripravená prevziať zodpovednosť nad svojim životom a svojimi vlastnými rozhodnutiami.

Krok 5: Hľadajte dôkazy a vysvetlenia, ktoré narušujú platnosť vášho škodlivého presvedčenia.
Celé roky som brala slová a činy mojej mamy ako dôkaz toho, že nestojím za nič. No teraz môžem jej správanie vysvetliť takto: Keď som bola menšia a robila som rozhodnutia, s ktorými moja mama nesúhlasila a ona sa za mňa hanbila. Ona bola tá, ktorá sa cítila bezcenná. Ja som len prijala jej vlastné presvedčenia a urobila som ho svojim.

Ďalší z dôkazov, ktoré som používala na podporu môjho presvedčenia svojej bezcennosti je to, že som nikdy nemala žiadnych kamarátov. Kvôli tomu som sa cítila odmietnutá a nemilovaná. Teraz to však môžem vysvetliť týmto: Môj pocit bezcennosti bol taký silný, že som nikdy neprejavovala svoje myšlienky a názory. Pre ostané deti som bola čudná a nezaujímavá. Taktiež cítili môj chlad a môj strach. Nikto sa preto so mnou nebavil. Ostatné deti len odrážali moje vlastné sebaodmietnutie.

Krok 6: Hľadajte dôkazy, ktoré podporujú to presvedčenie, ktorému chcete veriť.
Môžem sa sama seba opýtať: Prečo som dosť dobrá? Spíšem si svoje úspechy: Úspešne som dokončila strednú školu. Teraz študujem na vysokej škole. Mám v živote ľudí, ktorí ma majú radi a vidia ma takú, aká naozaj som. Mám mnoho zaujímavých názorov. Pre ľudí môžem byť inšpirácia... Skúsim nájsť toľko dôkazov, ako je možné. Budem sa na to sústrediť každý deň.

Krok 7: Používajte afirmácie, ktoré pre vás fungujú.
Je dôležité, aby som používala také afirmácie, ktorým naozaj verím. Človek, ktorý sa po celý život nenávidel a vysloví vetu "Mám sa rád", bude mu to znieť ako lož. Pripomenie mu to, že nie je tam, kde chce byť a bude sa cítiť ešte horšie. Na začiatok je potrebné zvoliť také tvrdenia, ktoré neodporujú tomu, čo si o sebe naozaj myslíte. Napríklad niečo takéto: Cením si sama seba pretože mi na mne záleží. Som zaujímavý človek...

Krok 8: Dajte svojmu novému presvedčeniu priestor a čas sa zakoreniť.
Nemôžem od seba očakávať, že sa zrazu všetko zmení a nikdy v živote si už o sebe nepomyslím zlú vec. Sebaláska je proces a prax, nie akýsi cieľ, do ktorého človek raz príde a už niet cesty späť. Môj život sa určite zmení, keď tomu budem veriť a budem trpezlivá.:)

Mandala č.34

17. března 2014 v 0:00 | Pauli |  Moje mandaly

Plynutie času je ilúzia

15. března 2014 v 11:11 | Pauli |  Zamýšľania o realite
Všetko sa odohráva TERAZ. Prítomný okamih je výsledkom toho, čomu teraz najviac veríme, že o nás platí. Ak v tomto momente urobíte veľký posun vo vašich presvedčeniach, zmení sa aj váš prítomná moment.

Minulosť nemá absolútne žiadny vplyv na prítomnosť. Vplyv má len vtedy, keď veríme, že ho má. V tom prípade si svoje presvedčenia a trápenia berieme so sebou do prítomného okamihu.

Keď zmeníme svoju prítomnosť (tým že zmeníme svoje súčasné presvedčenia), presunieme sa do inej paralelnej reality. Táto realita má svoju vlastnú "minulosť" a "budúcnosť". To znamená, že sme sa presunuli do úplne iného hologramu sos vojou vlastnou minulosťou a budúcnosťou, ktorá je v súlade s našou prítomnosťou.

