Našou najvyššou úlohou je obyčajný všedný život. - Články

Blog oslavuje tretie narodeniny!

Wed, 22 Feb 2012 15:22:25 +0100

Keď som pred troma rokmi zakladala tento blog, ani vo sne by ma nenapadlo, že bude súčasťou môjho života po takú dlhú dobu. Ale stalo sa tak a môj blog oslavuje uť tretie narodeniny! Stále tomu nemôžem uveriť. Za ten čas sa toľko vecí zmenilo, ale blog mi zostal. Je to vlastne archív všetkého , čo sa v mojom živote odohralo. Samozrejme nie úplne všetkého, lebo osobné údaje a niektoré veci sem písať nemôžem. Aj tak nikoho nezaujíma, čo som mala na raňajky, že som pokazila písomku a podobné hlúposti.

Presne si pamätám ten deň, keď som založila tento blog. Napadlo ma, že by bolo dobré urobiť blog, kde by som pridávala články o vílach, anjeloch a ezoterike, ktorá ma tak veľmi zaujímala. Moje poznatky o ezoterike boli vtedy obmedzené len na knihy od Doreen Virtue, takže články boli vecné a stručné. No po čase sa stal môj blog osobnejším. Zistila som, že ma baví písať o sebe, o svojich názoroch a pocitoch. Aj ľudí to bavilo viac ako informatívne články o bytostiach, ktoré sa dajú nájsť hocikde inde na internete. Preto som začala viac písať o sebe a svojich zážitkoch. Bola doba, keď som bola na svojom blogu doslova závislá, neustále som naň myslela a pridávala články. Tiež som veľmi často menila dizajny blogu a tým som vlastne trávila všetok svoj voľný čas. Keby som mala spočítať všetok čas, ktorý som blogu venovala, bolo by to určite veľmi veľa hodín, dní možno aj týždňov... Ale určite ten čas neľutujem.

Vďaka blogu som sa naučila mnoho vecí. V prvom rade ma nasmeroval na tú správnu cestu. Ktovie, či by som sa duchovnu naďalej venovala, keby som ako 13 ročná nepridávala všetky tie články? Možno by teraz bol zo mňa úplne iný človek. Ďalšia vec, ktorú mi blog pomohol získať je sebavedomie. Predtým bolo moje sebavedomie kdesi pod bodom mrazu. Myslela som si, že som hlúpa, škaredá a neschopná. Hanbila som sa za seba a cítila som sa nepochopená. Predovšetkým som sa hanbila za svoju vieru. Nepoznala som žiadnych ľudí, ktorý by verili na víly a anjelov a myslela som si, že ostatní ma budú považovať za blázna. Preto som k sebe nikoho nepustila a nemala som žiadnych priateľov. No prostredníctvom blogu som spoznala ľudí, ktorí boli na podobnej vlne ako ja. Zistila som, že nie som ani zďaleka jediný človek, ktorý na také veci verí a už som sa necítila taká osamotená a odvrhnutá spoločnosťou. Postupom času mi stále viac ľudí začalo písať, že v mojich článkoch vidia samých seba.

Teraz už viem, že moje trápenie bolo zbytočné. Teda nie úplne zbytočné, doviedlo ma to predsa sem, do tohto okamihu, a teraz je všetko tak, ako má byť. Už viem, že svet je plný úžasných ľudí. Stále viac a viac ľudí začína veriť v Boha a uvedomovať si, že ďaleko presahujú svoje fyzické telo. Už sa necítim hlúpa, škaredá a nepochopená. Pochopila som, že vo vnútri sú všetci ľudia takí istí. Každý z nás maskuje svoje pocity inými reakciami a každý je ovplyvňovaní inými ľuďmi a situáciami, ale v hĺbke duše všetci túžime byť milovaní a šťastní, všetci túžime byť akceptovaní spoločnosťou. Teraz vidím seba v každom človeku, ktorého stretnem. Aj keď ich príbeh je možno odlišný od toho môjho, ale keby som vyrastala v takých istých podmienkach a prežila si to, čo prežili oni, asi by som konala rovnako. Dnes už vnímam seba ako krásnu, hodnotnú a mocnú bytosť, ktorá je právom na tejto Zemi a ktorá je súčasťou tohto nádherného vesmíru, súčasťou jednoty.

Tie časy, keď som na blog pridávala články každý deň sa už dávno skončili. Už nie som k internetu taká pripútaná ako kedysi. Radšej žijem v skutočnom svete ako by sa mal mojim svetom stať svet virtuálny. Blog beriem ako odľahčenie, nie ako povinnosť. Občas si hovorím, že by som sa mala svojmu blogu viac venovať, veď 2 články za mesiac je žalostne malý počet. Už sa nemôžem vyhovárať na školu a milión povinností. Keby som chcela, čas by sa našiel. Teraz som už druhý týždeň doma, lebo som bola chorá a teraz sú prázdniny, mám celé dni voľné a aj tak som doteraz žiaden článok nenapísala. A to jednoducho preto, lebo sa mi nechce. Myšlienok mám síce v hlave dosť a v mojom živote sa deje mnoho zaujímavých vecí, ale už necítim tú potrebu napísať to na blog. Radšej si napíšem svoje pocity do denníka. Predsalen mi sem chodí príliš veľa ľudí, ktorých osobne poznám a cítila by som sa veľmi trápne, keby si to čítali.

Ďalšia vec, ktorá sa v priebehu tých troch rokov na mojom blogu zmenila je návštevnosť. Kedysi mi na blog chodilo 10 ľudí za týždeň a teraz mi sem chodí v priemere 100 ľudí za deň. Ani neviem, kde sa tu tí ľudia berú. Väčšina ľudí objaví moju stránku pri hľadaní obrázkov a článkov cez Google. Vedeli ste, že keď zadáte do vyhľadávača "aké je to chodiť s niekým" môžete sa dostať na moju stránku? Nechápem, čo s tým má moja stránka spoločné. Najnavštevovanejšie články na mojom blogu sú múdre myšlienky a citáty. Veľa ľudí mi chodilo aj na článok o venčeku. Radšej som ho vymazala, lebo predstava, že toľko cudzích náhodných ľudí si číta moje pocity a pozerá moje fotky mi bola dosť nepríjemná.

Ďalším problémom je, že ľudia nepíšu komentáre. Zverejním niekoľko článkov, o týždeň sa vrátim a nevidím žiadne komentáre, tým pádom ani nemám motiváciu niečo písať, veď to aj tak nikto nečíta a nikoho to nezaujíma. Lenže potom mi len tak medzi rečou niekoľko ľudí od ktorých by som to vôbec nečakala v priebehu týždňa povie, že čítali na mojom blogu toto a toto. Ja sa potom vystraším, odkiaľ preboha vedia a mojom blogu a ako to, že nepíšu komentáre, keď si to už prečítali. Preto vás prosím, ak čítate moje články, píšte k nim aj komentáre. Nemusí to byť nič komplikované, stačí napísať "Čítal som" a ja budem vedieť, že aspoň jedna osoba si ten článok prečítala a ja sa tu nerozprávam sama so sebou.

No dobre, to som trochu odbočila od témy. Áno, môj blog má už 3 roky. V podstate som hrdá na to, čo som za tie roky vytvorila. Viem, že blog nie je dostatočne aktívny a nemám tu veľa inteligentných a svetoborných článkov, ale dala som tu kus zo mňa a preto pre mňa blog toľko znamená. Som zvedavá, ako dlho mi vydrží. Pokiaľ nepadne internet alebo sa nestane nejaká nečakaná katastrofa, nemám v pláne ho zrušiť. Ale človek nikdy nevie, hlavne v týchto časoch, keď sa píše rok 2012...

Na záver by som chcela poďakovať každému jednému človeku, ktorý kedy zavítal na môj blog. Ďakujem vám všetkým, čo si čítate moje články! Ďakujem všetkým, čo mi napísali komentár, email - veľmi si to vážim. Ďakujem aj tebe, milá osoba, ktorá si práve číta tieto riadky! Mám vás všetkých rada. Bez vás by som nebola tam, kde som teraz. Dúfam, že sa mi podarí prekonať lenivosť a budem vás obohacovať svojimi myšlienkami aj naďalej. Dúfam, že vám bol môj blog nápomocný a že sa sem radi vrátite. Ak máte nejaké pripomienky alebo špeciálne žiadosti na zlepšenie tohto blogu, sem s nimi.

Mocné myšlienky na podporu života - 2 časť

Sun, 05 Feb 2012 17:00:00 +0100

9. Som ochotná zmeniť sa

Stále chceme meniť život a iných ľudí, ale v našom svete sa nič nezmení, ak nevykonáme zmeny naprv v sebe. Často sa mocne pridržiavame zvykov a presvedčení, ktoré nám už neprinášajú nijaký pozitívny úžitok.

Som ochotná uvoľniť staré, negatívne presvedčenia. Sú to len myšlienky, ktoré mi stoja v ceste. Moje nové myšlienky sú pozitívne a napĺňajú ma.

10. Je to iba myšlienka a myšlienku môžeme zmeniť

Prostredníctvom našich myšlienok dokážeme vytvárať tie najhroznejšie scenáre. Môžeme tieto myšlienky odmietnuť a okamžite sa prestať takto strašiť. Chcete, aby sa vaše myšlienky stali vašimi najlepšími priateľmi? Potom pestujte myšlienky, ktoré utvárajú váš svet pozitívnym spôsobom. Vyberajte si utešujúce myšlienky, láskavé myšlienky, priateľské myšlienky, vtipné myšlienky. Myšlienky múdrosti a elánu.

Staré myslenie ma už neobmedzuje. Svoje myšlienky si starostlivo vyberám. Získavam nové postrehy a nové pohľady na môj svet. Som ochotná zmeniť sa a rásť.

11. Každá myšlienka vytvára moju budúcnosť

Neustále si uvedomujem, aké myšlienky vytváram. Som ako pastier stáda oviec, a keď niektorá zablúdi, s láskou ju privediem späť. Ak zbadám, že som vyslala nevľúdnu a neláskavú myšlienku, rýchlo ju pri plnom vedomí nahradím láskavou myšlienkou. Vesmír nepretržite počúva a odpovedá na tok mojich myšlienok. Dbám, aby tok mojich myšlienok bol čistý.

Vesmír bezvýhradne podporuje každú myšlienku, ktorú vytvorím a ktorej verím. Mám na výber nepreberné množstvo myšlienok. Vo svojom živote vytváram rovnováhu, súlad a pokoj.

12. Nejestvuje žiadna vina

Až keď prejdeme kilometer v topánkach iného človeka, porozumieme, prečo sa dotyčný správa tak, ako to vidíme. Všetci sme prišli na svet ako bábätká, ktoré boli úplne otvorené a dôverovali v život a mali veľkú sebahodnotu a sebaúctu. Ak nie sme dnes také, znamená to, že sme zišli z cesty alebo nás niekto naučil niečo iné. Negativity sa môžeme zbaviť.

Nepotrebujem nikoho viniť, ani seba samu. Všetci konáme, ako najlepšie vieme, s pochopením a informáciami, aké máme.

13. Zbavujem sa všetkých očakávaní

Ak nemáme konkrétne očakávania, nemôžeme byť ani sklamaní. Ak máme rady samy seba a vieme, že nás čaká len dobro, nezáleží na tom, čo bude nasledovať, lebo budeme vždy naplnené.

Slobodne a s láskou kráčam životom. Mám sa rada. Viem, že v každom ohľade ma čaká len dobro.

14. Mám ostrý zrak

Neochota "vidieť" určité aspekty našich životov môže zatemňovať náš pohľad. Neochota vidieť veci také, aké sú, býva často istou formou ochrany. Nesúvisí s kvalitou nášho zraku. Oční lekári náš zrak neliečia, iba predpíšu pri problémoch so zrakom okuliare. Zlá výživa môže tiež spôsobovať, že vidíme zle.

Zo svojej minulosti uvoľňujem všetko, čo zatemňuje môj pohľad. Vo všetkom v mojom živote vidím dokonalosť a harmóniu. Ochotne odpúšťam. Napĺňam svoju víziu láskou a na všetko hľadím so súcitom a porozumením. Môj jasnozrivý pohľad do vnútra seba samej sa odzrkadľuje vo vonkajšom pohľade.