Kontinuita je ilúzia, tak ako aj kontinuita vo filmoch je ilúzia. Rýchly sled statických snímok vytvára ilúziu času. Ale v skutočnosti všetky obrázky existujú súčasne. Filmový premietač môže vziať zvitok filmu, rozložuť ho a prezrieť si všetky zábery naraz.

Minulost postupne vedie k prítomnosti, ale nespôsobuje ju. Tak ako aj filmy môžu prejsť z jednej scény do druhej, my môžeme tiež - keďže kontinuita nie je nutná.

Len prítomný okamih je skutočný. Preto len v tomto okamihu môžeme vytvárať prítomnosť. Ak trváte na tom, že prítomnosť je výsledkom minulosti, tak si vláčite svoju minulosť do svojej prítomnosti. Je to ako ťahanie kotvy všade za sebou, bez toho, aby sme ju niekedy pustili. Osloboďme sa od minulosti! Žijme radostne tu a teraz! :)

Čo je to práca s tieňmi?

13. března 2014 v 9:19 | Pauli |  Zamýšľania o realite
Všetko, čo vo svojich životoch zažívame nie je ničím iným ako odzrkadlením našich vlastných presvedčení. Presvedčenia sú myšlienky, ktoré sme si mysleli tak dlho, že už nepotrebujeme vynaložiť žiadne vedomé úsilie na to, aby sme si tie myšlienky pomysleli. Mnohé naše presvedčenia sú také automatické, že si ani nie sme vedomí ich pôvodu. Sú proste zakorenené v našom podvedomí.

Tieto presvedčenia sú ako korene. Pokiaľ ostanú neobjavené, neustále vrastajú do nášho života ako burina. Nikdy nie je dobrý nápad snažiť sa uniknút našim tienistým stránkam. Pretože ako aj fyzický tieň, pohybujú sa stále s nami, až kým si na ne neposvietime.

Ako teda nájsť svoje presvedčenia?

Jeden spôsob, ako násjť základné presvedčenie je začať nejakým jednoduchým úsudkom. Vyberte niečo, čo sa vám nepáči. Potom striedajte dve otázky: 1. Čo to pre mňa znamená? 2. Ak by to bola pravda, prečo by to bolo také zlé? Striedajte tieto dve otázky podľa toho, ktoré dáva väčší zmysel vzhľadom k danému úsudku.

Dám vám môj osobný príklad. Toto je môj úsudok, ktorý vo mne vyvoláva negatívne emócie:
Nezložím nasledujúcu skúšku v škole.
Čo to pre mňa znamená?
Znamená to, že sklamem sama seba a všetkých okolo mňa.
Ak by to bola pravda, prečo by to bolo také zlé?
Znamenalo by to, že som zlyhala.
A čo to pre mňa znamená?
Ak som neuspela, znamená to, že som bezcenná.

Posledná veta je moje základné presvedčenie, ktoré som práve objavila. Keď sa obávam, že nezložím skúšku, nebojím sa skúšky samotnej. Presvedčenie, ktoré je v tejto situácii aktívne je to, že som bezcenná.

Keď sme už úspešne našli naše základné presvedčenie, môžeme ho teraz vedome zmeniť. Tým procesom sa budeme zaoberať nabudúce :).

Vzťahy ako zrkadlo

11. března 2014 v 7:07 | Pauli |  Zamýšľania o realite
Uvedomila som si, že celý život som sa pozerala na ľudí z veľmi sebeckého pohľadu. Ostatní ľudia a ich názory ma nezaujímali. Svoju pozornosť som venovala len svojim vlastným problémom a neistotám.

Keď som komunikovala s ľuďmi, nevnímala som ich ako seberovných. Seba som videla ako niečo menej cenné. Vždy som sa bála toho, čo si o mne ostatní pomyslia. Bála som sa vyjadriť sa. Myslela som si, že keď si o mne ostatní myslia niečo zlé, automaticky to musí byť pravda. Toľko som verila vo svoju bezcennosť, že som nikdy nezdieľala svoje názory s ostatnými.

Uvedomila som si, že tento typ správania je absolútne nelogický.

Viem, že som súčasťou všetkého, čo je. Viem, že základom existencie je jednota. Všetko je jedno a jeden je všetkým.
Naše životy nie sú ničím iným ako zrkadlami. Odrážajú k nám naše vlastné vibrácie. Keď sa pozeráme do zrkadla, vieme, že osoba, ktorú vidíme, v skutočnosti v zrkadle nie je. Je to len odrážané svetlo. To znamená, že v zrkadle sa nič nenachádza. Tak isto je to aj s fyzickou realitou. Nič nie je "tam vonku". Všetko je len odraz.

Takže keď sa na mňa ostatní pozerajú, nevidia ma takú, aká naozaj som. Vidia verziu mňa, ktorú si oni sami vytvorili. Vidia ma ako ich vlastné zrkadlo.

Tým pádom to, čo si o mne ostatní myslia a hovoria nemá so mnou nič spoločné. Iba ja rozhodujem, kým som. Ostatní ma nemôžu definovať. Môj život je odrazom mojich vlastných presvedčení. To, čo vidím v iných ľuďoch sú vlastnosti, ktoré sama obsahujem.
Myslím si, že najkrajší spôsob, akým sa môžeme na iných ľudí pozerať, je pozerať sa na nich ako na odraz nás samotných. Všetci sme jedno vedomie, ktoré sa vyjadruje v každom z nás subjektívne.

Keď si uvedomíme, že to, čo milujeme/neznášame na nejakej osobe je to, čo milujeme/neznášame na nás samotných, vtedy nás vzťahy môžu najviac naučiť. Dáva nám to príležitosť jasne vidieť, ktoré časti samých seba odmietame a voči ktorým častiam seba máme odpor. Vďaka tomu vieme, na čom máme zapracovať.

Každá osoba, ktorú kedy stretneme nás môže niečo naučiť. Každý má svoj vlastný príbeh, svoj vlastný pohľad na svet, svoje vlastné unikátne zážitky. Keď sa na ľudí pozeráme s týmto záujmom, prestávame byť sebeckí. Počúvame ich príbehy s úprimným záujmom a naučíme sa od nich to, čo potrebujeme vedieť. Takýmto spôsobom im tiež môžeme pomôcť.


Pretože keď opustíme všetky naše strachy a neistoty, vidíme ľudí v ich skutočnom svetle. Vtedy máme perspektívu Zdroja. Sme bezpodmienečne milujúci. A bezpodmienečná láska je liek pre všetku našu bolesť.

Pohľad do večnosti (Eben Alexander)

9. března 2014 v 9:09 | Pauli |  Moje obľúbené knihy
Pohlad do vecnosti (Dr. Alexander Eben) obal

Čo sa o tejto knihe píše na internete:

Dôkaz, že život sa smrťou nekončí…

Jedinečný, skutočný príbeh neurochirurga, ktorý opisuje svoje zážitky na prahu smrti. Tento príbeh by bol pozoruhodný už vtedy, keby ho zažil bežný človek. Keďže ho prežil práve Dr. Alexander, nadobúda revolučný význam. Nebude ho môcť ignorovať nijaký vedec či veriaci. Zmení pohľad na život.

"Dr. Eben Alexander prichádza s naozaj ohromujúcim zážitkom na prahu smrti. Za vyše štyridsať rokov, čo sa venujem tomuto javu, som nepočul o takom šokujúcom príbehu. Výpoveď Dr. Alexandra predstavuje živý dôkaz posmrtného života."
Raymond A. Moody, M. D., Ph.D., autor knihy Život po živote

Zážitok na prahu smrti mali už tisíce ľudí, ale vedci vždy tvrdili, že čosi také nie je možné. Patril medzi nich aj erudovaný neurochirurg Dr. Eben Alexander. Domnieval sa, že tieto zážitky v skutočnosti predstavujú iba fantázie, ktoré v mimoriadne stresovej situácii produkuje mozog.