15. Cítim sa na svete bezpečne a život ma miluje a podporuje

Toto pozitívne tvrdenie nosím na kartičke vo svojej peňaženke. Vždy, keď siahnem po peniazoch, vidím: Cítim sa vo Vesmíre bezpečne a celý život ma miluje a podporuje. Pripomenie mi to, čo je v mojom živote skutočne dôežité.

Vdychujem plnosť a bohatstvo života. S radosťou pozerám, ako ma život výdatne podporuje a prináša oveľa viac, než si dokážem predstaviť.

16. Môj život je zrkadlo

Každý človek v mojom živote odzrkadľuje určitú moju časť. Ľudia, ktorých mám rada, odrážajú moje láskyplné aspekty. Ľudia, ktorých nemám rada, zase odrážajú tie moje zložky, ktoré potrebujem uzdraviť. Každý životný zážitok je príležitosťou na rast a uzdravenie.

Ľudia v mojom živote sú mojím zrkadlom. Poskytujú mi príležitosť na rast a zmenu.

Mocné myšlienky na podporu života - 1 časť

Sat, 28 Jan 2012 18:49:46 +0100

Nasledujúce myšlienky nepochádzajú z mojej hlavy. Sú to myšlienky, ktoré som našla v knihe "Život v láske, zdraví a radosti - príručka pre ženy" od Louise L. Hay. Sú veľmi pozitívne a inšpiratívne (samozrejme nie len pre ženy), preto som sa rozhodla, že sa s vami o ne podelím. Ja som si ich vytlačila a vylepila na stenu, takže ich mám stále na očiach a podľahnúť smútku je teraz pe mňa priam nemožné:).

Myšlienky a slová vytvárajú našu skutočnosť a naše životné zážitky. Keď sa naučíme dôsledne si vyberať pozitívne myšlienky, staré, negatívne myšlienky sa postupne rozpustia. Kráčajte po prekrásnej ceste zmeny a rastu. Šťastnú cestu!

1. Moje uzdravovanie prebieha rýchlim tempom

Vaše telo vie, ako sa uzdraviť. Zbavujte sa negatívneho odpadu. Milujte svoje telo. Nasycujte ho zdravými potravinami a nápojmi. Udržiavajte ho ako v bavlnke. Vážte si ho. Vytvárajte v sebe pohodu. Dovoľte svojmu telu sa uzdraviť.

Som ochotná odpustiť a vydať sa na cestu uzdravovania. Dovoľujem láske prúdiť zo srdca do celého tela. Láska očisťuje a uzdravuje každú čiastočku môjho tela. Viem, že si zaslúžim byť zdravá.

2. Dôverujem svojej vnútornej múdrosti

V každom z nás sa nachádza miesto, ktoré nás spája s nekonečnou múdrosťou Vesmíru. Na tomto mieste sú prítomné odpovede na všetky vyslovené a nevyslovené otázky. Učte sa dôverovať svojmu vnútornému JA.

Počas celého dňa počúvam svoj vnútorný hlas, ktorý ma neustále vedie. Intuícia ma tiež podporuje. Dôverujem svojmu vnútornému hlasu. Som v bezpečí.

3. Som ochotná odpustiť

Ak sme podľahli moci pokryteckej zatrpknutosti, nemôžeme byť slobodné. Aj keď nevieme, ako odpustiť, môžeme aspoň prejaviť ochotu odpustiť. Vesmír našu snahu ocení a pomôže nám nájsť spôsob, aby sme to dokázali.

Oslobodzujem sa od minulosti, pretože odpúšťam sebe i ostatným. Odpustenie je odpoveďou takmer na každý problém. Odpustenie je pre mňa darom. Odpúšťam, a tým sa stávam slobodná.

4. Som hlboko naplnená všetkým, čo robím

Nikdy sa nám už nenaskytne príležitosť prežiť dnešný deň ešte raz, a preto by sme si mali vychutnať každú chvíľku. Vo všetkom, čo robíme, sa nachádza bohatstvo a naplnenie.

Každá chvíľa je pre mňa jedinečná, pretože nasledujem svoje vyššie inštinkty a načúvam hlas svojho srdca. Som zmierená so svetom a so všetkým, čo sa v ňom odohráva.

5. Dôverujem toku života

Učíme sa, ako funguje život. Je to podobné, ako keď sa učíme pracovať s počítačom. Keď ste dostali svoj prvý počítač, začínali ste s najjednoduchšími úkonmi, naučili ste sa základy práce s počítačom - ako ho zapnúť a vypnúť, ako otvoriť a uložiť dokument, ako ho vytlačiť. Na tejto úrovni počítač skvele pre vás pracuje. Počítač však môže pre vás robiť oveľa viac, ak sa naučíte ďalšie spôsoby ovládania. Tak je to aj v živote. Čím viac sa naučíme, tým viac úžasných vecí nám pripraví.

Jestvuje rytmus a tok Života a ja som jeho súčasťou. Život ma vždy podporuje a prináša mi len dobré a pozitívne zážitky. Dôverujem toku života, pretože mi prináša najvyššie dobro.

6. Uvoľňujem svoju minulosť a každému odpúšťam

Možno sa nechcete zriecť svojich starých bolestí, ale ak ich v sebe budete zadržiavať, zostanú uviaznuté. Ak dovolím svojej minulosti odísť, budem prežívať každú chvíľu bohatšie a plnšie.

Oslobodzujem seba a každého v mojom živote od starých poranení. Ja i oni odteraz slobodne kráčame k novým nádherným zážitkom.

7. Celá sila spočíva v súčasnom okamihu

Nie je dôležité, ako dlho vás trápi problém, pretože ho môžete okamžite začať riešiť. Len čo zmeníte svoje myslenie, váš život sa tiež zmení.

Minulosť sa skončila a nemá nado mnou žiadnu moc. Od tejto chvíle som slobodná. Prostredníctvom myšlienok si dnes vytváram svoju budúcnosť. Preberám moc do svojich rúk. Som v bezpečí a som slobodná.

8. Som v bezpečí, je to len zmena

To, v čo veríme, sa stáva našou budúcnosťou. Čím viac dôverujeme životu, tým väčšmi sa nám život odvďačí.

S radosťou a ľahkosťou prekračujem všetky mosty. Všetko staré vo mne sa mení na nové nádherné zážitky. Môj život sa ustavične zlepšuje.

Technika prekonala všetky vzdialenosti, nevytvorila však žiadnu blízkosť

Tue, 17 Jan 2012 10:00:00 +0100

Človek je tvorivý a vymýšľavý druh. Jeho zvedavosť a predstavivosť ho posúva neustále dopredu. Už od nepamäti vytvára človek nové vynálezy na uľahčenie práce a pre pohodlie. Už naši predkovia prišli na to, že predmety nájdené v prírode môžu využívať na výrobu nástrojov a zbraní. Postupom času sa spolu s človekom vyvíjala aj technika. Neustále zdokonaľovanie našich vynálezov nás priviedlo do tejto technologicky vyvinutej doby. Ale je to pre nás to najlepšie riešenie?

Minulé storočie bolo na objavy a technické novinky doslova prevratným. Keď sa pozrieme, čo všetko stihlo ľudstvo za posledných 100 rokov vymyslieť, tak zistíme, že žijeme v období, keď nastali najväčšie zmeny. Je ťažké uveriť tomu, že len pred dvesto rokmi ľudia nepoznali elektrinu, o počítačoch a televíziách ani len nechyrovali a po kamenných uliciach sa premávali koče. Keby sme sa vrátili späť v čase o 100 rokov a predstavili ľuďom mobilný telefón, počítač alebo iný vynález modernej doby, pravdepodobne by nás upálili. Považovali by to za čiarnu mágiu, nie za užitočný vynález.

Pre nás je tento svet len obyčajná realita, ale pritom je to niečo úžasné. Vďaka pár múdrym hlavám tu máme dnes úplne iný svet ako pred 100 rokmi. Technika sa stala nevyhnutnou súčasťou každodenného nažívania celej civilizácie. Bez nej si už život nedokážeme ani predstaviť. K dispozícii máme nespočetné množstvo užitočných vynálezov a objavov, ktoré nám uľahčujú a okrášľujú život. Vďaka vynájdeniu automobilovej, leteckej či verejnej dopravy už nemusíme cestovať celé mesiace, aby sme sa dostali na druhý koniec sveta. To, ako nám vynálezy ako práčka, sporák, umývačka riadu, chladnička či vysávač uľahčujú život si často ani neuvedomujeme. Berieme to ako samozrejmosť, ale keby sme mali žiť nejaký čas bez nich, uvedomili by sme si ich dôležitosť.

Človek je spoločenský tvor. Potrebuje spoločnosť a preto si vymyslel niekoľko spôsobov, aby ľudskú komunikáciu uľahčil. Najpopulárnejší a najvyužívanejší prostriedok ľudskej komunikácie na diaľku je mobilný telefón. Za posledných pár rokov sa stal neodlučiteľnou súčasťou našich životov. Dokonca ani väčšina našich starých rodičov sa nedokázala tomuto fenoménu ubrániť. Mobilné telefóny posunuli ľudskú komunikáciu na úplne inú úroveň. Môžeme spolu hovoriť kedykoľvek a kdekoľvek bez veľkej námahy. V mobilných telefónoch je zahrnuté aj obrovské množstvo iných užitočných vecí. Chcete sa napojiť na internet? Žiaden problém. Chcete si zvečniť blízkych alebo ich nakamerovať? Opäť žiaden problém.

Jedným z najdominantnejších vynálezov tejto doby je nepochybne počítač. Stretávame sa s ním všade - v domácnosti, v škole, v práci, na úradoch... Počítače sú rýchlejšie ako ľudský mozog a informácie sa na nich prenášajú neuveriteľnou rýchlosťou. Komunikácia na internete je rýchlejšia ako tá medzi ľuďmi. Možností máme mnoho, môžeme si posielať e-maily, chatovať na Facebooku, prispievať komentármi do diskusií, robiť videohovory cez Skype.

Je priam ohromujúce, kam sa komunikácia na diaľku v rozmedzí takého krátkeho času dostala. V súčasnosti môžeme byť dosiahnuteľní kdekoľvek na svete, a to nielen zvukom, ale aj obrazom. Mnoho ľudí uprednostňuje tento spôsob komunikácie, lebo je to pohodlnejšie a rýchlejšie. Namiesto toho, aby sme sa s nejakým človekom osobne stretli, radšej mu pošleme e-mail alebo správu na Facebooku. Ostáva nám však jedna dôležitá otázka: Dokáže moderná technológia úplne nahradiť ľudskú komunikáciu? Je správne, že malé deti sa už nehrajú spolu na ihrisku, ale chatujú na Facebooku? Kam táto spoločnosť smeruje?

Ja zastávam názor, že mobilný telefón a sociálne siete nikdy nemôžu nahradiť ľudský rozhovor medzi dvoma očami. Pri ľudskej komunikácii nejde iba o voľbu slov, ale aj o reč tela. Pri verbálnej komunikácii môžeme názorne ukazovať, zdôrazňovať... To pri telefonovaní či písaní nie je možné, tým stráca tento spôsob komunikácie svoje čaro. Dovolím si tvrdiť, že skutočné priateľstvo nemôže vzniknúť prostredníctvom komunikačných technológií. Mali by sme sa zamyslieť nad tým, do akej miery ovplyvňujeme techniku my a ako ovplyvňuje ona nás. Je zreteľné, i keď si to možno ani neuvedomujeme, že technika utvára ľudské životy oveľa viac, ako človek tvorí techniku. Stávame sa otrokmi komunikačných médií a väčšina z nás si to ani neuvedomuje. Takisto, ako technika vzdialenosti prekonáva, tak ich aj v medziľudských vzťahoch vytvára.

Mandala č.29

Mon, 16 Jan 2012 05:04:00 +0100

Toto je jedna z mandál, ktoré som namaľovala počas Vianočných prázdnin. Vzor je pomerne jednoduchý, ale ani si neviete predstaviť, koľkokrát som to gumovala aby to bolo symetrické. Na tieňovaní som si dala dosť záležať a použila som viac farieb ako obvykle. Vysledok sa mi celkom páči. A čo vám?