Neskôr však jeho mozog ochromila zriedkavá choroba. Sedem dní preležal v kóme. Keď si lekári povedali, že ďalšia liečba už nemá zmysel, odrazu otvoril oči. Jeho zotavenie možno označiť za medicínsky zázrak.

Skutočný zázrak jeho príbehu spočíva v niečom inom. Kým ležal v kóme, prenikol za hranice tohto sveta a spoznal anjelskú bytosť, ktorá ho zaviedla do najhlbších zákutí nadpozemskej existencie.

Môj názor:

Perfektná kniha! Prečítala som ju, takpovediac, na jeden dúšok... Vrelo odporúčam každému. Mňa nesmierne obohatila!

Mandala č.33

7. března 2014 v 8:08 | Pauli |  Moje mandaly

O mne

6. března 2014 v 13:13 | Pauli
Na svete žije veľmi veľa ľudí. V skutočnosti sme všetci jedno, lebo existuje len jeden duch, ktorý sa prejavuje vo všetkom živom. No keď sa tento veľký duch rozdelil na nespočetné množstvo duší, každá z nich získala svoju vlastnú identitu. Každý z nás má svoj vlastný charakter, svoje typické vlastnosti a črty. Nenájdeme na svete dvoch úplne rovnakých ľudí, lebo našu osobnosť neustále formujú naše zážitky a skúsenosti.

Kto som? Aká som? Čo sa mi na mne páči a čo by som chcela radšej zmeniť ? Týmito otázkami sa zaoberám už odkedy mi pamäť slúži. Vždy som vedela, že poznanie seba samého je kľúčom k šťastnému životu.

Na to, aby ste mi lepšie porozumeli, porozprávam vám môj životný príbeh:
Narodila som sa ako prvé dlhoočakávané dieťa dvom milujúcim rodičom. Myslím, že z môjho príchodu na svet sa každý tešil. Na moje rané detstvo mám veľmi dobré spomienky. O dva roky neskôr prišiel na svet môj brat a o ďalšie dva roky aj moja sestra.

Keď som mala asi 3 roky, niečo zvláštne sa so mnou stalo. Neviem, čo to spôsobilo, ale z veselého a spoločenského dieťaťa sa stalo zamĺknuté, smutné a uzavreté dieťa. Vtedy som začala chodiť do škôlky. Škôlku som nenávidela, s nikým som sa nerozprávala ani sa nehrala, sedela som v kúte osamote a kreslila som. Ostatné deti si zo mňa robili srandu a učiteľky si robili starosti o moje mentálne zdravie.

Škôlku som nejako pretrpela a začala som chodiť do školy. Prvé tri roky školy neboli až také zlé. Bola som síce outsider, ale spolužiaci ma akceptovali a dalo sa to vydržať. V treťom ročníku som si dokonca našla aj prvú kamarátku, s ktorou sme všade chodili. No potom sme sa presťahovali do iného mesta a musela som zmeniť školu. Štvrý ročník bol pre mňa peklom. V novej triede ma nikto neakceptoval, brali ma ako podivína a moja osoba slúžila všetkým len na posmech. Ani predtým nebolo moje sebavedomie vysoké, ale potom moje sebavedomie kleslo pod bod mrazu. Naozaj som uverila tomu, že som omnoho horšia, hlúpejšia a škaredšia ako všetci ostatní. Myslela som si, že som akýsi nepodarok od prírody a nie je mi súdené nič iné, len trpieť.

Do piatej triedy som už nastúpila na osemročné gymnázium. Situácia v triede už bola lepšia, ale nemôžem povedať, že by som bola v triede obľúbená. S nikým som sa nebavila a všetci ma považovali za čudáčku. Keď som mala asi 11 rokov, začalo ma priťahovať všetko mystické, staroveké a nadprirodzené. Začala som veriť na rôzne jemnohmotné bytosti. To vo mne ešte viac podporilo domnienku, že som akási čudná, lebo nikoho o takýchto veciach ani nenapadlo uvažovať. Na gymnáziu som prežila ďalšie 3 roky ako outsider/podivín.

Keď som nastúpila do piateho ročníka na osemročnom gymnáziu, veci sa začali pomaly meniť. Našla som si dve nové kamarátky a už som nebola úplne sama. V tom období som založila tento blog. Naďalej som sa venovala svojmu výskumu nadprirodzených javov a čítaniu kníh s duchovnou tématikou. V tomto období som nebola veľmi šťastná, celý svet bol pre mňa mätúcim miestom a cítila som, že sem akosi nepatrím.

Až do minulého roka ma životom sprevádzal vnútorný nepokoj a pocit frustrácie. Vždy som vedela, že som na tento svet prišla s akýmsi poslaním. A cítila som, že svoje poslanie neplním, ale úplne som zišla z cesty. Cítila som sa úplne stratená a nevedela som, čo mám robiť. Stratila som nádej na šťastný život, lebo som mala pocit, že šťastie sa mi naveky bude vyhýbať a svet je proste nespravodlivé a otrasné miesto. Čítanie kníh s duchovnou tématikou mi až tak nepomáhalo, lebo som tú múdrosť nevedela využiť v každodennom živote.

V máji tohto roku sa však všetko zmenilo. Nestalo sa to zo dňa na deň, viem, že som k tomu smerovala celý môj život. Odmalička som bola vedená na duchovnú cestu. Už keď som bola malá, pamätám sa, že mi moja mama rozprávala o Bohu ako bezpodmienečnej láske, o mimozemšťanoch a starých civilizáciách. Veľmi ma to fascinovalo a okamžite som vedela, že je to pravda. Následne ako 11 ročná som začala svoj vlastný výskum ohľadom duchovnej tématiky a tejto cesty som sa nikdy nevzdala. Občas som zišla z trate, ale po čase som sa znovu ku svojej viere navrátila. Toto všetko ma pripravilo na to, čo mi vždy bolo súdené - znovu objaviť samu seba.

To, čo sa mi prihodilo by sa dalo nazvať ako duchovné prebudenie. Spomenula som si, že som viac ako len toto telo. Spomenula som si, že som večnou bytosťou, ktorá vždy bola, je a navždy bude. Spomenula som si, že všetko je prepojené a že všetci sme jedno. Pochopila som, že odpoveďou na všetko je láska.

Toto nové poznanie úplne transformovalo môj život. Všetok strach, frustráciu a nespokojnosť nahradila láska a poznanie. Začala som vidieť cez ilúzie a uvedomila si, čo je skutočné. Po toľkých rokoch sebanenávisti som začala milovať sama seba. Konečne sa cítim dobre vo svojom vlastnom tele a uvedomujem si svoju vlastnú hodnotu. Prestala som sa ľudí strániť a báť a začala som ich milovať. Prišla som k poznaniu, že všetci sme jedno a keď sa pozerám do očí inej bytosti, pozerám sa sama na seba.

Čo sa týka môjo detstva, vôbec nič zo svojho života neľutujem a ani by som ho nemenila, keby som mohla. Viem, že všetko je tak, ako má byť. Svoje detstvo som si sama naplánovala a vytvorila ešte predtým, než som vstúpila do tohto fyzického tela. Poslúžilo mi ako dobrý kontrast a katalyzátor na mojej ceste. Vďaka tomu, že som zažila to, kým nie som, konečne viem, kým som.

To, čo som urobila ja nie je vôbec neobvyklé. Skoro všetci to robíme. Práve preto sme tu na zemi. Zem je miesto kontrastov a duality. Zámerne si volíme tažké životné podmienky a bolestivé zážitky, aby sme potom mohli všetko otočiť a vzrásť do svojho najvyššieho potenciálu.