Formát: A3

Čas výroby: cca 5 hodín

Štýl maľovania: farebné ceruzky a pastely

Spokojnosť: 100%

Dátum výroby: December 2011

Úvaha o živote

Sat, 14 Jan 2012 22:50:12 +0100

Tu a teraz. Práve tento moment. To je niečo, čo som sa naučila v priebehu posledných dní. Presnejšie povedané od začiatku roka 2012.

Začiatkom nového roka sa pre mňa začala nové etapa života. Nastal pre mňa čas, spracovať všetky udalosti, ktoré sa počas môjho života udiali, radikálne odpustiť sebe a všetkým, ktorí mi chcene či nechcene ublížili. Cítim, akoby sa mi celý môj doterajší život odohrával pred očami. Vracajú sa mi spomienky z raného detstva. Spomínam si na tie časy, keď sme ešte žili v inom meste, keď som chodila do inej školy a stretávala sa s inými ľuďmi. Vtedy bolo všetko iné, akoby som to ani nebola ja. Sú to ako spomienky z iného života, také vzdialené od dnešnej reality. Po presťahovaní sa môj život úplne zmenil. Prvé roky v nových školách boli ťažké a nepríjemné, ale som rada, že som si tým všetkým prešla. Len vďaka nim som sa dopracovala k tomu, kým som teraz. Teraz už chápem, čo spôsobovalo moje trápenie a čo bolo mojim problémom. Mohla som si za to ja, svojimi myšlienkami a postojom som si to všetko doslova privolávala do svojho života. Dnes sa nad svojimi bývalými trápeniami len usmievam a hovorím si, že keby som vedela to, čo viem teraz, reagovala by som úplne inak. Som vďačná za svoje detstvo, bolo to krásne obdobie, plné zaujímavých zážitkov, ktoré ma veľa naučili, rozhodne sa nemám na čo sťažovať.

Môj život je jedno veľké požehnanie. Nikdy som si to neuvedomovala tak silno, ako teraz. Slovami nedokážem vyjadriť svoju vďaku Bohu, že mi umožnil byť tu a teraz. Cítim sa poctená touto obrovskou príležitosťou. Uvedomujem si, že som súčasťou niečoho naozaj veľkého. Žiť v tomto čase na tejto Zemi je veľká výzva. Ponúka sa nám toľko možností pre osobný rast, záleží len na nás, ako ich využijeme. Každý z nás má silu a potenciál niečo zmeniť.

Život v hmotnom tele je plný nástrah. Je ťažké odolať vplyvom spoločnosti, hlavne, keď sú také silné. Človek sa nevyhne vonkajším okolnostiam ani vplyvu médií. To, ako myslíme, čo jeme, kde sa pohybujeme a s akými ľuďmi sa stretávame nás veľmi ovplyvňuje. A práve to býva príčinou toho, že väčšina ľudí zabudne na to, kým sú. Príjmu presvedčenie, že život je peklo, svet je nespravodlivý a ľudia sú zlí. Je smutné, že počet takýchto ľudí na svete prevláda. Hlavne mládež to má ťažké. Musí nájsť svoje miesto v spoločnosti, ale s vplyvom násilia a hádok v rodine, šikanovania v škole a rôznych iných vecí sa nevie vysporiadať. Aj pre mňa je niekedy ťažké. Nikdy som nebola prototypom šťastného dieťaťa, skôr obete, na ktorej si každý vybíjal svoju nespokojnosť zo životom. Keby som pred piatimi rokmi nedozvedela o duchovne a nevydala sa touto cestou, neviem, čo by so mnou teraz bolo. Možno by som ten nátlak nevydržala a stala by som sa jednou z tých, ktoré si myslia, že sú strašne cool, keď vypijú tri flaše vodky, každú noc vymetajú bary a snažia sa uniknúť vlastným myšlienkam a pocitom. Preto mám pre takých ľudí pochopenie a chcem im pomôcť. Treba ich naviesť na tú správnu cestu a ukázať im ich vlastnú hodnotu.

Neviem, čo sa so mnou stalo, ale mám pocit, že teraz vidím život v úplne inom svetle. Kedysi pre mňa život znamenal prevažne nudnú rutinu, ktorá zahrňovala školu a mnoho otravných povinností. No začiatkom roku 2012 sa vo mne niečo zobudilo. To niečo mi pripomína, aký je život vzácny. Pomohlo mi to uvedomiť si, čo je v živote naozaj dôležité. Nemá zmysel stresovať sa zo skúšok a písomiek. Na konci života si aj tak nespomeniem, z čoho aká písomka bola. Nechcem na smrteľnej posteli ľutovať, že som svoj život premárnila strachom zo zbytočností a dôležitým veciam som nevenovala pozornosť. Pomohlo mi to uvedomiť si, ako veľmi milujem svoju rodinu. Mám rada všetkých tých ľudí a je mi cťou žiť s nimi v domácnosti, keď sa niekedy rozdelíme, budú mi naše spoločné chvíle chýbať. Tiež mi to pripomína, že mám rada všetkých ľudí, ktorí kedy vstúpili do môjho života. Veľmi si cením a rešpektujem všetky moje kamarátky. Dokonca mi to pripomína aj to, ako veľmi rada chodím do školy. Musím povedať, že doteraz som školu nenávidela a každý deň v nej bol pre mňa utrpením. Ale keď som teraz po prázdninách prvý krát vstúpila do školy, uvedomila som si, ako veľmi mám svoju školu rada. V skutočnosti to nie je nič hrozné ani ťažké. Na písomky sa nemusím stresovať, ak dávam pozor na hodinách, doma sa to naučím a vydám zo seba to najlepšie, nemám sa čoho obávať. Milujem typickú komornú atmosféru v našej triede a chvíle strávené s mojou kamarátkou, vďaka ktorej je škola 1000 krát zaujímavejšia. Dokonca mám rada aj tie nudné hodiny matematiky a fyziky, kedy len bezmyšlienkovite odpisujeme z tabule a s kamarátkou odpočítavame minúty do zvonenia. Uvedomila som si, ako mi to všetko bude chýbať, keď sa to raz skončí. A ono sa to skončí, lebo nič netrvá večne. Mám pred sebou posledný polrok školy, na akú som zvyknutá a plánujem si ho poriadne užiť. Potom ma čaká maturitný ročník, ktorý je už odlišný, plný seminárov.

Mám pocit, že som konečne porozumela tomu, čomu sa snažím porozumieť už roky. Doteraz som o tom len písala a snívala, že snáď niekedy dospejem do bodu, keď budem môcť s úsmevom na tvári povedať, že milujem svoj život. A teraz tá chvíľa prišla. Som nesmierne šťastná a vďačná za to, že môžem žiť tento život, že mám všetko, čo potrebujem a všetko, čo som vždy chcela. Prosím Boha len o to, aby mi dal dostatok sily, aby som si zachovala svoje čisté myslenie a aby som mohla vnášať svetlo do života iných ľudí a podieľať sa na budovaní lepšej spoločnosti. Ďakujem!

Mandala č.28

Wed, 11 Jan 2012 17:06:39 +0100

Po dlhom čase som sa cez Vianoce pustila do maľovania mandál. Jednou z mandál, ktoré som namaľovala je aj táto. Žltá a oranžová sú moje obľúbené farby, preto som sa rozhodla zladiť túto mandalu do týchto farieb. Je to jedna z mojich najobľúbenejších mandál, ktoré som kedy namaľovala, lebo jej žiarivosť mi vždy zdvihne náladu.

Formát: A3

Čas výroby: cca 5 hodín

Štýl maľovania: farebné ceruzky a pastely

Spokojnosť: 100%

Dátum výroby: December 2011

Konečne je to za mnou

Tue, 10 Jan 2012 17:08:13 +0100

Uff... Konečne si môžem vydýchnuť. Obávané skúšky sú už za mnou.

Dnes sa konala druhá čast skúšky na Nemecký jazykový diplom, tá ústna. Keď si predstavím, ako som sa celý rok tohoto dňa obávala a že je to už KONEČNE za mnou, mám veľmi dobrý pocit.

Cez prázdniny ma znovu premohla stára známa lenivosť, takže som tomu učeniu moc nedala. Síce som sa na to pripravovala, ale asi nie tak poriadne, ako by to chcelo. Najviac som sa začala učiť asi 2 dni pred skúškou. Ja som hrozná, vždy všetko nechávam na poslednú chvíľu a potom stresujem, že nič nestíham. Včera som celý deň nič nerobila, len si opakovala svoju prezentáciu. Ešte aj v noci som sa niekoľkokrát zobudila na to, že vo sne odrapotávam svoju prezentáciu. Aj keď učiteľka zdôrazňovala, že sa to nemáme učiť naspamäť, ale máme hovoriť voľne a prirodzene, to by asi odo mňa chcela veľa. Ja neviem hovoriť prirodzene a uvoľnene, hlavne keď stojím pred komisiou, všetky oči na mňa zírajú a očakávajú, že im poviem niečo inteligentné.

Skúška prebiehala takto: Na rad som prišla ráno o 8:40. Dali mi papier, na ktorom bola téma a určité pojmy, ktoré som mala spracovať a ku každému niečo povedať. Ja som dostala tému Priateľstvo. To je celkom jednoduchá téma a takú jednoduchú som neočakávala, takže som nemala nič extra pripravené dopredu. Tých 20 minút mi bolo na prípravu strašne málo, k poslednému bodu som stihla napísať jednu vetu a už som bola na rade. Vošla som do miestnosti, sadla si pred komisiu a začala som niečo rozprávať. Hneď som znervóznela, robila banálne chyby, neustále bľabotala to isté dookola a v podstate som tam nič inteligentné nepovedala. Ale aspoň niečo som im tam vykoktala, takže môžem byť aspoň na to hrdá. Potom nasledovala diskusia na túto tému, ktorú som celkom zvládla, aj keď som mohla vymyslieť aj lepšie odpovede.

Nakoniec moja prezentácia o Národných parkoch dopadla ako väčšina mojich ústnych odpovedí. Celá som znervóznela, hovorila som monotónne a nezaujímavo, znelo to nabiflene, dookonca aj to, čo som improvizovala. V strese mi vypadlo niekoľko dôležitých faktov, veľa vecí som doplietla a vkuse som sa pozerala do svojho papierika, aj keď som odtiaľ nič nečítala. V priebehu môjho prezentovania som videla znudené tváre učiteliek a ich nie práve nadšené pohľady z mojej prezentácie. Viem, že z toho, čo mala splňať úspešná prezentácia som nesplnila takmer nič. Malo to biť humorné a informatívne a to moje nebolo humorné ani trochu. Ani neviem, čo môže byť na téme "Narodné parky na Slovensku a v Nemecku" vtipné. Namiesto prirodzeného uvoľneného prejavu bol môj prejav hektický, monotónny, plný trápneho pohupovania z nohy na nohu, neustáleho koktania a nadmerného používania citoslovca "ehm". Keď som skončila s prezentáciou, dostala som zopár otázok od komisie, na ktoré som vykoktala ako-takú primitívnu odpoveď. Potom ma pustili domov. Celé to zbehlo strašne rýchlo a ja som nemohla uveriť tomu, že je už po všetkom strese a trápení. Keď som vychádzala z dverí, prvá myšlienka bola "Hurá, už to mám za sebou!". Druhá myšlienka "Preboha, čo za hlúposti som tam splietala".

No čo už, teraz na tom aj tak už nič nezmením, takže nemá zmysel sa s tým trápiť. Hlavné je, že žijem a to, na čo som sa celý rok stresovala je konečne za mnou. A keď som už zvládla toto, tak hravo zvládne všetky ostatné školské povinnosti. Už len prežiť písomku z matiky, ktorá je o dva dni a potom už snáď bude pokoj.

Táto skúška mi dopomohla uvedomiť si, čo je v živote naozaj dôležité. Aj keď som bola počas skúšania dosť vystrašená a nervózna, zaznamenala som určité zlepšenie. Minulé roky by som tam asi od strachu skolabovala, ale dnes som to prežila a ani som neutiekla. Pred skúškou som vyslovila milión modlitieb, takže asi pri mne v tej chvíli stáli celé nebesá, lenže ja som bola príliš rozrušená, aby som ich vnímala. Ale po skončení skúšky som mala povznesenú náladu a dobrý pocit, že sa už z tými otravnými parkami a lykožrútmi nemusím viac zaoberať.

Som vážne zvedavá, ako to celé dopadne. Ja mám z obidvoch skúšok, z písomnej aj ústnej dosť zlý pocit, ale to neznamená, že som to nespravila. Ja mám vždy zo svojich výkonov strašný pocit, lebo som na seba príliš náročná. Myslím si, že dostanem štvorku alebo pätku a nakoniec je z toho jednotka. Možno mi nejakým spôsobom za niečo dajú body a ja ten diplom zázrakom dostnanem. A keď nie, tak sa nezbláznim, nie je to životne dôležité. Konečne mám teraz po pol roku čas venovať sa veciam, ktoré mám rada:).

Rok 2012 - Ktovie, čo nám prinesie

Mon, 02 Jan 2012 16:31:17 +0100

A je to tu! Pýtate sa čo? No predsa rok 2012, dlho očakávaný a obávaný. Niečo na tom zrýchľovaní času musí byť, lebo ku koncu roku 2011 sa mi zdali byť dni stále kratšie a kratšie. Všetko to zbehlo rýchlo ako voda. Zdá sa mi to byť nedávno, čo som v roku 2008 uvažovala o roku 2012 a spoliehala sa na to, že dovtedy mám ešte 4 roky.

Ja osobne verím tomu, že sa v roku 2012 niečo stane. Nemyslím si, že 21.12. 2012 nastane koniec sveta, to sa mi zdá byť prehnané. Ale myslím si, že nastane nejaká významná zmena. Nebude to zo dňa na deň, ono to už niekoľko rokov prebieha, ale vyvrcholí to v tomto roku a bude to pokračovať ďalšie roky. V akej forme to vyvrcholenie príde, to presne neviem. Možno to bude pád spoločnosti alebo rôzne prírodné katastrofy.

Väčšina ľudí si myslí, že ich sa to netýka, oni za nič nemôžu a nie sú to dobrovoľne. Ale ja si myslím, že každý jednotlivec môže ovplyvniť spoločnosť. Nikto tu nie je z donútenia, každý z nás si život na tejto planéte v tomto čase vybral a môže byť veľmi vďačný, lebo dostal možnosť veľkého osobného rastu. Je to ako výhra v lotérii, lebo duší, ktoré by to chceli zažiť je mnoho, ale len 7 miliárd má tú možnosť.

Keď sa pozrieme na terajšiu situáciu vo svete, vidíme, že nič nie je v poriadku. Ja sa v politike nevyznám, ale aj s mojim laickým pohľadom môžem usúdiť, že takto to ďalej nejde. Celý systém je založený na deštruktivite a čoskoro padne. Ľudia už doničili veľkú časť zeme a vyplytvali mnoho zdrojov. Naša planéta nie je stavaná na takúto populáciu, ďalej to už nevydrží.

V histórii našej planéty sa už vystriedalo mnoho civilizácií, ktoré boli v dôsledku zneužívania matky Zeme zničené. Ktovie, či tá terajšia bude nasledovať.

Mnoho sa bráni tým, že koniec sveta bol predpovedaný na niekoľko predchodzých rokov a Zem ešte stále stojí, tak prečo by sa práve teraz malo niečo stať? Uveria až vtedy, keď to uvidia na vlastné oči. Ale že by sa rôzne vyspelé civilizácie z minulosti ako napríklad Mayovia, rôzni veštci Biblia atď. mýlili?

Čítala som mnoho kníh na tému roku 2012. Niektoré z nich hlásia, že Zem sa pripravuje na prechod do 5 dimenzie. Zem sa očistí od veľkej časti obyvateľov a prežijú len duchovne vyspelí jedinci, ktorí budú s novými vibráciami Zeme stíhať. Tí tu založia novú spoločnosť, v ktorej už nebudú mať moc peniaze, ľudia budú žiť v miery a láske a navzájom si budú všetci pomáhať.

Či tomu verím, to vám neviem povedať. Zdá sa mi to byť príliš rozprávkové na to, aby to bola pravda. Ale všetko je možné a mojim snom vždy bolo žiť v takej spoločnosti. No keď naozaj dôjde k čisteniu planéty, môj život je vo veľkom ohrození, pretože vyspelými duchovnými vlastnosťami, ktoré sú potrebné na prechod do piatej dimenzie zatiaľ nedisponujem. Takých ľudí je na svete veľmi málo. Nechcem, aby sa naplnil ten katastrofický scenár, že všetci ľudia naokolo umrú a všetko bude zničené, preto sa len modlím, nech to nebude také drastické.

Na druhej strane si uvedomujem, že v spoločnosti, aká tu vládne teraz sa mi život až tak nepáči. Chcem, aby sa niečo zmenilo, pretože sa mi nepozdáva predstava, že o dvadsať rokov bude všetko riadené elektronicky, najväčšiu moc budú mať peniaze, ľudia budú chladní, sebeckí a nešťastní, nebudú chodiť do prírody, budú jesť len jedovatú stravu z obchodov a akési hodnoty ducha ich nebudú vôbec zaujímať. Táto spoločnosť sa rozhodne musí zmeniť a ak pri tom zomriem, tak to tak malo byť a budem vo svojom vývoji pokračovať na iných úrovniach bytia. Ak to prežijem, tak mi bude cťou budovať novú, lepšiu spoločnosť. Ale nemám v pláne čoskoro zomierať, ešte som mladá a je toľko vecí, ktoré by som chcela vo svojom živote stihnúť.

Som zvedavá, ako to nakoniec dopadne. Možno sa nič extra v priebehu tohto roka nestane a život bude normálne pokračovať ďalej. Možno sa stane zopár malých vecí, ktoré ma priveľmi neovplyvnia a budem žiť tak ako doteraz. Možno sa odohrá zopár zmien, ktoré urobia môj život lepším alebo horším alebo sa mi rovno obráti celý život naruby.

Každopádne som veľmi vďačná, že môžem žiť v takejto významnej dobe. Milujem svoj život a ďakujem Bohu, že môžem všetky tieto nádherné veci prežívať. V mojom živote je teraz všetko v úplnom poriadku a dúfam, že v roku 2012 budem na sebe ešte viacej pracovať, aby bol zo mňa dobrý človek, ktorý dá niečo tejto spoločnosti. Budem sa snažiť, nech sú moje myšlienky plné lásky a konečne dovolím všetkým mojim dobrým vlastnostiam, nech vyjdú na povrch a zbavím sa hlúpych vzorcov správania, ktoré už nepotrebujem.

Želám aj Vám milí priatelia, nech Vám rok 2012 prinesie pokoj v duši, lásku a mnoho krásnych okamihov, nech sa stane čokoľvek!:)

Na prelome rokov 2011/2012

Mon, 02 Jan 2012 16:28:50 +0100

Tak a máme po Vianociach. Aj Silvester je už za nami. Aké ste mali Vianoce? Tie moje boli výborné. Žiadne hádky sa nekonali, atmosféra bola dobrá a dostala som veľa krásnych darčekov. Niekedy sa čudujem, čím som si to zaslúžila. Deň po Vianociach sme išli na návštevu k tete, kde bolo super. Deň potom zase prišli oni k nám. Potom odišli rodičia preč, tak som mala 2 dni voľna, kedy som nemusela vôbec nič robiť a tie som strávila maľovaním mandál. Namaľovala som ich dve a už by som ich bola dala na blog, keby môj nový mobil nemal nejaký záhadný problém s prenášaním fotiek do počítača. Dokým sa to nevyrieši, budete si musieť počkať.

Rada by som kreslila ďalšie mandaly, ale teraz nemôžem, lebo sme práve na lyžovačke v Rakúsku. Prišli sme sem 31.12 a vrátim sa domov 7.1. Bývame v jednom bio penzióne, kde varia len bio jedlo a je to tu pekné. Včera som bola lyžovať, ale dnes som zostala na izbe, lebo pracujem na projektoch do školy. Je tu aj wifi, takže konečne prvý krát počas dovolenky nemusím pozastavovať blog a môžem zverejniť aj nejaké články. Je to zvláštny pocit, nikdy som nepísala články tak ďaleko od domu. Zajtra pôjdem pravdepodobne znovu lyžovať. Lyžovanie je tu dobré, so Slovenskom sa to nedá porovnať. Svahy sú omnoho kvalitnejšie a 1000 krát väčšie. Sme tu dokopy 5 rodín a vždy sa niekto zo skupinky stratí v spleti tisícich zjazdoviek. Ja som expert na stratenie sa, takže musím byť stále v pozore, lebo keby som sa stratila, neviem, čo by so mnou bolo. Silvestra sme oslavovali tiež v tomto penzióne. Bolo to iné oslavovanie nového roka, na aké som zvyknutá, ak sa to vôbec dá nazvať oslavovaním. Obvykle Silvestra oslavujeme tak, že si oblečieme svoje najlepšie oblečenie, vyparádime sa a buď prídu kamaráti ku nám alebo my ku nim, kde je vždy nejaký program. Tento rok tu ale žiaden program nebol, každý si robil čo chcel. Ja som si čítala knihu Mayský kód, ktorú som si kúpila už pred dvoma rokmi, ale ani som ju dovtedy neotvorila, tak som si povedala, že tesne pred začiatkom roka 2012 je na to najvyšší čas. Už som ju vo veľkej časti prečítala a bolo to zaujímavé, ale príliš vedecky a zložito napísané, takže som tomu moc nepochopila.

Prvé minúty roka 2012 sme strávili pozorovaním ohňostrojov, ktorých bolo tento rok naozaj požehnane. A to si moja mama myslela, že v takej malej dedinke uprostred čistej prírody, kde sme ubytovaní je púšťanie ohňostrojov zakázané, ale zjavne sa mýlila. Rok 2012 sa začal dobre, privítala som ho samými peknými myšlienkami, tak dúfam, že mi to aj vydrží. Rok 2011 bol pre mňa zvláštnym rokom. Nezačal sa dobre. Na zimnej dovolenke mi bolo hrozne, bola som chorá a nešťastná zo života. Ten istý scenár sa opakoval aj na letnej dovolenke, kedy mi bolo stále zle a bola som nespokojná so životom. Nástupom do nového školského roka sa to zlepšilo. November a december boli náročné mesiace ohľadom školy, ale konečne sa mi podarilo zbaviť sa zlých myšlienok a užívať si život. Koniec roka 2011 bol krásny a dúfam, že rok 2012 mi prinesie mnoho ďalších krásnych zážitkov. Hneď po skončení prázdnin mám skúšky, ale dúfam, že to dobre dopadne. Celé dni pracujem na prezentáciách, tak dúfam, že sa mi konečne podarí prekonať trému a vydám zo seba to najlepšie.

Do nového roka som si stanovila len jedno predsavzatie a tým je láska, lebo tam, kde je láska nie sú žiadne choroby, žiaden strach. Samotný Boh je podľa mňa Láska, je to energia, z ktorej sme boli stvorení. Ten, ktorému vládne v srdci láska miluje sám seba, miluje všetkých ostatných a žije len v prítomnom okamihu. Láska je riešením na všetky problémy. Neviem, či sa mi tento rok podarí všetko toto dosiahnuť, ale budem sa aspoň o to snažiť. Zmením svoje myslenie a správanie, budem k ľuďom milšia, úprimnejšia a otvorenejšia.

Šťastné a veselé!

Sat, 24 Dec 2011 16:08:07 +0100

Áno, opäť tu máme Vianoce! Ten rok prešiel tak rýchlo, že sa mi ani nechce veriť, že sú tu Vianoce znovu a o týždeň budeme oslavovať príchod roku 2012.

Každopádne, ja som veľmi šťastná, že sú Vianoce, odmala ich zbožňujem. Aj keď kedysi to bolo u nás iné. Keď sme boli malí, nemuseli sme vôbec nič robiť, verili sme, že darčeky nosí Ježiško a celý deň sme sa tešili. Teraz sú Vianoce späté aj so zháňaním darčekov, pečením a upratovaním. Ale aj tak si Vianoce stále užívam, milujem tú typickú Vianočnú atmosféru, rodinu, Vianočné pesničky a filmy.

Stále sa mi nechce veriť, že sú už Vianoce, asi to bude tým, že vonku nie je ani stopa po snehu a vyzerá to ako na jar. Ale nevadí, užijem si to aj tak:).