Teraz už viem, prečo som sem prišla. Prišla som sem preto, aby som si spomenula na to, kým som a vzrástla do svojho najvyššieho potenciálu. Som tu, aby som bola príkladom pre ostatných a aby som im pripomenula, kto vlastne sú. Prebudila som sa, aby sa mohli prebudiť aj ostatní. Milujem, aby som naučila ľudí milovať. Žijem, aby som pripomenula druhým, aké je to žiť. Som posol svetla.

Takých, ako som ja sú teraz na svete milióny. Sme tu, aby sme pomohli našej matke Zem prejsť na vyššiu úroveň vedomia. Prinášame nový pohľad na svet a šírime posolstvo lásky, jednoty a mieru. Privádzame nebo na zem.
Pamätajte si, že medzi mnou a vami nie je žiaden rozdiel. Oddelenosť je ilúzia, jednota je pravda. Poznáme sa od počiatku vekov a nikdy sa od seba neoddelíme. Máme slobodnú vôľu na naše spojenie zabudnúť a žiť v ilúzii oddelenosti, ale to na pravde nič nemení, lebo pravda bude vždy pravdou.

Verím, že môj životný príbeh bude pre vás inšpiráciou pre ďalší duchovný rast. To, čo som dokázala ja dokáže každý z vás. Práve sa nachádzame v dobe veľkého prebúdzania a to, že ste teraz na zemi zračí vašu odvahu a chuť po dobrodružštve. Aj vy máte tú možno nahradiť všetok strach láskou a vedomie duality zameniť za vedomie jednoty so všetkým, čím je.

Posielam vám všetkým lásku a svetlo, milí bratia a sestri! :)

Fanúšikovia na internete

4. března 2014 v 14:00 | Pauli
S dnešou témou sa bude vedieť stotožniť skôr mladšia generácia. Budem sa venovať životu fanúšika. V angličtine je na to dobré pomenovanie - fandom - a neviem k tomu slovu nájsť vhodný slovenský ekvivalent. Slovník mi hovorí, že sa to prekladá ako "svet fanúšikov" alebo "všetci fanúšikovia", ale mne to znie divne. Radšej tomu naďalej v tomto článku budem hovoriť fandom a vy už viete, čo tým myslím.

Fandom je teda skupina fanúšikov okolo nejakej televíznej šou, knihy, filmu, hudobnej skupiny...Väčšinou sa vek týchto fanúšikov pohybuje v rozmedzí 12-21 rokov, ale fanúšikom môže byť v podstate hocikto v akomkoľvek veku.

Fascinuje ma to, že človek môže mať niečo tak rád, že mu to až ničí život. Dovoľte mi to vysvetliť:

Ak si myslíte, že sa človek sám jedného dňa rozhodne stať sa fanúšikom, tak tak to nefunguje. Nie je to tak, že sa človek nudí a tak sa pozrie do zoznamu televíznych programov, filmov a skupín, aby si vybral, čoho fanúšikom sa teraz stane. Fanúšikom sa človek stane tak, že o tom ani nevie. Jednoducho sa to stane.

Ako prvé človek objaví tú vec a zapáči sa mu. Potom ide na internet, zisťuje o tom podrobnosti a spozná ľudí, ktorí sa ohľadom tej veci cítia rovnako. Zrazu si človek začne byť vedomý jej ohromujúcej dokonalosti. A tá vec sa stane hlavným dôvodom, prečo žiť.

Excited Adventure Time

Ďalšia vec, ktorú človek urobí je to, že surfuje na internete a hľadá miesta, kde môže diskutovať s ostatnými fanúšikmi (fóra), človek sa zaregistruje na všetkých sociálnych sieťach vrátane tumblr, kde rebloguje stovky a stovky obrázkov, videí a gifov, môže sám vyrábať obrázky a videá alebo písať príbehy ohľadom tej veci. A už nie je cesty späť. Keď človek začne cítiť tie silné emócie ohľadom tej veci (feels), je to akoby jeho duša mala obrovskú dieru, ak by raz prestal byť fanúšikom.