Prajem Vám všetkým krásné a nezabudnuteľné Vianoce plné lásky, šťastia a rodinnej pohody!

Vianočné pesničky:

Ach tá škola...

Fri, 23 Dec 2011 21:33:03 +0100

Milí návštevníci blogu,

znovu sa vám ospravedlňujem za to, že som na blog celú večnosť nič nepridala. Vážim si, že sem stále chodíte, aj keď aktivita tohto blogu je v poslednom čase mizerná.

Dôvodom mojej neaktivity je ako inak škola. November a december boli zatiaľ najťažšie mesiace môjho života. Toľko písomiek, skúšaní, projektov a testov som ešte nezažila.

Tento článok budú len ďalšie nudné keci o škole, takže koho to nezaujíma, nech to radšej nečíta. Píšem to sem len preto, aby som mala na svojom blogu zaznamenané všetko, čo sa deje v mojom živote.

6.decembra presne na Mikuláša sme mali veľké skúšky z nemčiny (Nemecký jazykový diplom - je to niečo ako štátnice). Bola to iba prvá, písomná časť. Ak vás zaujíma, ako to dopadlo, tak vám neviem povedať. Bolo to dosť ťažké, ťažšie ako som čakala. Prvé cvičenia na porozumenie textu boli náročne, aj keď som tomu rozumela, nebola som si presne istá, ktorá možnosť je správna, tak som len tipovala. Ďalšie cvičenie bolo počúvanie. To bolo strašné. Niektorým rozhovorom som vôbec nerozumela, lebo hovorili strašne rýchlo a pri tom brblali.Ani som si nestíhala uvedomiť, o čom hovorí a keď sa ešte niekto pohol na stoličke alebo zakašľaľ, tak som nezachytila jedno slovo a už som nevedela, o čom je reč. Ďalším ľuďom som už rozumela, ale keď som mala rozhodnúť, o čom hovoria, tak mi k tomu nič nesedelo, zase som musela len tipovať a tiež to mám podľa mňa celé zle. Posledná časť písomnej skúšky bol sloh. Predtým sme sa na to dosť pripravovali, posledný mesiac sme museli písať samé slohy, lebo naša lektorka nechcela, aby nieto zo slohu prepadol ako po minulé roky. Aj keď si myslím, že som v písaní slohov celkom dobrá a z tých, čo som písala doma som mala jednotky, toto bolo niečo úplne iné. Dostali sme tému Autofreie Innenstädte (Mestské centrá bez automobilovej premávky), ku ktorej sme dostali text. Mali sme ten text spracovať, zhrnúť údaje z grafiky, napísať výhody a nevýhody a vlastný názor. Začala som celkom pokojne, napísala som celkom dobrý prepracovaný úvod, text aj grafiku som podľa mňa spracovala dobre, lenže potom som si uvedomila, že už prešla polka času a ja som iba na druhom bode z piatich a takýmto tempom to určite nestihnem. Tak som sa začala ponáhľať a výhody a nevýhody som poriadne odflákla a urobila to veľmi povrchne, lebo by mi už nezvýšil čas. Za posledných päť minút som naškrabala nejakými dvoma vetami vlastný názor, len aby som tam niečo mala. Dokázala by som ten sloh napísať stokrát lepšie, keby sme na to mali viac času. Mali sme na to dve hodiny, čo sa môže zdať dosť, ale ja by som potrebovala aspoň tri, aby som napísal všetko, čo som chcela. Zapísal som 4 papiere, ale dokázala by som viac. Problém sa časom som nemala iba ja, všetci sa sťažovali, že sa to nedalo všetko stihnúť. Toto však bola len prvá časť skúšky. Druhú, ústnu časť budem mať 10. Januára. Celé prázdniny sa budem učiť, pripravovať prezentácie a cvičiť si prednes. To, ako tieto skúšky dopadli sa dozviem až v apríly, takže to si ešte počkám. Aj keď z toho zatiaľ nemám dobrý pocit, možno to nakoniec nedopadne až tak zle. Veď uvidíme.

Hneď na ďalší deň po skúškach 7. Decembra sme boli s kamarátkou spolu s dvoma ďalšími triedami vo Viedni. Bol to super deň. Keďže sme tam boli najstaršie a všetky prehliadky sme už absolvovali najmenej 10 krát, učiteľky nám dali celý deň rozchod, tak sme sa mohli asi 6 hodín len tak túlať po celej Viedni. Za ten čas sme išli na nákupy. V ten deň som pomíňala polku svojich celoročných zárobkov. Boli sme aj na Vianočných trhoch. Cestou naspäť sme sa učili na písomky.

Človek by si myslel, že deň po náročných skúškach by nám učitelia mohli dať pokoj. Ale kdeže. Skúšky boli v utorok a ešte v ten týždeň sme písali písomku z náuky o spoločnosti, matematiky a fyziky. Učila sa na tie písomky ako nikdy predtým. Z fyziky som ešte stále prepadala a z matiky mi vychádzala štvorka, takže som si to chcela opraviť. Nakoniec tá písomka z matiky dopadla veľmi dobre. Dostala som 17 bodov zo 16. V ten deň, keď som sa to dozvedela som bola najšťastnejším človekom na svete. Ja viem, že by mi na známkach nemalo tak záležať, ale pre mňa to nie je len obyčajná známka. Celý rok sa učím na každú písomku celé hodiny a doteraz som vždy dostala štvorku alebo päťku, z čoho som bola vždy smutná. Konečne sa mi prvý krát moje snaženie vyplatilo a dostala som jednotku. Celý deň som vďaka tomu oslavovala, vrátilo mi to vieru, že spravodlivosť existuje a taktiež moje matematické sebavodomie vzrástlo.

Z tej písomky z fyziky som dostala 5 bodov z 10, čo je štvorka, ale nevadí. Na moje pomery je to celkom dobrý výkon. Už mi vychádza tesná štvorka, takže aspoň neprepadnem. Počas ďalšieho týždňa sme písali písomky z literatúry, chémie, biológie, angličtiny a nemčiny.

Tá chémia je neskutočne ťažká. Celý víkend som strávila biflením sa všetkých vzorcov, reakcií a iných neužitočných blbostí. Tá písomka bola horor. Dostala som z nej dvojku a to som bola jedna z najlepších z triedy.

Z angliny, neminy, biológie a literatúry som dostala jednotky, z čoho sa teším. Ešte aj predvčerom sme písali písomky a bola som skúšaná z nemčiny, a to bolo len pár dní pred Vianocami. Priznávam, som strašná bifľoška a škole venujem až nezdravo veľa času. Nebyť tej štvorky z fyziky a troky z matiky, mala by som na vysvedčení samé jednotky.

Som na seba hrdá, že som posledné dva mesiace prežila. Nemala som žiaden voľný čas, celý môj život pozostával zo školy, učenia sa, chodenia na akupunktúru a cvičenia pilates. Mandalu som nenakreslila už asi 3 mesiace, ale plánujem sa do toho počas týchto prázdnin pustiť.

Aká som ja len šťastná, že sú už prázdniny. Konečne sa po niekoľkých mesiacoch nemusím pár dní učiť. Dnes som celý deň upratovala, zdobila dom a piekla koláčiky. Už sa strašne teším na zajtra, veď sú Vianoce!:)

Zamyslenie...

Fri, 25 Nov 2011 21:04:14 +0100

Mám pocit, že v priebehu týchto mesiacov sa vo mne čosi zmenilo. Asi sa tomu hovorí dospievanie. Cítim, že prechádzam dôležitým obdobím a som na rozhraní detstva a dospelosti. Už sa dávno nepovažujem za dieťa, ale ešte sa nemôžem nazvať dospelou. Je naozaj pozoruhodné, ako sa dokáže jeden človek za taký krátky čas zmeniť. Vlastne sa mením stále, každým dňom sa moje názory uceľujú a rozvíjajú. Asi to znie dosť divne, keď to tu takto píšem. Vo všeobecnosti seba považujem za dosť divnú osobu. Neustále nad niečím premýšľam a v duchu niečo riešim. Niekedy by som veľmi chcela vedieť, aké myšlienky chodia iným ľuďom po rozume a či aj oni vedú sami zo sebou také rozsiahle rozhovory. Vždy, keď cestujem autobusom, tak rozmýšľam nad svojim životom a pozorujem všetkých ľudí naokolo. Snažím sa zistiť, na čo asi tak myslia. Ľudia v autobuse obvykle hľadia nepríčetným pohľadom z okna a vyzerajú veľmi ustarostene. Rozmýšľam nad tým, čo asi títo ľudia v živote zažili, ako sa práve cítia, čo ich doviedlo k tomu, že cestujú týmto autobusom a kam majú namierené. Pre mňa je fascinujúce, koľko ľudí sa stretáva pri takej bežnej veci ako je cestovanie autobusom. Koľko ľudských osudov sa v tú chvíľu preplieta a väčšina ľudí si ani nie je vedomá tohto významného okamihu. Ja pri svojom pozorovaní asi vyzerám ako najväčší blázon, pretože sa vždy podvedome usmievam, nad niečím sa sama so sebou chichocem, neobsedím na jednom mieste, stále sa vrtím a obzerám sa naokolo.

Keď si čítam články, ktoré som písala pred tromi rokmi, mám pocit, akoby som to ani nepísala ja, ale úplne iná osoba. Je priam pozoruhodné, ako som sa za ten čas zmenila. Z trinásťročného ezoterikou posadnutého dievčaťa som vyrástla na šestnásťročné, jedným slovom necharakterizovateľné dievča a spolu so mnou rástol aj môj blog. Môj pohľad na život sa za tie roky rapídne zmenil. V poslednej dobe sa mení každým mesiacom, takže nikdy neviem, čo ma čaká. Asi najväčšou zmenou je to, že už nie som tak posadnutá čítaním ezoterických kníh a snívaním o vílach, anjeloch a iných bytostiach. Stal sa zo mňa omnoho materialistickejší človek, v mnohých veciach podobný ako všetci ostatní ľudia v mojom veku, ale na druhej strane úplne iný a šialený. Nemožno povedať, že by som na duchovno zanevrela. Povedala by som, že sa na to teraz pozerám úplne inak. Vtedy som sa zúfalo snažila naviazať kontakt s vílami a to som považovala za svoj najvyšší cieľ. Teraz mi to príde absurdné. Vo víly stále verím, verím v bytosti aj silu prírody, ale už sa nesnažím o kontakt s nimi. Keď som v prírode, uvedomujem si ich prítomnosť, v duchu ich pozdravím, vymeníme si zopár myšlienok, ale tým to končí. Netlačím na pílu a neočakávam, že sa predo mnou zjaví nejaká bytosť. Nechávam to len tak plynúť a hovorím si, že možno niekedy v mojom živote nadíde taká situácia, že budem dostatočne naladená na prírodu, aby som niečo také zažila, ale teraz na to nie je vhodná doba. Omnoho dôležitejšie je pre mňa užívať si život v prítomnom okamihu. Snažím sa vždy žiť v prítomnosti, neľutovať minulosť a neobávať sa budúcnosti. Snažím sa hľadať čaro a krásu vo všetkom.

Moja viera v Boha sa za posledných pár mesiacov dosť prehĺbila. Keď hovorím Boha, nemyslím tým Boha z nejakého konkrétneho náboženstva. Myslím tým Univerzum, Energiu, ktorá nás všetkých obklopuje, Stvoriteľa tohto všetkého. Začala som sa každý večer a ráno modliť, čo som doteraz nikdy nerobila. Nechápte ma zle, nemodlím sa žiadne kresťanské ani iné náboženské modlitby. Pod modlením myslím to, že hovorím k sile, ktorá všetko stvorila, ďakujem jej za všetko, za čo som jej vďačná, poviem jej, čo všetko krásne i nepríjemné som v ten deň zažila, čo chcem, aby sa nasledujúci deň stalo a potom s dobrým pocitom zaspávam. Verím, že každý z nás má niečo z Boha v sebe a je vo svojej podstate bytosťou plnou lásky. Snažím sa na každého vrátane seba takto nahliadať, ale je to ťažké. Často sa na niekoho nahnevám, v duchu nadávam, ale potom si uvedomím, že to, čo sa mi nepáči na iných ľuďoch vlastne odráža moje vlastnosti, ktoré na sebe nemám rada. Ďalšou veľkou zmenou, ktorá sa vo mne za tie roky udiala je to, že som omnoho otvorenejšia kontaktu s ľuďmi. Aj keď asi stále pôsobím ako tichá a introvertná osoba, nie je to so mnou také zlé, ako to bolo vtedy, keď som si založila tento blog. Vtedy mi môj blog nahrádzal najlepšiu kamarátku, lebo v skutočnom živote som nemala nikoho. Teraz mám zopár dobrých kamarátok, za ktoré som vďačná. Spoznala som mnoho nových ľudí a zistila som, že každý človek ma môže niečo nové naučiť a niečím zaujímavým inšpirovať. Možno preto už nemám takú potrebu sem často písať.

Som na seba hrdá, pretože cítim, že sa mi konečne po niekoľkých rokoch podarilo zbaviť sa toho vnútorného napätia a strachu. Už sa neobávam zbytočných vecí ako sú písomky a testy, lebo si uvedomujem, že z hľadiska celého môjho života nie sú až také dôležité. Nejako bolo, nejako bude. Dôležité je vydať zo seba počas testu to najlepšie. Keď aj dostanem zlú známku, nebudem si to musieť vyčítať a môžem byť na seba hrdá. Ďalším veľkým pokrokom pre mňa je to, že som konečne začala žiť v prítomnom okamihu, prestala som ľutovať minulosť a obávať sa budúcnosti. Uvedomujem si, že môj život je momentálne v najlepšom poriadku a len na mne závisí, ako sa bude ďalej vyvíjať.

Život je naozaj zvláštna vec. V tomto momente si ho užívam viac ako kedykoľvek predtým. Som veľmi šťastná a vďačná, že môžem byť časťou tohto sveta, že mám vyhradené miesto v tejto ľudskej spoločnosti. Veľmi sa mi páči, aký je život jednoduchý i komplikovaný zároveň. Funguje na úplne jednoduchých princípoch, ale pre väčšinu ľudí sú tieto princípy neznáme a preto všetko zbytočne komplikujú. Tajomstvo života spočíva v každej maličkosti, konieckoncov, každá veľká vec bola na začiatku malá.

Som zvedavá, akým smerom sa bude môj život vyvíjať ďalej. Nikdy to nemôžem vedieť, môže sa obrátiť naruby v každom okamihu. To ma na živote najviac fascinuje. Riadim sa heslom "Nikdy nehovor nikdy". Len na mne záleží, ako sa bude môj život naďalej vyvíjať. Ešte nedávno som sa bála budúcnosti. Bála som sa maturity a toho, že budem musieť odísť z domu, presťahovať sa na internát a žiť samostatne. Svoju rodinu veľmi milujem a bude pre mňa ťažké nevídať ich každodenne. Ale za posledný mesiac som tento strach z neznáma nejakým neznámym spôsobom prekonala. Už sa teším, že nástupom na vysokú školu pre mňa začne nová etapa života. Budem sa musieť postarať sama o seba a budem môcť sama rozhodovať o svojom živote. Určite to bude veľmi zaujímavé, už sa teším na nové výzvy a zážitky. Chcem toho v živote ešte veľa zažiť a viem, že ešte musím na sebe zapracovať. Ale páči sa mi, akým spôsobom sa moja osobnosť vyvíja. Uvedomujem si, že som za posledný rok vyspela v mnohých ohľadoch. Utvorila som si názory na toľko vecí a výrazne som pokročila na ceste k sebaláske.

Práve som napísala ďalší dlhý článok plný osobných úvah. Naozaj neviem, či to niekto číta a či to niekomu niečo dá, ale mala som potrebu vypísať sa zo svojich pocitov. Bohužiaľ sem nemôžem písať príliš osobné veci, pretože sem chodí veľa ľudí, ktorí ma osobne poznajú a taktiež som si vedomá toho, že zverejňovať všetky osobné informácie na internet nie je práve najlepší nápad. Ani zďaleka som nevyjadrila všetky pocity, ktoré práve zažívam. Snažila som ich napísať do svojho denníka, ale po piatich zapísaných A4 stranách ma začala bolieť ruka a to som sa nedostala ani k jadru toho, čo som chcela napísať. Aj v tomto ohľade som rozpoltená osobnosť. V uvoľnenej atmosfére a sama so sebou dokážem rozoberať jednu tému sto rokov a vždy ma napadne niečo nové, ale na druhej strane som v spoločnosti veľmi uzavretá. Nie som moc dobrý človek na diskusie, aj keď sama so sebou viem diskutovať veľa, obvykle keď sa ma niekto niečo opýta, odpovedám veľmi stručne zopár vetami, v ktorých vyjadrím všetko, čo ostatní ľudia obkecávajú dobrú polhodinu. Jedna z ďalších vecí, ktoré ma na mne udivujú je to, že sa niekedy dokážem dosť odborne vyjadrovať. Je to zvláštne, ani neviem, odkiaľ také výrazy beriem. Ale prestanem sa tu ďalej rozpisovať o zbytočnostiach, aj tak to nikoho nezaujíma... Pointou tohto článku malo byť zamyslenie sa nad svojim životom a v túto chvíľu si ho naozaj užívam:).

Čo je nové

Fri, 18 Nov 2011 20:00:23 +0100

Milí návštevníci môjho blogu,

v prvom rade by som sa chcela ospravedlniť za to, že posledný článok, ktorý som napísala pochádza z 18.9, čo je presne dva mesiace dozadu.Nemôžem sa vyhovárať na to, že som nemala čas sem písať. Keď človek chce, čas si vždy nájde. Aj keď je pravda, že v poslednej dobe sme toho mali do školy strašne veľa a stále máme, ale vždy som mohla niekedy večer namiesto pozerania telky, čítania alebo nezmyselného surfovania na internete napísať článok na blog. Jediným mojich problémom je moja strašná lenivosť. Neviem dohnať samú seba k tomu, aby som napísala článok a vymýšľam si milión výhovoriek, prečo na to nemám čas. Preto sa vám ešte raz ospravedlňujem za to, že svoj blog zanedbávam. Aj keď viem, že blog má byť zábava a nie povinnosť, cítim sa previnilo voči ľuďom, ktorí sem každodenne chodia s nádejou na nový článok a nikdy sa nedočkajú. Naozaj ma prekvapilo, keď som si pozrela štatistiky návštevnosti a zistila, koľko ľudí navštevuje môj blog. V priemere mi sem chodí 120 ľudí denne, 850 ľudí týždenne. Nedávno ste prekročili celkový počet návštev 50 000, za čo som vám veľmi vďačná. Nemôžem uveriť tomu, čo robí toľko ľudí na mojom malom bezvýznamnom blogu. Veď sem nič zaujímavé ani hodnotné nepíšem, tak kde sa tu berie toľko ľudí? Vari ich baví čítať moje keci? Vážne sa mi nikdy nesnívalo o takejto veľkej a pravidelnej návštevnosti. Nikdy by ma nenapadlo, že mi môj blog vydrží takmer 3 roky (to budem môcť povedať až 22. Februára).

Za posledných pár mesiacov sa udialo toľko vecí. Väčšina zážitkov je spätých so školou, tá zaberá väčšinu môjho času. Teraz je to v škole naozaj tvrdé. Písomné skúšky z nemčiny sa už blížia, budú sa konať 6.12 na Mikuláša (neviem , aký hlupák to vymyslel). Od konca septembra do minulého týždňa som trávila každý deň písaním mojej práce na skúšky z nemčiny. Moja práca je o národných parkoch na Slovensku a v Nemecku. Bolo ťažké spracovať túto tému, lebo na internete nebolo dostatok informácií a musela som tam pridávať vlastné myšlienky. Celý proces tvorenia tejto práce bol pre mňa náročný, každý deň tráviť niekoľko hodín zháňaním informácií a zhŕňať ich do viet. Výsledkom mojej práce je asi 20 A4 stránok textu vo Worde, ale nie som s tým celkovo spokojná, lebo si myslím, že je to nudné a malo to byť kontroverzné, ale čo kontroverzné sa dá nájsť na národných parkoch? Som rada, že to mám už konečne za sebou a nemusím tráviť toľko času pri počítači. Kvôli skúžkam z nemčiny stále musíme písať na nemčinu slohy na dosť podivné témy, o ktorých som nikdy predtým nepočula. Ústne skúšky budú až niekedy v januári.

Okrem toho stále píšeme nejaké písomky a stále sa musím niečo učiť. Tento týždeň sme písali písomku z matiky. Matematika je pre mňa hrozne ťažká, z tých hlúpych logaritmických funkcií, exponenciálnych rovníc, derivácií a integrálov ma prisahámbohu raz porazí. Na hodinách matematiky si pripadám ako v nejakom filme, v ktorom naša učiteľka predstavuje šialeného vedca, ktorý za pár sekúnd napíše a nakreslí rovnicu funkcií a očakáva, že mi všetko stíhame a všetkému chápeme, pričom ja na ňu vyvaľujem oči ako teľa a vôbec netuším, čo si tam pre seba rozpráva. Keďže na hodinách ničomu nepochopím, musím sa snažiť rozlúšťiť svoje poznámky doma a na každú písomku sa učím v priemere 20 hodín (v priebehu týždňa každý deň po tri hodiny), aby som z písomky dostala aspoň trojku. Minulý týždeň som z písomky z fyziky vyfasovala 2,5/10, čo je päťka, ale dopadlo to nad moje očakávania, lebo som si myslela, že budem mať nulu. Nebola som najhoršia z triedy, najmenej bol 1 bod a najviac 5. Najlepšia známka z písomky bola štvorka, čo svedčí o hlúposti žiakov alebo učiteľa. V tomto prípade by som sa prikláňala k tej druhej možnosti. Aj keď musím priznať, že z fyziky som dutá, ale to len preto, lebo nám to učiteľ nevie vysvetliť, melie jedno cez druhá a ja nikdy neviem o čom, kreslí na tabuľu podivné obrázky, ktorým nikto nerozumie a potom dá na písomku také príklady, ktorým zadaniu vôbec nepochopím, zadanú máme jednu hodnotu a 5 neznámych.

Čo sa týka ostatných predmetov, s tými už nemám problém. Keby sme v škole nemali žiadnu matematiku a fyziku, bola by tú úplna pohodička. Vtedy by ma škola dokonca bavila. Naozaj mám rada hodiny biológie. Máme dobrú učiteľku, ktorá učivo dobre vysvetlí, je to zaujímavé a niečo mi to aj do života dá. Keby sme mali takú učiteľku na fyziku, určite by som neprepadala, ale mala by som pri najhoršom dvojku. Tento rok nám pribudli v škole semináre ako predpríprava na maturitu. Ja som si zvolila seminár z biológie a dobre som urobila, lebo je to vážne zaujímavé. Na minulej hodine sme pitvali srdce. Myslela som si, že ako citlivé dievča s tým budem mať problém, ale zvládla som to a nebolo to nič hrozné.

Predmety ako literatúra, dejepis, angličtina, nemčina, náuka o spoločnosti mi nerobia žiaden problém, dokonca ma bavia a aj sa na ne teším. Keby len nebola tá otravná matematika a fyzika...

To sú asi všetky novinky zo školského sveta. V blízkej budúcnosti sa pokúsim napísať zopár zmyslupnejších článkov a nenudiť vás mojim sťažovaním sa na školu.

Na záver ešte jedna aktuálna fotka na ktorej si so sestrou užívame jeseň:)

Mandala č.27

Sun, 23 Oct 2011 15:06:57 +0200

Túto mandalu som nakreslila už na začiatku školského roka, ale dlho mi trvalo, kým som ju odfotila. Po dlhom čase je to mandala, ktorú som vymyslela úplne sama. Dlho mi tvalo, kým som vymyslela nejaký vzor, ktorým by som to mohla oživiť. Nakoniec sa mi celkom vydarila. Čo si o nej myslíte vy?

Formát: A3

Čas výroby: cca 5 hodín

Štýl maľovania: farebné ceruzky a pastely

Spokojnosť: 100%

Dátum výroby: September 2011

Citáty o živote

Thu, 06 Oct 2011 15:39:03 +0200

Našou najvyššou úlohou je obyčajný všedný život.