Byť súčasťou fandom je ako droga. Aj keď ti fandoms nespôsobia žiadne fyzické škody ako skutočné drogy, budú mať obrovský vplyv na tvoj spoločenský život. Kto už len potrebuje skutočných priateľov, keď všetci ľudia, ktorí ti rozumejú sú na intenete?

Dám vám jednu dobrú radu do života. NIKDY nepozerajte svoju obľúbenú televíznu šou v prítomnosti ľudí, ktorí nezdieľajú vaše nadšenie. Ak si totiž dovolíte poriadne si to užiť a začnete cítiť všetky tie emócie, budú si myslieť, že ste sa zbláznili.

tumblr_lf7ingrPjP1qc884h.gif

tumblr_lippnn8LHX1qiunvpo1_250_zpsdce2fe

Ale čo je to, čo premení človeka, ktorý má niečo rád na túto emocionálnu trosku? Je to internet! Tak si videl niečo, čo sa ti zapáčilo. Ak by si nešiel na internet a nestretol tam 10 000 ďalších ľudí, ktorí zdieľajú tvoje nadšenie, stavím sa, že by si sa cez to dokázal preniesť. Je to internet, čo delí normálneho fanúšika od šialene posadnutého fanúšika.

tumblr_lf7hrrlA1f1qzwj1j.gif

tumblr_ldqahnlyIp1qaj5jro1_500.gif

Ten rozdiel medzi obyčajným fanúšikom a šialene posadnutým internetovým fanúšikom je ohromujúci. Zatiaľ čo normálny fanúšik sa z tej veci teší, internetový fanúšik plače v kúte od všetkých tých neznesiteľných emócií.


Vskutku, fandoms sú naozaj ako drogy. Stačí len málo, aby ste sa na to chytili, potom občas trochu viac a viac a zrazu sa celý váš život točí okolo tej jednej veci. Naozaj by mal niekto založiť liečenie pre šialene posadnutých pre fanúšikov.

A pre tých, ktorí nie sú súčasťou nejakého fandom, mali by ste niečomu rozumieť: Vášmu priateľovi fanúšikovi na tej veci naozaj záleží. Váš priateľ sa do toho sveta ponoril tak hlboko a investoval toľko emócií do tých postáv, že môže dokonca vyhľadávať na internete rituály, ktoré ho dostanú do toho fiktívneho vesmíru a bude tam žiť. Bohužiaľ, zatiaľ niečo také nie je možné.

Napokon sa vám raz sa stane, že pozeráte svoju obľúbenú televíznu šou a pozriete si všetky dostupné epozódy, keď zistíte, že na nové epizódy si musíte počkať pol roka, rok alebo NEDAJBOŽE je už koniec. Vtedy sa cítite, akoby sa vaše srdce roztrieštilo na milión častí. Je to akoby ste mali skupinu blízkych priateľov a všetci zrazu len tak zomreli. Aký to bude mať na vás vplyv sa líši vzhľadom k tomu, čoho ste fanúšikom a aký bol váš level posadnutosti, ale koniec koncov každý fanúšik raz zažije nejakú tú poriadnu fanúšikovskú depresiu.

tumblr_inline_mjzc8jg5Hk1qapr8k.gif

Možno ste si posledných pár minút hovorili: "Áno, áno, ona mi rozumie!" alebo ste si hovorili "Ničomu z toho nerozumiem a teraz sa bojím". V tom prípade áno, mali by ste sa báť.

Čo však chcem vedieť je: Ste súčasťou nejakého fandom? Ak áno, akým spôsobom vám to zničilo život? Dajte mi vedieť dole v komentároch.