Život, v ktorom sa dopúšťame jednej chyby za druhou si zaslúži nielen viacej úcty, ale je dokonca užitočnejší ako život, v ktorom nerobíme nič.

Na prvý raz nevyjde podľa našich predstáv prakticky nič. Chyby a opakované chyby sú zastávkami na ceste k úspechu.

Lode sú v bezpečí pri móle v prístave, ibaže na to lode predsa nie sú.

V živote nejde vždy iba o tom, či držíš dobré karty. Podstatou niekedy býva, že tú partiu odohráš aj s plevami v ruke.

Každý z nás musí vedieť veslovať tým veslom, ktoré má.

Ak cesta vedie do kopca, najskôr je to tá pravá.

V živote musíme urobiť iba dve veci: musíme zomrieť, a kým zomrieme, musíme žiť. To ostatné sa už nejako zvládne.

Chop sa vlády nad svojim životom, lebo to urobí niekto iný.

Keď na svojej ceste dôjdeš k rázcestiu, choď ďalej.

Nespomíname na dni. Spomíname na chvíle.

Nikdy nie je prineskoro byť tým, kým by ste mohli byť.

Ľudská myseľ obsahuje - rovnako ako sám vesmír - semiačka mnohých svetov.

Život sa v jednom kuse nachádza v bode zvratu.

Život je zrkadlom našich vnútorných presvedčení.

Keď sa budeme na každého pozerať ako na súčasť seba samého, takže každá kritika z našich úst bude sebakritikou, rozšírime svoje ja na bezpodmienečnú lásku, ktorá osvieti svet.

Keby sme dokázali prečítať tajnú históriu svojich nepriateľov, našli by sme v každom živote toľko žiaľu a utrpenia, že by všetko nepriateľstvo pohaslo.

Život je ako film, ale napriek tomu, film nikdy nebude ako život.

Ľudia, ktorí sú najživší, sú ľudia, ktorí čelia smrti každý deň.

Báť sa lásky znamená báť sa života. A kto sa bojí života, ten je už z troch štvrtín mŕtvy.

Najcennejším a najzriedkavejším pokladom je čistota ľudského srdca.

Dávaj pozor na svoje myšlienky, stanú sa slovami. Dávaj pozor na svoje slová, stanú sa činmi. Dávaj pozor na svoje činy, stanú sa zvykmi. Dávaj pozor na svoje zvyky, stanú sa charakterom. Dávaj pozor na svoj charakter, stane sa tvojím osudom.

Kto chce robiť veľké veci, ten musí nájsť odvahu robiť veľké obety.

Smrť znamená iba opustenie javiska na tak dlho, kým si vymeníš kostým a vrátiš sa ako nová postava.

Dotazník

Sun, 25 Sep 2011 10:34:23 +0200

Už dlhší čas sem nepribudol žiaden dotazník, tak som si povedala, že je najvyšší čas nejaký vyplniť. Tento dotazník som zozbierala z mnohých iných dotazníkov, preložila do slovenčiny, vymazala zbytočné otázky a pridala lepšie. Asi sa tieto blbosti nikomu nechcú čítať, ale dávam to sem, lebo je to sranda vyplňovať a možno sa o mne niečo nové dozviete:D.

Meno: Paulína
Vek: 16 a pol
Koľko meriaš: 159 cm
Číslo topánky: 38
Farba očí: hnedo-zelená
Farba vlasov: tmavo hnedá
Pohlavie: žena
Trieda: Septima
Dĺžka vlasov: práve som si ich merala, najdlhší má presne 53 cm:D
Štýl obliekania: dievčenský, romantický, veselý - kvetinkové vzory, volániky, čipky, šatičky

Sedem vecí, ktoré máš v taške: Len sedem? Vždy ju mám prepchatú knihami, zošitmi a učebnicami, ceruzkami, fixami, vreckovkami, pitím, jedlom + mobil, peňaženka, mp3

Typ osobnosti: melancholik

OTÁZKY:
Hráš na hudobný nástroj? Nie, ale chcela by som.
Spievaš? Áno a veľmi rada
Tancuješ? Nie
Fajčíš? Nie, mám k tomu odpor
Si pravák alebo ľavák: pravák
Chceš sa oženiť/vydať? Niekedy v ďalekej budúcnosti áno
Vychádzaš dobre s rodičmi? Myslím že áno:)
Máš rada búrky? Milujem ich, sú také fascinujúce
Stála si na pódiu? Zopárkrát áno
Bola si opitá? Nie
Bola si okradnutá? Chvalabohu nie
Niekým zmlátená? Možno tak bratom
Čoho sa bojíš? Vodných hlbín, výšok, tmy
Čo chceš v živote dokázať? Nájsť vnútorný pokoj, vidieť seba vo všetkom a všetko vo mne
Plánuješ dopredu? Vždy mávam skoro všetko naplánované
Spíš s plyšákom? S plyšovým delfínom a korytnačkou:D

Piješ kávu? Nie, nechutí mi

Maľuješ sa? Občas, podľa nálady, ale len veľmi jemne a prirodzene

Kedy vstávaš cez pracovný týždeň? O šiestej alebo pol siedmej
Kedy vstávaš cez víkend? Keď sa mi zachce
Dokázala by si stráviť celý život s jedným človekom? Prečo nie

Máš rada týmovú prácu? Nie, som skôr individualista

Baví ťa blogovanie? Áno, je super mať svoj internetový denníček, aj keď niekedy sa musím doslova nútiť, aby som niečo napísala
Keby si išla na pustý ostrov a mohla by si si zobrať len jednu vec, čo by to bolo? Čln na cestu domov
Koho zo slávnych osobností nenávidíš? Nepoznám ich osobne, tak ich nemôžem súdiť
Pochybuješ o ostatných? Áno a celkom často
Máš rada deti? Milujem ich, sú také rozkošné
Si "citlivka" alebo "drsňák"? Jednoznačne citlivka

Záleží ti na názore ostatných? Pre mňa je hlavný môj vlastný názor, ale rada si vypočujem aj názory ostatných
Aké si znamenie? Býk

Nosíš náramky a retiazky? Áno, väčšinou z liečivých kamienkov alebo pletené náramky
Máš súrodencov? Ich mená, vek? Mám brata Leonarda - 14 rokov a sestru Annu - skoro 13 rokov
V koľkatich rokoch ťa mali rodičia? Mama mala 24 a otec 29
Páči sa ti tvoje meno? Kedysi som s ním bola nespokojná, ale teraz sa mi začalo páčiť
Čo ťa dokáže rozhodiť? Nespravodlivosť, neohľaduplnosť, klamstvá
Keby si mala možnosť robiť to, čo chceš, čo by to bolo? Cestovala by som po svete s dobrými priateľmi, skúšala stále nové veci, presťahovala sa k moru, písala knihy, maľovala mandaly, organizovala meditačné stretnutia, spievala na festivaloch...
Keby si mohla byť niekým iným, kým by si bola? Moje sebavedomé ja

Baví ťa škola? Len málokedy
Zakladáš si na vzhľade? Tak trochu

Čo si kedy komu závidela? Iným ľuďom schopnosť vyjadrovať sa, sebavedomie, odvahu...
Máš vlastnú izbu? Áno
Máš piercing? Nie a ani nechcem

Máš rada hudbu? Áno a veľmi. Celé hodiny trávim počúvaním hudby

Kde obvykle spíš? Že by vo svojej posteli?
Splnil sa ti nejaký sen z detstva? No, maliarkou som sa zatiaľ nestala, superstar som nevyhrala a ani princeznou nie som, takže nie
Čo by si urobila, keby si mohla byť na jeden deň dievčaťom/chlapcom? To teda neviem, asi to, čo vždy
Máš narodeniny cez prázdniny? Občas to vyjde na veľkonočné.
Akú pesničku si chceš dať zahrať na pohrebe? Sleeping sun od Nightwish
Aké sú tvoje zlé vlastnosti? Som lenivá, pesimistická, sebecká, žiarlivá, pomstychtivá
Aké sú tvoje dobré vlastnosti? Som ohľaduplná, kreatívna, originálna, celkom milá
Máš meno podľa prarodičov? Áno, prastarká sa volala Paulína:D
Ktorý film si videla naposledy? Príbehy na dobrú noc

Vadí ti Justin Bieber? Pravdupovediac nie, nechápem, prečo ho všetci nenávidia, veď ho ani nepoznajú
Koľkaté narodeniny mal naposledy dedo z otcovej strany? 83
Si človek do mesta alebo do prírody? Skôr do prírody, ale rada zájdem aj do mesta.
Plačeš často? Dalo by sa povedať, že áno. Plačem pri každom smutnom filme, niekedy plačem aj od radosti a rozrušenia.
Si do niekoho zamilovaná? Nie
Aké máš úchylky? Rozplývam sa nad všetkým, čo mi príde roztomilé
Ako si na tom s inteligenciou? Priemerne
V koľkatich rokoch bola tvoja prvá pusa? Žiadna nebola
Koľko chceš mať detí? Neviem, koľko sa podarí... Možno 2
Koľký rok si chodíš do školy: Teraz je to jedenásty rok
Čo zbieraš? Liečivé kamienky, sošky víl, šperky, oblečenie, klobúky, zberateľské Barbie

OBĽÚBENÉ:
Farby: cyklamenová, fialová, ružová, zelená, žltá, modrá
Filmy: neviem sa rozhodnúť, je ich strašne veľa
Seriály: Big bang theory
Knihy: Sofiin svet, Ruce pryč od této knihy, Cesta pokojného bojovníka, Boh chodí po svete vždy inkognito
Speváčky: Hayley Westenra, Tarja Turunen, Taylor Swift, Gloria Estefan, Avril Lavigne
Speváci: Andrea Bocelli, Enrique Iglesias, Bruno Mars, Žiarislav
Skupiny: Celtic Woman, Nightwish, Cimorelli
Pesničky: Sleeping sun od Nightwish, Hoy od Gloria Estefan, Across the universe of time od Hayley Westenra
Herečky: Selena Gomez, Emma Watson, Hilary Duff, Jennifer Aniston, Emma Roberts
Herci: nemám
Filmová alebo rozprávková postava: Šmolko, Zvonilka, Disney princezné, Shrek
Typ topánok: baleríny
Ročné obdobie: leto
Počasie: mám rada všetky extrémy, nemám rada pochmúrne počasie
Číslo: 9
Kombinácia farieb: dúhová
Jedlo: Takmer všetko, neviem sa rozhodnúť:D
Pitie: voda, kofola, džús
Deň v týždni: sobota
Mesiac: Júl
Predmet v škole: zvonček:D
Časopis: neviem, možno Vitalita
Šport: plávanie, beh
Kvetina: orgován
Zmrzlina: všetky
Pizza: šunková so syrom a hríbami
Druh ovocia: hrozno, jablko, hruška, mandarínka, melón, broskyňa, banán, čučoriedky, čerešne, jahody...
Činnosť: premýšľanie, čítanie, písanie, kreslenie, počúvanie hudby, spievanie, kreatívne činnosti

VYBER SI:
Ružová/Čierna: ružová
More/ Hory: more
Pop /Metal : pop
Pastelky /Fixy: pastelky
Televízia /Počítač: počítač
Dysney/ Warner Bros: Disney
Matika/Slovenčina: Slovenčina
Horory/Komédie: Komédie
Mc'Donald/Cukráreň: Cukráreň
Kamarátky/Kamaráti: Obidvoje
Chipsy/Popcorn: Chipsy
Láska/Priateľstvo: Dá sa to spojiť aj dojednoho
Jeden najlepší kamarát/Viac dobrých kamarátov: viac dobrých
Scene/Emo: Scene
Barbie/Gothic: Barbie

UŽ SI NIEKEDY:
Pobozkal cudzieho človeka: Nie
Pil silný alkohol: Nie
Zlomil niekomu srdce: Myslím, že nie
Mal zlomené srdce: Nie
Bol zamilovaný: Naposledy pred 11 rokmi
Plakal, keď niekto umrel: Áno
Bol zatknutý: Nie
Ukradol niečo: Nie
Utiekol z domu: Pokus bol
Pohádala sa s niekým: Koľkokrát
Niekoho zabila: Mravca, komára
Videl ufo: Zatiaľ nie

VERÍŠ V:
Boha: Samozrejme, viera pre mňa veľa znamená
Anjelov: Áno
Duchov: Áno
Mimozemšťanov: Áno
Víly a škriatkov: Áno
Osud: Ako sa to vezme...
Posmrtný život: Áno
Reinkarnáciu: Áno
Zázraky: Áno
Upírov: Nie
Vlkodlakov: Nie
Santa Clausa: Nie
Zúbkovú vílu: "Jasné":D

BUDÚCNOSŤ:
Deti: Áno, najlepšie dvojičky:D
Svadba: Áno, ak sa nájde nejaký blázon, čo by si ma zobral
Miesto, kde žiť: najlepšie na Novom Zélande alebo na Hawaji, ale v realite možnov vo Viedni
Vysnívaná dovolenka: niekde na ostrove v tichom oceáne
Moje ideálne rande by bolo: V prírode, v horách s krásnym výhľadom
Ako vidíš seba za pár rokov: V lepšom prípade ako peknú, mladú, sebavedomú, úspešnú ženu. V horšom prípade ako starú, životom zničenú, skrachovanú a chorú ženskú. Dúfam v ten lepší prípad

Všetko je len otázkou náhľadu na vec

Sun, 18 Sep 2011 13:58:31 +0200

Ľudia sú rôzni a každý má na svet iné názory. Každý má v živote iné priority, iné túžby. Každému robí radosť niečo iné, každému sa páči niečo iné, každému naháňa strach niečo iné. Je priam fascinujúce, aká rozmanitosť medzi ľuďmi vládne. Na svete nenájdeme dvoch rovnakých ľudí. Aj keď sa nám môže zdať, že určitá skupina ľudí sa na prvý pohľad správaním vôbec nelíši, nie je to pravda. Každý jedinec má inú minulosť, inú výchovu, iné skúsenosti, iné preferencie. Každý z nás je originál, v tom spočíva čaro jednotlivca.