Ako sa zbaviť sebakritiky

2. března 2014 v 4:44 | Pauli
Ak si neustále hovoríte, že nie ste dostatočne dobrí, dostatočne múdri, dostatočne pekní, tak nie ste sami. V každom z nás sa skrýva tento vnútorný kritik. Náš úspech závisí od toho, do akej miery sa s týmto vnútorným kritikom stotožnujeme.

Môj vnútorný kritik sa ukazuje často a bez pozvania. Napríklad dnes ráno mi povedal, že som mala stihnúť urobiť toho viacej (ako píšem tento článok) a že som si mala dať zdravšie raňajky (aj keď už boli dosť zdravé).

Počas väčšiny svojho života som sa cítila nie dosť dobrá, lebo som mala pocit, že ostatní ľudia sú múdrejší, šikovnejší, schopnejší, krajší... Neoslavovala som svoje úspechy, pretože som sa cítila, že som stále mohla urobiť viac alebot o urobiť lepšie.

Pravdou je, až kým sa nenaučíme zvládať tento vnútorný hlas, nikdy nebudeme spokojní s našim životom. Môžeme mať aj uznávané povolanie a zarábať kopu peňazí, ak nás ten vnútorný hlas stále len kritizuje, nikdy nebudeme mať dosť a nebudeme nikdy šťastní.

Tu je 5 rád, ako sa zbaviť toho vnútorného kritika a nechať prejaviť vaše pravé ja:

1. Urobte si zoznam všetkých vašich pozitívnych vlastností a úspechov.
Nájdite aspoň 30 veci, ktoré na sebe môžete oceniť. Potom si urobte zoznam svojich 30 najväčších úspechov. Majte tento zoznam blízko vás. Prečítajte si ho vtedy, keď na vás zaútočí váš vnútorný kritk. Sústredenie sa na vaše pozitívne vlastnosti a úspechy vám pomôže cítiť sa lepšie a to vám zaistí vyššiu produktivitu, šťastnejší a zdravší život.

2. Založte si zápisník, do ktorého si budete písať to, čo vám hovorí váš vnútorný kritik.
Na to, aby ste svoje negatívne myšlienky mohli mať pod kontrolou, musíte si ich najskôr byť vedomí. Zaznamenávajte si vaše negatívne myšlienky, aby ste mohli dešifrovať vaše negatívne vzorce myslenia a potom ich zmeniť.

3. Rozmýšľajte nad pravdivosťou vašich myšlienok.
Nabudúce, keď si budete zapisovať vaše negatívne myšlienky, opýtajte sa sami seba, či sú naozaj pravdivé. S najväčšou pravdepodobnosťou pravdivé nie sú, tak napíšte, čo je pravda.

4. Vyberte si tri tvrdenia z vášho zoznamu pozitívnych vlastností a urobte si z nich mantru.
Vytvorte si 3 pozitívne afirmácie a opakujte si ich dennodenne. Napíšte si ich na papier a dajte si ich na miesto, kde vám budú stále na očiach (v peňaženke, na zrkadle, na stolíku...). Pomôže vám to pripomenúť nejaké tie pozitívne veci o vás, aj keď sa práve dobre necítite.

5. Pripomeňte si pocit úspechu.
Spomeňte si na tú dobu, keď ste sa cítili byť úspešní. Zavrite oči a zaspomínajte si na to, ako ste sa cítili. Vizualizácia je prekvapivo silný nástroj a dokáže vám znovu navrátiť ten krásny pocit. Môže vám pomôcť vidieť samých seba v takom svetle, aký naozaj ste.

V dnešnej spoločnosti je veľmi bežné ignorovať naše pozitívne vlastnosti a minimalizovať naše úspechy. Ale čím viac sa dokážeme vidieť v pozitívnom svetle a čím viac akceptujeme samých seba, tým viac rastieme, prosperujeme a stávame sa tou najlepšou verziou nás samotných. Zbaviť sa nášho vnútorného kritika vyžaduje úsilie a prácu, ale nakoniec sa to vždy oplatí. Odmenou vám bude šťastný a spokojný život a dobrý pocit zo seba samého.