Sme tu preto, aby sme rozvíjali svoje schopnosti a získavali nové skúsenosti. Sme slobodné bytosti a môžeme si vybrať, čo chceme robiť, ale aj tak sa nevyhneme vplyvu spoločnosti. Je mnoho faktorov, ktoré ovplyvňujú náš vývoj.

Ako deti sme bezbranné bytosti, naše prežitie závisí od rodičov. To, ako nás vychovajú má obrovský vplyv na celý náš budúci život. Od rodičov si berieme príklad, preberáme na seba ich vlastnosti i starosti. Prípadné týranie či zneužívanie rodičov nám spôsobuje veľké traumy, ktorých sa človek len ťažko dokáže zbaviť. Je smutné, že niektorí rodičia nekladú patričný dôraz na výchovu. Potom príde štádium dospievania. Vtedy si človek začína uvedomovať, že rodič je tiež len človek a nevie všetko. Odrazu má na svet vlastné názory, určité predstavy o budúcnosti. Keď sa predstavy rodiča a dieťaťa líšia, často to vedie ku konfliktom. V puberte sa človek snaží nájsť sám seba. Preto bývajú mladí ľudia takí rozlietaní, neustále skúšajú niečo nové. Keď sa im nedarí nájsť samého seba, často upadajú do depresie, hazardujú so životom. Chcú sa začleniť do spoločnosti , tak robia to, čo ostatní. Večer vymetajú bary, uchyľujú sa k alkoholu, cigaretám a drogám. V štádiu dospelosti by mal človek mať už jednotné názory. Začne si život organizovať sám, nájde si prácu. Hľadá si životného partnera, zakladá rodinu. Snaží sa naplniť si svoje túžby . Keď človek zostarne, na jeho zdraví sa odrazí jeho doterajšie myslenie a správanie. Večný pesimista a človek trpiaci pocitom, že celý svoj život premárnil trpí mnohými chorobami, neustále sa sťažuje a má pocit, že na druhý deň umrie.

To som popísala vývoj človeka, bežný v našej spoločnosti. Tento človek sa nedokázal preniesť nad traumy z detstva, nenašiel samého seba a celý život sa hnal za ideálom, ktorý nikdy nenašiel. Nakoniec skončil zle, nenaplnil úlohu, s ktorou sem prišiel. To však neznamená, že každý tak musí dopadnúť. Máme totiž slobodnú vôľu a svojimi myšlienkami si vytvárame skutočnosť. Aj keď ako deti nemáme úplnú moc nad svojim životom, keď trochu vyrastieme, sme schopný riadiť si život sami. Nemusíme opakovať chyby svojich rodičov. Sami si môžeme zvoliť, ktorou cestou pôjdeme. Vytvoríme si svoj vlastný pohľad na život. A práve od toho všetko ostatné závisí.

Každý z nás je zvonku úplne iný, ovplyvnený inými skúsenosťami. Avšak verím, že vnútri sme všetci rovnaký. Všetci máme rovnaký základ, ale naše doterajšie činy z nás urobili tým, kým sme teraz. Všetci máme svoj život vo vlastných rukách, ale nie všetci jednáme podľa toho, čo naozaj chceme.

Rozdiely medzi ľuďmi sú spôsobené iným pohľadom na život. Každého z nás napadne pri slove "nebo" niečo iné. Je to preto, lebo každý má iné predstavy o nebi, tie predstavy si počas života vytvoril. Rozličné pohľady na určité veci bývajú často dôvodom hádok a nedorozumení. Mnoho ľudí sa odmieta pozrieť na vec z iného uhla pohľadu. Nechcú pripustiť, že by sa mohli mýliť a že by to mohlo byť inak. Je však dobré vedieť sa pozrieť na vec z rôznych uhlov pohľadu. Každá vec predsa nie len dobrá alebo zlá, má mnoho strán.

Mňa osobne fascinuje ľudská rozmanitosť. Niekedy sa cítim, akoby som do tohto sveta nepatrila. Nepoznám nikoho, kto by mal rovnaké názory, záľuby a túžby ako ja. Občas sa cítim celkom osamelá a zvláštna. Ale potom si spomeniem na to, že každý človek je iný a tak ani nikdy nenájdem nikoho, od koho by som mohla očakávať, že ho bude baviť presne to isté čo mňa. To však neznamená, že si na svete nemôžem nájsť priateľov. Nie nadarmo sa hovorí, že protiklady sa priťahujú. Priateliť sa môžem s každým, každý má niečo do seba a môže ma niečo nové naučiť.

Prvý týždeň školy

Sun, 11 Sep 2011 13:25:26 +0200

Tak a máme prvý školský týždeň za sebou. Vôbec nebol taký strašný ako som sa obávala. Prvý deň sme boli v škole asi pol hodinu. Prekvapením bolo, že nám odišla triedna učiteľka. Už som bola na ňu zvyknutá, učila ma 6 rokov. Ale som rada, že bude v škole nejaká zmena. Nových učiteľov máme na slovenčinu, telesnú a náuku o spoločnosti. Ten nový učiteľ bude s najväčšou pravdepodobnosťou náš nový triedny. Je dosť mladý, môže mať tak 25 rokov. To je dobre, aspoň nebude taký prísny. Máme aj novú spolužiačku, vyzerá byť veľmi milá. Je už staršia ako my, bude mať 19. Je zvláštne, aké sú v našej triede vekové rozdiely. Niektorí nedávno dovŕšili 16, niektorí majú už 17, 18 aj 19. Niekedy sa cítim v našej triede ako malé decko, zapadla by som aj o tri ročníky nižšie. Nechce sa mi uveriť, že som už v Septime.

To, čo ma na tomto školskom roku najviac teší je náš nový rozvrh. Veľa predmetov nám odpadlo a počet hodín sa zredukoval. Napríklad už nemáme geografiu, informatiku, etiku, labáky z fyziky ani biológie. To, že nemáme laboratórne cvičenia z fyziky ma úplne potešilo. Pred rokom to bol horor, vstávať na nultú, prežiť tú najhoršiu dvojhodinovku, merať nejaké blbosti a potom to celý týždeň spracovávať. Na druhej strane nie je až také dobré, že labáky z fyziky už nemáme, lebo len vďaka nim sa mi zvyšoval priemer známok. Obvykle som mala z labáku tak dvojku, trojku a z písomky štvorku, päťku a na konci roka trojku. Keďže písomky sú úplne zabijacke a nikdy tam nedá to, čo sme sa učili, tak sa bojím že prepadnem alebo skončím so štvorkou. Ale nejako to už dopadne, taká hlúpa aby som prepadla aspoň dúfam nie som.

Tento rok mávame každý deň 6 hodín a 1 krát 5. Je to úplne super rozvrh, keď si spomeniem, že predminulý rok sme mávali 7, 8 hodín denne. Pribudla nám dvojhodinovka seminárov. Ja som si zvolila seminár z biológie. Už sa na to teším, biológiu mám rada a máme dobrú učiteľku. Kedysi som si myslela, že v čím vyššom ročníku si, tým viacej máš predmetov a tým náročnejšie to je. Ale teraz sa mi zdá, že najhorší bol prvý ročník na strednej a tento tretí už nebude taká katastrofa. Jediné, čoho sa teraz bojím sú skúšky DSD. Je to niečo ako maturita z nemčiny. Ak to urobím, dostanem nejaký vysoko kvalifikovaný diplom. Tá skúška pozostáva z písomných skúšok, ústnych skúšok a slohu. Do začiatku októbra musím napísať svoju prácu, z ktorej ma budú skúšať. Horšie je, že neviem, čo tam mám napísať a bojím sa, že tie skúšky nespravím. Viem, že by som na tom mala začať pracovať, ale som taká lenivá, že sa k tomu nedokážem dokopať a utešujem sa myšlienkou, že nikto iná s tým ešte nezačal a nikto si z toho nerobí takú ťažkú hlavu.

Jediné, čo mi na našom rozvrhu vadí je nultá hodina telesnej. Hádam si nemyslia, že sa mi chce o pol šiestej vstávať a ísť na nejakú hlúpu nezmyselnú hodinu, na ktorej aj tak nič dôležité nerobíme, iba hráme sprostý volejbal. Naštvalo ma, že moja sestra, ktorá je o päť ročníkov nižšie má telesnú iba dva krát to týždňa. My ju máme stále tri krát do týždňa. Už mi to tak lezie na nervy, keby sme tam aspoň niečo robili. Väčšinou učiteľka mešká štvrť hofinu, potom príde, ideme do telocvične, prikáže nám hrať nejakú hlúpu hru, po piatich minútach odíde a nechá nás tam, my sa pár minút tvárime, že hráme, potom si ľahneme na zem a zvyšný čas sa tam vyvaľujeme a keď príde, tak nám vynadá, aké sme lenivé a tak to chodí stále dookola.

Takže toľko k novému začiatku školského roka. Som zvedavá, ako to všetko dopadne. Dúfam, že tento školský rok zvládnem. A čo vy? Aký bol prvý školský týždeň? V ktorom ste ročníku?:)

Hayley Westenra

Sat, 10 Sep 2011 18:48:31 +0200

Už dávno som nepridala nič do rubriky moja obľúbená hudba. Tak som sa rozhodla, že vám napíšem niečo o mojej obľúbenej speváčke Hayley Westenra. Tu na Slovensku ju skoro nikto nepozná, čo je škoda. Podľa mňa má ten najkrajší a načistejší hlas na svete. Škoda, že sa u nás nepredávajú jej cédečká.

Hayley Westenra sa narodila 10.apríla 1987 na Novom Zélande rodičom írskeho pôvodu. Spieva už odmalička. Svoj prvý album s názvom Pure vydala v 16 rokoch. Stal sa najpredávanejším klasickým albumom na svete. Jej ďalšie albumy sú Odyssey, Treasure, Winter magic, Hayley sings Japanese songs 1,2 a nedávno vyšiel jej nový album Paradiso. V roku 2006 sa pripojila k írskej skupine Celtic Woman, v ktorej pôsobila do roku 2007. Spieva v jazykoch ako angličtina, taliančina, nemčina, francúzština, portugalština, latinčina, mandarínska čínština, japonština, taiwančina, velština a maorština. Má koncerty po celom svete a spievala pred mnohými významnými osobnosťami. Je druhou najmladšou vyslankyňou Unicefu, venuje sa aktívne charite.

Toto sú všetky CD, ktoré doteraz vydala:

Jej pesničky nájdete, keď kliknete na Celý článek.